lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Michal Krajčírovič (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Marián Porvažník (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Nina Gaisbacherova (1)
Petr Kavan (1)
Robert Šorl (1)
Paula Demianova (1)
Lucia Palková (1)
Tomas Kovac (1)
Juraj Lukáč (1)
Lucia Berdisová (1)
Pavol Mlej (1)
Tibor Menyhért (1)
David Halenák (1)
I. Stiglitz (1)
Michal Ďubek (1)
Roman Prochazka (1)
Igor Krist (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Svoboda (1)
Róbert Černák (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Adamova (1)
Pavel Lacko (1)
Marek Maslák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ivan Michalov (1)
Matej Gera (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Demo (1)
Jana Mitterpachova (1)
lukas.kvokacka (1)
Vincent Lechman (1)
Matej Košalko (1)
Ladislav Pollák (1)
Ján Pirč (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Šrámek (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Katarína Dudíková (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Gabriel Volšík (1)
Gabriel Závodský (1)
Viliam Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Bystrik Bugan (1)
Dušan Marják (1)
Vladimir Trojak (1)
David Horváth (1)
Natalia Janikova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Marcel Jurko (1)
Miriam Potočná (1)
Radoslav Pálka (1)
peter straka (1)
Peter K (1)
Emil Vaňko (1)
Peter Marcin (1)
Martin Estočák (1)
Robert Vrablica (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter Kubina (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Hudec (1)
Peter Janík (1)
Ondrej Halama (1)
Zuzana Kohútová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Exekúcia na majetok pôvodne patriaci do BSM

Marek Maslák, 19. 02. 2016 v 20:05

Dobrý deň prajem,

chcel by som do diskusie na lexforum.sk priniesť tému exekúcie na majetok pôvodne patriaci do BSM. Mám na mysli situáciu, keď za trvania manželstva vznikol dlh len jednému z manželov, pričom exekučné konanie je začaté po zániku manželstva, no BSM ešte nie je v čase začatia exekučného konania vyporiadané. V tom prípade možno v zmysle § 147 Občianskeho zákonníka a § 37 ods. 2 Exekučného poriadku viesť exekúciu na majetok v BSM aj po zániku manželstva, ak BSM nebolo dosiaľ vyporiadané, o tom niet pochýb.

No čo v tom prípade, ak bude BSM v priebehu exekučného konania vyporiadané? Stráca v tom prípade bývalý manžel povinného postavenie účastníka v exekučnom konaní v zmysle § 37 ods. 2 Exekučného poriadku alebo je rozhodujúce, že v čase začatia exekučného konania BSM ešte nebolo vyporiadané, pričom následné vyporiadanie počas exekučného konania nemá žiadny vplyv na exekúciu na majetok pôvodne patriaci do BSM? Český Najvyšší súd sa vo svojich rozhodnutiach prikláňa k druhej variante, no na Slovensku som sa nestretol s judikátom, ktorý by sa tejto téme explicitne venoval. V slovenskej právnej teórii prevládajú názory, že po vyporiadaní BSM už nemožno exekučne postihovať majetok pôvodne patriaci do BSM. Aký je Váš názor na túto otázku?

Mám za to, že je v rozpore s účelom inštitútu BSM, keď je v exekúcii postihovaný výlučný majetok bývalého manžela povinného, ktorý týmto majetkom nesie zodpovednosť za osobný záväzok druhého manžela, ktorý vznikol za trvania manželstva. Už len z pohľadu základnej metódy výkladu, keď § 37 ods. 2 Exekučného poriadku interpretujeme gramaticky, mi z neho vyplýva, že exekučné konanie možno viesť aj na majetok v BSM, ktoré síce zaniklo, no ešte nie je vyporiadané. Avšak z § 37 ods. 2 Exekučného poriadku mi nevyplýva, že by odôvodňoval exekúciu na majetok pôvodne patriaci do BSM (v danej situácie už výlučný majetok bývalého manžela), teda na čas po vyporiadaní BSM. Dokonca aj § 147 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že ide o majetok patriaci do BSM, nie majetok, ktorý patril do BSM. Z podstaty manželstva vyplýva, že manželia do istej miery zodpovedajú navzájom jeden za druhého a BSM vychádza z bezpodielovosti, ideálnych podielov, a zároveň by bolo zasiahnuté do oprávnených záujmov veriteľov, ak by bolo možné postihovať dlh jedného z manželov len z výlučného majetku toho ktorého manžela. No po zániku manželstva a vyporiadaní BSM nevidím dôvod, prečo by mal bývalý manžel zodpovedať svojim vlastným majetkom za dlh svoj vtedajšieho manžela.


Názory k článku Exekúcia na majetok pôvodne patriaci do BSM:


  Milan Hlušák, 20. 02. 2016 v 15:12 - Nie exekúcii

Podľa mňa, ak dôjde k vyporiadaniu BSM po začatí exekúcie, veci, ktoré pripadnú manželovi-nedlžníkovi, by sa nemali exekvovať. Vyplýva to z podstaty tak § 147 OZ, ako aj § 37 ods. 2 EP.

Podstatou § 147 OZ je nasledovný fakt: keďže nemožno postihnúť podiel manžela-dlžníka (pretože BSM je BEZpodielové), neostáva nám nič iné, len postihnúť celý majetok v BSM (R 76/2015, alebo PLANK, K. Majetkovoprávne vzťahy v rodine. Bratislava: SVPL, 1957, s. 87, či FABIÁNOVÁ v Beckovom komentári k OZ z r. 2015, s. 1074).

Z tejto podstaty § 147 OZ potom plynie, že veriteľ sa môže uspokojiť z celého BSM iba dovtedy, pokým nebude mať možnosť uspokojiť sa len z podielu. A po vyporiadaní BSM počas exekúcie práve takúto možnosť získa: bude sa môcť uspokojiť len z podielu, ktorý pripadol na manžela-dlžníka. Exekúcia na zvyšnú časť – t. j. na podiel manžela-nedlžníka – by preto mala byť vylúčená.

Procesným nástrojom, ktorým môže manžel-nedlžník tento výsledok dosiahnuť, bude excindačná žaloba. A pre rozhodnutie o nej je podľa § 154 ods. 1 OSP rozhodujúci stav v čase rozhodnutia. Teda nie stav v čase začatia exekúcie.

Pokiaľ ide o podstatu § 37 ods. 2 EP, tú pochopíme z legislatívnej histórie. Za účinnosti OSP z r. 1950 nebolo jasné, či manžel-nedlžník je alebo nie je účastníkom exekučného konania. Riešilo sa to kadejako, napr. že exekučný titul musel znieť na oboch. Aby sa tieto nejasnosti vyriešili, súčasný OSP v r. 1963 zakotvil, že manžel-nedlžník účastníkom je ( § 255 ods. 2). Odtiaľ sa toto pravidlo v podstate v rovnakom znení dostalo v r. 1995 do EP.

Podstatou § 37 ods. 2 EP – ako čisto procesnej normy - teda určite nie je ísť nad rozsah § 147 OZ. Naopak, jeho záber musí záber § 147 OZ kopírovať. Vyvodzovať z neho závery presahujúce rozsah hmotnoprávnej úpravy by bolo už trochu moc. Spravodlivosť voči manželovi-nedlžníkovi by bola tahet.

Navyše, veriteľ má smolu, ak sa exekúcia začne po vyporiadaní BSM. Mal by sa ale ocitnúť vo výhodnejšej pozícii len preto, že do začatia exekúcie sa BSM nestihlo vyporiadať? Pre kladnú odpoveď tu nevidím žiadny rozumný dôvod.

BTW zánikom manželstva zaniká aj BSM. Nevyporiadaný majetok je len „kvázi“ BSM cez analógiu (R 42/1972). Preto sa aj § 37 ods. 2 EP uplatňuje len analogicky (R 58/1973).

  Marek Maslák, 21. 02. 2016 v 16:38 - Súhlasím, ale nájdeme aj opačné názory

Ďakujem za Váš názor, pričom sa s ním stotožňujem. Je pravda, že z judikátu NS SR R 76/2015 možno nepriamo vyvodiť tento názor (vzhľadom na bezpodielovosť, účel inštitútu manželstva a pod.), no netýka sa priamo tohto prípadu. Okrem Fabiánovej, je tento názor priamo uvádzaný aj komentároch k Exekučného poriadku - KRAJČO, J. Komentár. Exekučný poriadok. Bratislava: Eurounion, 2009. s. 97 a ŠTEVČEK, M.; FICOVÁ, S. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2011. s. 83.

Ale napríklad v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/642/2014 sa uvádza: "Rovnako v tomto smere je nutné poukázať na platnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že k vymoženiu záväzku, ktorý vznikol za trvania manželstva len jednému z manželov možno nariadiť výkon rozhodnutia aj na majetok patriaci do zaniknutého spoločného majetku, ktorý v dobe začatia konania o výkon nebol vyporiadaný. Pre rozhodnutie o vylučovacej žalobe je preto rozhodujúci stav v dobe začatia exekučného konania a k tomuto okamihu súd skúma existenciu práva nepripúšťajúceho výkon rozhodnutia. V konečnom dôsledku sa s touto skutkovou právnou situáciou súd prvého stupňa správne vysporiadal, ktorý zobral do úvahy práve situáciu v čase začatia exekučného konania a dospel k záveru, že keďže sa v tomto čase ostatné pozemky, vylúčenia ktorých sa domáhala navrhovateľka v tomto konaní z exekúcie, patrili do BSM by jej návrh na vylúčenie vecí z exekúcie v tejto časti dôvodný nie je, pretože v takomto prípade nemožno uplatniť zákonnú domnienku, na ktorú poukazovala navrhovateľka vo svojom odvolaní." Taktiež v rozhodnutí NS ČR, sp. zn. 20 Cdo 653/2009 sa uvádza: " "pro rozhodnutí o vylučovací žalobě je rozhodující stav v době zahájení exekučního řízení (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 18. 8. 2009, sp. zn. 20 Cdo 4583/2007)." No môže byť pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase začatia exekučného konania a nie čas vyhlásenia rozhodnutia?

Áno, možno tu argumentovať tým, že práva veriteľov môžu byť neprimerane poškodzované, keď dôjde k vyporiadaniu BSM počas exekučného konania dohodou tak, že bývalý manžel povinného získa omnoho viac ako povinný. No v tomto prípade má veriteľ možnosť odporovať.


  Milan Hlušák, 29. 02. 2016 v 16:02 - § 154 OSP

Podľa mňa v konaní o vylúčení veci § 154 ods. 1 OSP platí. Ten totiž platí vždy, pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje, resp. pokiaľ opak nevyplýva priamo z povahy veci (napr. platnosť odstúpenia od zmluvy posudzujem k momentu odstúpenia a nie podľa stavu v čase rozhodovania).

Takúto „povahu veci“ však pri excisnej žalobe nevidím. Stav v čase začatia exekúcie nemôže byť nemenný. Zohľadnenie neskorších, hmotnoprávnych skutočností EP priamo predpokladá (napr. zánik pohľadávky). Prečo by mal byť veriteľ zvýhodnený len preto, že exekúcia sa stihla začať v čase, keď BSM nebolo ešte vyporiadané? Argumenty typu lebo ochrana veriteľa tu neobstoja, pretože – ako som písal – zmyslom práva veriteľa na uspokojenia sa z BSM podľa § 147 OZ nie je to, aby mal lepšie postavenie. Na ochranu veriteľa sú tu iné inštitúty.

Okrem toho, § 147 OZ hovorí o tom, že veriteľ sa môže uspokojiť aj z majetku v BSM. Ak by sme ale excisnú žalobu nepripustili, stav by bol taký, že veriteľ sa neuspokojuje z BSM (ako to predpokladá § 147 OZ), ale z vecí, ktoré sú už buď vo výlučnom vlastníctve niektorého z ex-manželov, alebo v ich spoluvlastníctve. Išli by sme teda nielen nad rozsah zmyslu, ale i znenia § 147 OZ.

Pokiaľ ide o české judikáty, existujú aj také, podľa ktorých je pre rozhodnutie o vylúčení veci rozhodný stav v čase rozhodovania. Preto sa môžu zohľadniť aj zmeny vlastníctva, ku ktorým došlo po nariadení výkonu (napr. 20 Cdo 318/2006, 20 Cdo 2678/2006).

  Milan Hlušák, 18. 12. 2016 v 11:31 - R 77/2016

"Ak pred skončením exekúcie došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, môže byť exekúcia vedená len na majetok povinného, hoci pohľadávka oprávneného vznikla za trvania manželstva povinného."

  Milan Hlušák, 12. 02. 2017 v 10:34 - Exekúcie a BSM po novom

Podľa nového znenia § 35 ods. 2 EP účinného od 1. 4. 2017 bude platiť, že "[a]k exekútor určil spôsob vykonania exekúcie postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, neskoršie vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá právne účinky voči oprávnenému."

Táto zmena bola do EP vložená na základe zásadnej pripomienky generálnej prokuratúry, ktorá ju odôvodnila len tým, že „[n]ásledné vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (potom, čo bol vykonaný prvý úkon exekútora) nemá mať na prebiehajúcu exekúciu účinky“.

Vyššie uvedený, čerstvý R 77/2016 už teda platiť nebude. Prijatá zmena sa mi ale javí ako nespravodlivá voči manželov-nedlžníkovi a aj v rozpore s podstatou § 147 ods. 1 OZ. Ten je síce dôsledkom snahy chrániť veriteľa, ale len preto, lebo na BSM sa počas jeho existencie nedá určiť podiel manžela-dlžníka. Ak sa ale vyporiadaním BSM tento podiel určil, nevidím dôvod, aby ochrana veriteľa trvala aj naďalej. Ak sa veriteľ cíti ukrátený, má možnosť vyporiadaniu odporovať podľa § 42a OZ. Z pohľadu ústavnej ochrany vlastníctva môže byť preto prijatá zmena dosť problematická.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím