lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (35)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Michal Krajčírovič (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jiří Remeš (2)
Marek Maslák (2)
Ondrej Halama (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Gabriel Volšík (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Jozef Kleberc (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Andrej Kostroš (2)
Lukáš Peško (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Kubina (1)
Marcel Jurko (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Kurian (1)
Ondrej Jurišta (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tomáš Korman (1)
peter straka (1)
Lucia Palková (1)
Miriam Potočná (1)
Robert Vrablica (1)
Katarína Dudíková (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
Roman Prochazka (1)
Ján Pirč (1)
Petr Steiner (1)
Martin Galgoczy (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Šrámek (1)
Jakub Mandelík (1)
Ladislav Pollák (1)
jaroslav čollák (1)
Dušan Marják (1)
I. Stiglitz (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Klincová (1)
Paula Demianova (1)
Emil Vaňko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Peter Marcin (1)
Zuzana Adamova (1)
marcel.ruzarovsky (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ivan Priadka (1)
Peter Kotvan (1)
Vladislav Pečík (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Gera (1)
David Halenák (1)
Richard Macko (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Kohútová (1)
lukasmozola (1)
Tomáš Ľalík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Svoboda (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Košalko (1)
Peter Janík (1)
Martin Estočák (1)
Petr Kavan (1)
Tomáš Demo (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Poloha (1)
Ivan Kormaník (1)
David Horváth (1)
Pavol Mlej (1)
Vincent Lechman (1)
Gabriel Závodský (1)
Eduard Pekarovič (1)
Nora Šajbidor (1)
Róbert Černák (1)
Ivan Michalov (1)
Igor Krist (1)
Tomas Kovac (1)
Robert Šorl (1)
Dušan Rostáš (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter K (1)
Pavel Lacko (1)
Natalia Janikova (1)
Tibor Menyhért (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Aplikovateľné právo a ochrana osobných údajov (Weltimmo, s.r.o. proti maďarskému úradu na ochranu osobných údajov)

Zuzana Hecko, 23. 10. 2015 v 17:55

Po vydaní kontroverzného rozhodnutia vo veci Google Spain (v ktorom sa okrem tzv. „práva byť zabudnutý“ pojednávalo aj o aplikovateľnom práve) vydal Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) ďalšie dôležité – a zároveň opäť pomerne kontroverzné – rozhodnutie z 1. októbra 2015. Toto rozhodnutie je kľúčové pre určenie otázky, právo ktorého štátu (alebo štátov) je rozhodné pre spracovanie osobných údajov. Tento prípad má svoj pôvod v Maďarsku a zahŕňa slovenskú spoločnosť Weltimmo s.r.o. proti maďarskému úradu na ochranu osobných údajov (prípad C-230/14).

V dôsledku nedávneho rozruchu okolo rozsudku SDEÚ vo veci Schrems vs. Facebook, ktorým súd vyhlásil mechanizmus Safe Harbor za neplatný, a aj vzhľadom na to, že Weltimmo nie je celosvetovým hráčom na trhu, nezískal tento rozsudok (bohužiaľ) takú pozornosť, akú by si zaslúžil.

Vzhľadom na to, že otázka aplikovateľného práva je úzko spätá s definíciou „usadenia sa“ (angl. establishment), SDEÚ v tomto rozhodnutí definuje, čo sa myslí pod usadením pre potreby ochrany osobných údajov. Kontroverzne (avšak nie prekvapivo) dodáva, že táto definícia sa bude striktnejšie aplikovať pre internetové spoločnosti. Prípad Weltimmo v zásade rieši dve dôležité otázky:

- Ako je definované „byť usadený“ pre potreby práva ochrany osobných údajov?

- Ktorý orgán ochrany osobných údajov má právomoc ukladať sankcie?

Najmä nadnárodné spoločnosti riešia tieto otázky každý deň. Štruktúra a vnútorná organizácia spoločností, ktoré pôsobia v niekoľkých krajinách, často spôsobujú ťažkosti pri rozhodovaní o aplikovateľnom práve a zisťovaní, ktorý orgán má právomoc ukladať sankcie. Odpoveď na tieto otázky je ešte komplexnejšia pri internetových spoločnostiach, ktoré sú teoreticky schopné prevádzkovať svoj podnik prostredníctvom jediného laptopu.

Okolnosti prípadu

Menšia slovenská spoločnosť – Weltimmo – prevádzkovala webovú stránku, na ktorej uverejňovala inzeráty maďarských nehnuteľností. Reklamné služby boli inzerentom poskytované prvý mesiac bezplatne a následné uverejňovanie bolo spoplatnené. Niekoľko maďarských inzerentov kontaktovalo slovenskú spoločnosť prostredníctvom emailu a žiadalo o vymazanie inzerátov a ich osobných údajov pred skončením 1-mesačného bezplatného obdobia. Spoločnosť Weltimmo nevzala tieto žiadosti do úvahy a postúpila osobné údaje inzerentov, ktorí po mesiaci nezaplatili, exekútorom.

Inzerenti podali sťažnosť na maďarský úrad ochrany osobných údajov, ktorý na základe porušenia maďarského práva na ochranu osobných údajov uložil spoločnosti Weltimmo pokutu vo výške 10 miliónov forintov (približne 32.000 EUR).

Maďarský úrad na ochranu osobných údajov došiel k záveru, že na tento prípad sa aplikuje maďarské (a nie slovenské) právo ochrany osobných údajov, a to predovšetkým lebo: (i) spoločnosť Weltimmo získala osobné údaje na území Maďarska; a (ii) spoločnosť Weltimmo mala „maďarskú kontaktnú osobu“ (spoločníka, ktorý bol maďarským občanom s trvalým pobytom na území Maďarska), ktorý spoločnosť Weltimmo zastupoval v maďarských správnych konaniach.

Maďarský Najvyšší súd, ktorý v tejto veci konal, položil SDEÚ prejudiciálnu otázku, či maďarský úrad na ochranu osobných údajov správne aplikoval na prípad maďarské pravidlá ochrany osobných údajov a či bol oprávnený uložiť pokutu.

Široký výklad pojmu „usadenie sa“

Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 95/46/ES ustanovuje, že vnútroštátne právo na ochranu osobných údajov sa uplatní tam, kde sa spracovanie vykonáva v kontexte činností „usadenia sa“ prevádzkovateľa na území členského štátu. Keď je ten istý prevádzkovateľ „usadený“ na území niekoľkých členských štátov, musí prijať nevyhnutné opatrenia, aby zaistil, že každé z týchto jeho usídlení je v súlade s povinnosťami, ktoré predpisuje právo danej krajiny.

SDEÚ v tomto prípade interpretoval pojem „usadenie sa“ veľmi široko. Podľa jeho názoru je „usadenie sa“ definované: (i) mierou stability prevádzkarne; a (ii) skutočným výkonom činnosti v inom členskom štáte. SDEÚ ďalej uviedol, že pojem „usadenie sa“ „sa vzťahuje na každú, hoci aj minimálnu skutočnú a efektívnu činnosť, ktorá je vykonávaná prostredníctvom stálej prevádzkarne“. Takéto usídlenie sa však musí byť v „kontexte činností“ danej prevádzkarne.

S ohľadom na ponúkanie služieb výlučne prostredníctvom internetu SDEÚ rozhodol, že i prítomnosť jediného zástupcu môže za určitých okolností postačovať na to, aby prevádzkareň, ak bola kvalifikovaná ako dostatočne stabilná. SDEÚ ďalej príkladmo uviedol, že prevádzkovanie webovej stránky v miestnom jazyku členského štátu by bolo takýmto prípadom.

Orgán, ktorý je oprávnený uložiť sankcie

Ak sa spoločnosť nepovažuje za „usídlenú“ v členskom štáte, má podľa SDEÚ miestny úrad ochrany osobných údajov len obmedzené právomoci. Takýto úrad môže prípad prejednať a analyzovať ho, ale akákoľvek sankcia môže byť uložená jedine orgánom členského štátu, ktorého právo sa na daný prípad aplikuje. Otázkou však ostáva, ktorý orgán dozoru by mal byť považovaný za kompetentný orgán, ktorý môže uložiť sankciu, v prípade, že spoločnosť je usídlená v niekoľkých členských štátoch. Túto otázku SDEÚ nerieši.

Rozhodnutie rovnako neanalyzuje ako (a či vôbec) sú úrady na ochranu osobných údajov oprávnené zdieľať informácie medzi sebou a ako také zdieľanie môže fungovať, ak sa popri ochrane osobných údajov budú aplikovať dodatočné obmedzenia (ako napr. bankové tajomstvo).

Aké sú dôsledky rozhodnutia?

Tento široký výklad pojmu „byť usídlený“ by mohol, minimálne čo sa týka činností uskutočňovaných prostredníctvom internetu, vyústiť do aplikácie niekoľkých vnútroštátnych poriadkov v EÚ naraz, napr. v každej krajine, kde spoločnosť má spriaznenú osobu, organizačnú zložku alebo hoci len zamestnanca s prenosným počítačom (na stálom alebo prechodnom základe). Na dodržanie vyššie uvedeného by však bola nevyhnutná napr. registrácia na viacerých úradoch na ochranu osobných údajov (v každom členskom štáte, kde je spoločnosť usídlená a kde spracováva osobné údaje „v kontexte svojich činností“), čo môže byť pre viacero spoločností zaťažujúce.

Aplikácia lokálnych právnych predpisov by tiež viedla k vzniku právomoci miestnych orgánov ochrany osobných údajov na kontrolu činností vykonávaných prostredníctvom prevádzkarní. Nadnárodné spoločnosti by preto museli dodržiavať právne predpisy na ochranu osobných údajov v rámci niekoľkých krajín EÚ, pričom každá krajina môže mať svoje špecifické odlišnosti a osobitosti.

Toto rozhodnutie pravdepodobne príliš neprispieva k myšlienke jednotného digitálneho trhu. Je otázne, či je vôbec takto široký výklad potrebný, vzhľadom k tomu, že všetkým občanom EÚ sa poskytuje rovnaká minimálna ochrana osobných údajov, ktorá vyplýva zo smernice 95/46/ES.

Rovnako sa zdá, že SDEÚ nevzal do úvahy situáciu, kedy by v rámci korporátnej skupiny mohla určitá entita v inom členskom štáte byť v skutočnosti v pozícii „spracovateľa údajov“ pre inú entitu tejto skupiny, ktorá pôsobí ako „prevádzkovateľ“. Rozhodnutie Weltimmo pojmy „prevádzkovateľ“ a „spracovateľ“ ani nepoužíva.

Záver a praktické následky rozhodnutia

Rozsudok Weltimmo bude mať následky najmä pre spoločnosti, ktoré ponúkajú produkty a služby vo viacerých členských štátoch. Spoločnosti, ktoré ponúkajú svoje služby vo viacerých jurisdikciách by mali starostlivo zvážiť, či umiestnia svojich zamestnancov a ďalšiu infraštruktúru v krajinách, kde nechcú byť „usídlené“. Pre internetové spoločnosti (v porovnaní s kamennými prevádzkami) však bude zložitejšie argumentovať, že v danej krajine nie sú usídlené (a teda, že sa nemusia registrovať a pod.), vzhľadom na to, že SDEÚ špecificky pripúšťa, že v ich prípade môže postačovať na dostatočné usídlenie aj jeden laptop.

Veľká vďaka nášmu skvelému paraleglovi Rišovi Mackovi za pomoc s týmto (nie jednoduchým) prekladom.


Názory k článku Aplikovateľné právo a ochrana osobných údajov (Weltimmo, s.r.o. proti maďarskému úradu na ochranu osobných údajov):


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím