Autori:

Súdny dvor vyhlasuje rozhodnutie Komisie o tom, že Spojené štáty zaisťujú osobným údajom tam preneseným primeranú úroveň ochrany, za neplatné

Dňa 6. októbra 2015 Súdny dvor Európskej únie (ďalej „súd“) udrel drvivej väčšine spoločností, ktoré majú svoje dátové centrá v USA alebo do tejto krajiny prenášajú svoje dáta, na kontroverznú strunu. Súd s okamžitou platnosťou vyhlásil rozhodnutie Komisie z roku 2000 o primeranej úrovni ochrany prenosov údajov do USA poskytovanej podľa zásad „Safe Harbor“ za neplatné. Rozhodnutie je však v plnej miere aplikovateľné aj na ďalšie krajiny, do ktorých prevádzkovatelia z EÚ prenášajú osobné údaje na základe rozhodnutia Komisie o primeranosti (napr. Švajčiarsko, Kanada)

Rokovania, ktoré prebiehali medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, týkajúce sa mechanizmu Safe Harbor, ktorý je momentálne využívaný mnohými spoločnosťami pre prenos údajov do USA sa zdali byť takmer naplnené, avšak súd ich týmto rozhodnutím na dlhú dobu pochoval.

O čom pojednáva prípad

Tento prípad (C -362/14) bol predložený pánom Maximillianom Schremsom, rakúskym štátnym príslušníkom, ktorému sa nepáčilo, že údaje o jeho osobe na stránke Facebooku sú prenášané z írskej pobočky Facebooku na servery, ktoré sa nachádzajú v USA. S prihliadnutím prípad Snowden z roku 2013 (o činnosti spravodajských služieb Spojených štátov), podal pán Schrems sťažnosť prehlasujúc, že právo Spojených štátov neposkytuje z pohľadu práva EÚ dostatočnú ochranu týchto údajov. Írsky úrad na ochranu osobných údajov sťažnosť zamietol z dôvodu, že Komisia rozhodla, že v rámci systému Safe Harbor Spojené štáty zaisťujú primeranú úroveň ochrany týchto údajov. Prípad sa dostal pred Irish High Court, ktorý súdu predložil prejudiciálnu otázku, či vnútroštátny dozorný orgán pre ochranu osobných údajov môže bez ohľadu na toto rozhodnutie v prípade potreby pozastaviť prenos osobných údajov do USA.

Čo je Safe Harbor a ako funguje?

Prenosy osobných údajov do tretích krajín sa dnes podľa smernice o ochrane osobných údajov 95/46/EC môžu vykonávať len ak:

1. Prijímajúca krajina (dovozca údajov) poskytuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Komisia môže rozhodnúť o tom, že určitá krajina poskytuje primeranú ochranu. Prenosy údajov spoločnostiam do USA, ktoré pristúpili s systému Safe Harbor sa až do tohto rozhodnutia považovali za „primerané“.
2. Dovozca a vývozca údajov majú podpísané tzv. „štandardné zmluvné doložky“ (standard contractual clauses)[1].
3. Dovozca a vývozca údajov majú prijaté tzv. záväzné vnútropodnikové pravidlá (Binding Corporate Rules), ktoré však môžu byť použité len pre prenosy v rámci skupiny.

V istých obmedzených (a nie príliš početných) prípadoch je možné využiť aj iné inštitúty, ako inštitú súhlasu s cezhraničným prenosom, avšak súhlas nebude možné použiť pre prenosy opakované, resp. pre prenosy objemného množstva údajov.

Ako rozhodol súd?

Súd rozhodol, že rozhodnutie Komisie z roku 2000 o tom, že prenosy údajov do USA v rámci systému Safe Harbor (ktorý funguje na základe pristúpenia spoločnosti k, resp. „self-certifikácii“ spoločnosti s systémom Safe Harbor) je s okamžitou platnosťou zrušené. Je to najmä preto, že systém Safe Harbor neposkytuje úroveň ochrany, ktorá je rovnocenná so slobodami a základnými právami zaručenými v rámci EÚ.

Súd zároveň uviedol, že žiadne ustanovenie smernice 95/46/EC o ochrane osobných údajov nebráni vnútroštátnym orgánom kontrolovať prenosy osobných údajov do tretích krajín, ktoré boli predmetom rozhodnutia Komisie o primeranosti ochrany osobných údajov.

Súd svoje rozhodnutie zakončil tým, že uviedol, že írsky dozorný orgán pre ochranu osobných údajov je povinný preskúmať sťažnosť pána Schremsa so všetkou náležitou starostlivosťou, ktorá sa vyžaduje, a že je jeho úlohou po skončení svojho prešetrovania rozhodnúť, či je podľa smernice potrebné zastaviť prenos údajov európskych používateľov Facebooku do USA z dôvodu, že táto krajina nezaručuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov.

Ako rozhodnutie ovplyvní spoločnosti?

Rozhodnutie bude mať bezprostredný dopad na väčšinu spoločností, ktoré prenášajú svoje dáta z Európskej únie do Spojených štátov, či už sa jedná o prenos dát v rámci skupiny alebop prenos externým sprostredkovateľom (outsourcing). Tieto spoločnosti budú musieť urýchlene nahradiť systém Safe Harbor inou zárukou. Najvhodnejšou a najrýchlejšou možnosťou sa zdajú byť štandardné zmluvné doložky (nakoľko proces prijímania vnútropodnikových pravidiel pre prenosy je zdĺhavý (trvá viac ako 1 rok) a limitovaný pre prenosy v rámci skupiny).

Na Slovensku nepodlieha použitie štandardných zmluvných doložiek pre prenos dát do tretích krajín schvaľovaciemu procesu zo strany Úradu na ochranu osobných údajov. Ak však budú štandardné zmluvné doložky akokoľvek pozmenené, teda ich znenie nebude identické s oficiálnym znením textu rozhodnutia Komisie, bude potrebné požiadať úrad o súhlas s prenosom.

Alternatívne môžu byť spoločnosti v súlade so zákonom tak, že si vystavajú dátové centrum v EÚ (čo však môže byť finančne a časovo nákladné).

[1] Tieto doložky existujú: (a) vo forme presonu prevádzkovateľa inému prevádzkovateľovi "Controller-to-Controller" (Set I alebo Set II., častejšie využívané sú Set II.) alebo (b) vo forme prenosu prevádzkovateľa sprostredkovateľovi "Controller-to-Processor".

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím