Autori:

Krátkym zhrnutím nezhrnuteľného, na začiatok snáď zopár jarných úvah pre kolegov, ktorým otázky práva nedajú zaspať s čistou mysľou - dávam Vám na pranier nasledujúci konštrukt priatelia:

O tom, čo je zneužitie práva (najlepšie pomenovanie: enfant terible súkromného práva_Hurdík) netreba viesť siahodlhé dišputy. Uvedené však neplatí, ak chceme zhodnotiť, že v konkrétnom prípade došlo k zneužitiu práva. Od čias, kedy v právnom poriadku neexistoval žiadny korekčný mechanizmus neobmedzeného výkonu subjektívnych (relatívnych alebo absolútnych) práv sme už na nejaký ten kilometer vzdialení, a hreje nás vedomosť o korekčných mechanizmoch ako dobré mravy, s nimi súvisisiaci „profesionál“ --> poctivý obchodný styk, či zákaz zneužitia práva.

Podstata akéhosi démona súkromného práva popierajúceho právny pozitivizmus - podstata „zákazu zneužitia práva“ sa prejavuje v tom, že zákaz zneužitia práva je silnejší, ako dovolenie – právo (Knapp) sa prejavuje v dnešných dňoch čoraz silnejším spôsobom. O otázke, či je možné zneužívať práva v oblasti verejného práva (nie je to vylúčené_Knapp_zneužívanie verejných subjektívnych práv) na tomto mieste polemiku viesť nebudeme. Pokračujeme v historicky formovanom sociologickom vnímaní subjektívneho práva, ktorý hovoril o tom, že výkonom práva nemôžme zasahovať do právneho postavenia iných subjektov, čím odsúval vnímanie individualistické (Planiol c.a. Josserand). Ako iste všetci vieme, každé právo má svoj účel, ekonomické, sociologické a iné určenie.

Multidisciplinarita démona „zneužitia práva“, ktorý požíva svoju generálnu úpravu v ustanovení § 3 ods. 1 OZ, spolu s obchodnoprávnym nadviazaním v ustanovení § § 56a, 176b, či (Ovečková) § 265 ObZ sa v poslednom období rozrastá. Tak napríklad možno vnímať ustanovenie § 3 ods. 6 z.č. 563/2009 Z.z. Pracovnoprávne zneužitie práva a jeho zákaz (ustanovenie § 13 ods. 3 ZP) tentokrát necháme bokom.

O následkoch zneužitia práva sa zvykne polemizovať v širších súvislostiach (absolútna neplatnosť § 39 OZ, náhrada škody, neposkytnutie právnej ochrany § 265 ObZ, či neprihliadnutie na právny úkon, ktorým sa konkrétne právo zneužilo ( § 3 ods. 6 DP.). Objavujú sa aj tézy, že následkom môže byť prelomenie právnej samostatnosti kapitálovej obchodnej spoločnosti (Kostohryz). V novších publikáciách sa zvykne objavovať prepojenosť medzi zneužitím práva a daňovými podvodmi (Šamko). Zmienky o zneužití práva správcom dane pri správe daní sa v poslednom období začínajú objavovať taktiež (Štrkolec, JR), či tomu podobné úvahy o zneužívaní konkrétnych daňovo-právnych inštitútoch (Vernarský, JR).

Zneužitie práva v obchodnej spoločnosti – téma uchopiteľná, no budú lietať triesky. Spoločník nehlasoval na VZ – zneužil právo ak tým dlhodobo blokuje rozhodovanie a tvorbu vôle kapitálovej obchodnej spoločnosti? Zakladajúci člen a.s. si v zmysle zakladateľského dokumentu dohodol s akcionármi svoje právo navrhnúť prvých troch predsedov predstavenstva s tým, že títo budú zvolení. Spoločník s.r.o. ako prevádzkovateľ taxislužby založil pre každé zo svojich 5 áut samostatnú s.r.o. so zámerom minimalizácie možnej náhrady škody. Dovolený výkon práva alebo zneužitie práva, či nebodaj obchádzanie zákona, alebo protiprávne konanie? S Jurajom som nedávno diskutoval o problematike zneužitia práva v zmluvných vzťahoch vo vnútri obchodnej spoločnosti, kde sme sa zhodli, že treba byť opatrný s unáhlenými závermi o zneužívaní práva v týchto dokumentoch. Nevytvárajú však akcionárske dohody (všetky formy), transformačné zmluvné dojednania, či zakladateľské dokumenty priestor na možný výskyt zneužitia práva?

SITUÁCIA:

• Obchodná spoločnosť A vo vzťahu s obchodnou spoločnosťou B
• Kúpa tovaru od obchodnej spoločnosti B, B ako dodávateľ výrobnej linky
• Podmienky zmluvy a zmluva dohodnutá v zmysle § 269 ods. 2 OBZ k 3/2016
• Prvky kúpnej zmluvy a zmluvy o uložení veci:
  • Dojednanie v zmluve: dodávateľom dodávaný tovar možno vrátiť do 90 dní od podpisu zmluvy.
• Faktúra vystavená v 3/2016, k zaplateniu kúpnej ceny zo strany spoločnosti A nedošlo.
  • Zaplatenie kúpnej ceny nie je prekážkou uplatnenia nároku na odpočítanie DPH (judikatúra, SDEU a pod.)
  • Tovar dočasne uskladnený v priestoroch obchodnej spoločnosti B (tomu zodpovedajúce prvky zmluvy o uložení veci)
• Obchodná spoločnosť A – uplatnenie NODPH v 3/2016.
  • Nárokovanie si DPH v 3/2016, všetky formálne náležitosti splnené (to nestačí, žiada sa ekonomická opodstatnenosť transakcie_SDEUà priemet v § 3 ods. 6 DP)
• 5/2016 – zmluvné "vrátenie tovaru" na základe zmluvy dodávateľovi (fakticky sa nič nevrátilo, tovar neopustil dodávateľa).
• Daňové konanie: Argumentácia A o nenaplnení podnikateľského plánu, ale zotrvanie pozície obchodnej spoločnosti A o zákonnosti nároku na NODPH v 3/2016.

OTÁZKY:

1. Existuje zákonný nároku na uplatnenie odpočítania DPH k obdobiu 3/2016?
2. Ak nie, bolo zneužité právo na jeho uplatnenie?
3. Ak bolo, tak akým/ktorým konaním?

MENÍ NIEČO na situácii pri posudzovaní:

1. K zaplateniu kúpnej ceny došlo riadne a včas (platba prebehla z účtu na účet).
2. V kúpnej zmluvy boli prvky nie zmluvy o uložení veci (bezplatnosť), ale zmluvy o uskladnení (odplata za uskladnenie dokonca aj zaplatená)
3. Je objektívne zrejmé, že obchodná spoločnosť A nedostala na prefinancovanie kúpy tovaru z banky úver, čím jej „padli“ podnikateľské plány a ona v súlade so zmluvou tovar vrátila.
4. Objekt, kde mala obchodná spoločnosť A umiestniť linku sa z dôvodu na strane investora a mesta (priemyselný park) nevystaval, obchodná spoločnosť A nemá linku kde umiestniť, kancelária je malá...
5. Čo nám definuje zneužitie práva týmto konaním?

Uvažujem, premýšľam. Zdá sa, že všeobecná zhoda na určení čo je zneužitie práva hovorí o tom, že zneužívam právo ak vykonávam právo ktoré mi adresuje právny poriadok, ale vykonávam ho v rozpore s jeho účelom (určením, funkciou a pod...) čím zasahujem do oprávnených záujmov iného subjektu..

Čo robí zneužitie práva zneužitím práva?

Ktoré mimoprávne veličiny musia vstúpiť do hodnotiaceho a metodologického procesu, ktorými odôvodníme, že v konkrétnom prípade ide o zneužitie práva?

Ako nazrieme na hore uvedenú situáciu? Išlo o konanie lege artis alebo práve naopak?

Oko „právneho oportunistu“ vie, že argumentovať sa dá aj tak, aj tak.

Kde je svetlo na konci tunela?

Diskusný stimul dávam do éteru ako námet na diskusiu, širšie úvahy o zneužití práva a hlavne ako stimul o „abstraktnom a nadpozivistickoprávnom“ charaktere zneužitia práva. Korigovali inštitút zákazu zneužitia práva českí bratia ak ustanovili v NOZ, že len (?) zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu (aj "nezjavné" je sankcionovateľné, Tégl, Komentár k NOZ_Leges)?

V konečnom dôsledku ma zaujíma názor všetkých zúčastnených..

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím