Autori:

Nie je to ani rok, čo Okresný súd Bratislava I - sudkyňa JUDr. Katarína Bartalská - vydal rozsudok sp. zn. 28CbPv/5/2014 vo veci porušovania práv k ochrannej známke OZ 233758 "POCTIVÁ" a o zdržanie sa súvisiaceho nekalosúťažného konania. Rozsudok je právoplatný a zverejnený. A z pohľadu známkového práva je tiež nesprávny, neudržateľný, nedobrý... jednoducho celé zle.

Ešte predtým ako prejdem ku konkrétnej kritike samotného rozsudku, pozrime sa bližšie na danú ochrannú známku. Všimnime si, že je kombinovaná, teda tvorená (v hornej časti) slovným prvkom "POCTIVÁ" a (v dolnej časti) aj grafickým prvkom, siluetou vidieckej zástavby:

Na prvý pohľad je zrejmé, že slovný prvok "POCTIVÁ" je jednoznačne dominantný. To sa dá len ťažko poprieť.

Ochranná známka bola registrovaná pre tovary v triede 29 a služby v triedach 30, 35, 40 a 43. Kompletný zoznam tovarov a služieb zahŕňa pomerne veľké množstvo najrôznejších výrobkov potravinárskeho priemyslu, od mäsa až po býčie embryá (!) a tiež mnohé služby, od reštauračných až po ubytovanie zvierat a prenájom stoličiek. Vskutku pestrá paleta činností majiteľa ochrannej známky.

Je výlučne na rozhodnutí prihlasovateľa, aké označenie si prihlási ako ochrannú známku a pre aké tovary alebo služby požaduje ochranu. S tým súvisí aj situácia (ako v tomto prípade), ak prihlásené označenie síce spĺňa minimálne podmienky známkovej ochrany a teda nie sú dané prekážky zápisnej spôsobilosti, ale rozlišovacia spôsobilosť dominantného prvku / prvkov (v našom prípade slovného prvku "POCTIVÁ") je nulová, resp. blížiaca sa k nule a jediným dôvodom, prečo vlastne došlo k zápisu bola prítomnosť iných, nedominantných prvkov, ktorá však určitú rozlišovaciu spôsobilosť majú. A je dôležité pamätať na to aj pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny s inými označeniami. Zhoda alebo podobnosť v prvku s nízkou alebo žiadnou rozlišovacou spôsobilosťou - aj pri zhodných tovarov alebo službách - v zásade nemôže založiť pravdepodobnosť zámeny. Inými slovami, prihlasovateľ, ktorý si prihlási "slabú" známku, bude mať po jej zápise "slabú" známkovú ochranu. To by malo platiť tak na trhu pri používaní ochrannej známky a vymáhaní práv z nej, čo je kompetencia súdov, ako aj pri posudzovaní konfliktov medzi staršími a mladšími ochrannými známkami navzájom, ktoré rozhoduje Úrad priemyselného vlastníctva SR. Pre zaujímavosť možno spomenúť, že štáty Európskej únie sa dlhodobo snažia vzájomne zľadiť prax aj v tejto špecifickej oblasti, o čom svedčí Spoločné oznámenie z 2. októbra 2014.

Späť k našemu rozsudku. Súd v ňom konštatoval bez akejkoľvek známkovoprávnej analýzy, že dochádza k porušovaniu práv majiteľa ochrannej známky, pretože tovary žalovaného bez súhlasu majiteľa ochrannej známky obsahujú slovo "poctivá", ako napr. tu:

Podľa môjho názoru tu ide o jasný príklad zneužitia známkovej ochrany s požehnaním súdu. Súd si naozaj nedal veľkú prácu s právnym posúdením pravdepodobnosti zámeny. Vôbec mu nevadilo, že majiteľ ochrannej známky nemá, a ani nemôže mať, výlučné práva k slovu "poctivá". Jedinou poľahčujúcou okolnosťou by mohlo byť, že samotný žalovaný sa nebránil kvalifikovane, ale ani to by súd neospravedlňovalo.

Každý máme radi "poctivú" šunku, ale uvítali by sme aj "poctivú" prácu súdov. Len pripomínam, že od 1. júla 2016 bude jediným kauzálne príslušným súdom v sporoch z priemyselného vlastníctva Okresný súd Banská Bystrica.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím