lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Maroš Macko (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Ondrej Halama (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Hudec (1)
Nora Šajbidor (1)
Robert Vrablica (1)
Peter K (1)
Dušan Rostáš (1)
Matej Gera (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Šrámek (1)
Ivan Michalov (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Peter Marcin (1)
Peter Kubina (1)
Paula Demianova (1)
Radoslav Pálka (1)
Gabriel Závodský (1)
Katarína Dudíková (1)
David Horváth (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Petr Steiner (1)
Gabriel Volšík (1)
Dušan Marják (1)
Matej Kurian (1)
David Halenák (1)
Martin Galgoczy (1)
peter straka (1)
Matej Košalko (1)
lukas.kvokacka (1)
Zuzana Adamova (1)
Lucia Berdisová (1)
Petr Kavan (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Janík (1)
Ján Pirč (1)
Vladimir Trojak (1)
Roman Prochazka (1)
Vladislav Pečík (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Svoboda (1)
Miriam Potočná (1)
lukasmozola (1)
Viliam Vaňko (1)
Bystrik Bugan (1)
Tibor Menyhért (1)
Ondrej Jurišta (1)
Jana Mitterpachova (1)
Robert Šorl (1)
Ladislav Pollák (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Estočák (1)
Marcel Jurko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Natalia Janikova (1)
Pavel Lacko (1)
Vincent Lechman (1)
Róbert Černák (1)
Tomáš Demo (1)
Lucia Palková (1)
Igor Krist (1)
Juraj Lukáč (1)
Bohumil Havel (1)
Marek Maslák (1)
Tomas Kovac (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Problém straty aktívnej legitimácie (veriteľ vs. konateľ)

Tomáš Klinka, 28. 08. 2014 v 21:52

Nie je mojim zvykom - a nikomu to vo všeobecnosti neodporúčam - púšťať sa do verejnej diskusie k právnemu problému, ktorý riešim ako účastník v živom súdnom spore. Súvisiace riziká sú asi každému zrejmé. Tento krát však spravím výnimku a takpovediac položím hlavu na klát. Daný právny problém je podľa môjho názoru natoľko zaujímavý, že čakať s publikovaním do právoplatného skončenia sporu, by mohlo byť zo strany čitateľov Lexfora vnímané ako moja sebeckosť. A to bez náznaku irónie vo vzťahu k plynulosti súdneho konania.

The story

V novembri 2011 som proti dvom konateľom istej spoločnosti s ručením obmedzeným (nazvime ju A, s.r.o.) podal žalobu, ktorej hmotnoprávny základ je koncentrovaný do prvej vety § 135a ods. 5 ObZ: "Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti." V čase podania žaloby som mal judikovanú pohľadávku voči A, s.r.o., ktorá bola neúspešne vymáhaná v exekúcií. Teda bol som - a aj naďalej som - v pozícii veriteľa A, s.r.o. Mal som k dispozícií dôveryhodné informácie a dôkazy, že konatelia spôsobili A, s.r.o. škodu tým, že v istej konkrétnej záležitosti nekonali s odbornou starostlivosťou, uprednostnili vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti v zmysle § 135a ods. 1 a 2 ObZ a navyše jeden z nich porušil aj zákaz konkurencie podľa § 136 v spojení s § 65 ObZ. Pri podávaní žaloby som si bol vedomý toho, že podobných sporov je na slovenských súdoch prejednávaných pomenej a že ja sám tak vstupujem na neznámu pôdu.

V októbri 2012 – takmer rok po podaní žaloby – bol na A, s.r.o. vyhlásený konkurz. Prihlásil som si svoju pohľadávku voči A, s.r.o. a správcu som osobne informoval, že vediem súdny spor s konateľmi A, s.r.o. podľa § 135a ods. 5 ObZ a že s jeho výsledkom správcu oboznámim. Na súde sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, žalovaní konatelia sa vykrúcali ako had (teda hadi, vzor chlapi), spochybňovali predložené dôkazy a svojsky vysvetľovali a ospravedlňovali svoj postup. To všetko som tak nejako očakával a príliš ma to neprekvapilo. Potom však zaznela jediná právna námietka žalovaných: „Žalobca stratil aktívnu legitimáciu v spore momentom vyhlásenia konkurzu na A, s.r.o., pretože to jasne vyplýva z poslednej vety § 135a ods. 5 ObZ a žalobu preto treba zamietnuť“.

Ustanovenie § 135a ods. 5 ObZ znie: “Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.“

Argumentation

Podľa mňa je možné voči tejto námietke, ktorá je založená na extrémne rigoróznom výklade poslednej vety § 135a ods. 5 ObZ, postaviť všeobecnú hypotézu: „Nikto nemôže stratiť už existujúcu (založenú) aktívnu vecnú legitimáciu bez svojho vlastného pričinenia a už vôbec nie proti svojej vôli a bez náhrady.“ Ak je teda podmienkou aktívnej legitimácie osobitné hmotnoprávne postavenie žalobcu (napr. veriteľ), k strate aktívnej legitimácie môže dôjsť len pri zmene resp. strate tohto hmotnoprávneho postavenia (napr. veriteľ postúpi počas súdneho konania pohľadávku, dôjde k splneniu dlhu, dlh zanikne inak a pod.). Okolnosti na strane žalovaného (dlžníka) alebo na strane tretích osôb nemôžu mať v zásade vplyv na aktívnu legitimáciu žalobcu (veriteľa). Premietnuté do reálií prezentovaného prípadu: tým, že už došlo k uplatneniu pohľadávky A, s.r.o. voči konateľom z mojej strany ako veriteľa A, s.r.o. (podotýkam, že „vo svojom mene a na vlastný účet“), pričom v čase tohto uplatnenia A, s.r.o. nebola v konkurze, nemá neskoršie vyhlásenie konkurzu na A, s.r.o. žiadny vplyv na moju aktívnu legitimáciu.

Špecifikom danej situácie je zvláštna konštrukcia nároku veriteľa, ktorý uplatňuje proti konateľom nároky spoločnosti (v rozsahu svojej neuspokojenej pohľadávky proti spoločnosti). Zákonná dikcia však výslovne hovorí o "nárokoch veriteľov" (nie "nárokov spoločnosti"), ktoré uplatňuje správca v zmysle poslednej vety § 135a ods. ObZ. Oddelenosť nárokov veriteľov vyplýva aj z tretej vety § 135a ObZ, ktorá chráni veriteĺov navyše aj proti samotnej spoločnosti (vzdanie sa nárokov, dohoda o urovnaní s konateľmi). Takto koncipovaná právna úprava sa dá s istým zjednodušením označiť ako "proveriteľská", i keď k ideálu efektivity má ďaleko. Dalo by sa de lege ferenda uvažovať napríklad o zavedení obráteného dôkazého bremena ohľadom odbornej starostlivosti konateľov; to je ale na inú diskusiu.

Ak vôbec možno hovoriť o prechode aktívnej legitimácie, nemôže ísť o prechod automatický a bezpodmienečný. V konkurznom práve možno nájsť istú analógiu na inom mieste a to v súvislosti s odporovateľnosťou právnych úkonov, tak ako je vyjadrená v § 57 ods. 1 ZoKR: „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.“ Z toho vyplýva, že dokonca ani v priebehu konkurzu bez ďalšieho nezaniká aktívna legitimácia veriteľa odporovať právnym úkonom, len veriteľ musí pritom rešpektovať prednostnú legitimáciu správcu konkurznej podstaty. Ak správca ostane nečinný a nepristúpi k realizácii prednostného práva odporovať, veriteľ má plné právo, tzn. aktívnu vecnú legitimáciu, podať odporovaciu žalobu sám vo svojom mene. Berúc do úvahy túto zákonnú konštrukciu paralelnej a subsidiárnej aktívnej vecnej legitimácie veriteľa a správcu v priebehu konkurzu v súvislosti s odporovateľnosťou právnych úkonov, je podľa môjho názoru nezmyselné a proti akémukoľvek racionálnemu uvažovaniu spájať s vyhlásením konkurzu automatický zánik aktívnej vecnej legitimácie veriteľa realizovanej podaním žaloby ešte pred začatím konkurzného konania a teda aj pred vyhlásením konkurzu podľa § 135a ods. 5 ObZ. Ak by zákonodarca mal skutočne v úmysle hmotnoprávne zasahovať do prebiehajúcich súdnych konaní iniciovaných veriteľom podľa § 135a ods. 5 ObZ, musel by explicitne zaviesť mechanizmus, ktorý by zahrňoval najmä povinné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty, či vôbec má záujem pokračovať v prebiehajúcom súdnom konaní namiesto veriteľa.

Správkyňa nevyhovela môjmu veriteľskému podnetu ponúkajúcemu podľa § 135a ods. 5 ObZ v spojení per analogiam s § 57 ods. 1 ZoKR prednostné uplatnenie aktívnej legitimácie (a následne zmenu účastníkov v súdnom konaní podľa § 92 ods. 2 OSP) s tým, že nemá záujem o pokračovanie v spore namiesto mňa a že mám sám naďalej aktívnu legitimáciu. Nevyhovenie správkyne môjmu veriteľskému podnetu malo podľa mňa za následok jednoznačné potvrdenie mojej aktívnej legitimácie v súlade s § 135a ods. 5 ObZ v spojení per analogiam s § 57 ods. 1 ZoKR. Akýkoľvek iný výklad by viedol k absurdnému záveru, že veritelia po vyhlásení konkurzu nemôžu pokračovať v ochrane svojich práv podľa § 135a ods. 5 ObZ, a to dokonca ani za situácie, keď správca konkurznej podstaty sa rozhodol nevyužiť svoje oprávnenia (v prospech veriteľa ako v mojom prípade). Viedlo by to k popretiu zmyslu celej zodpovednostnej konštrukcie konateľov podľa ObZ: veriteľ síce chce žalovať, ale nemôže, a správca síce žalovať môže, ale nechce, takže žalovať nebude nikto! To je cieľ, ktorý zákonodarca určite nesledoval, i keď by sa tomu niektorí konatelia tešili.

Výklad žalovaných konateľov vo svojej podstate podkopáva právnu istotu a legitímne očakávania veriteľa, ktorý vynaložil nemalé úsilie s cieľom vymôcť svoje oprávnené a judikované pohľadávky proti spoločnosti aj s využitím nárokov proti jej konateľom podľa § 135a ods. 5 ObZ. Veriteľ by nemal byť sklamaný vo svojej dôvere, že jeho právam poskytuje právny poriadok efektívnu ochranu, za podmienky, že sám veriteľ postupoval obozretne a aktívne v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, tzn. práva patria bdelým, resp. nech si každý chráni svoje práva. Výklad žalovaných konateľov vo svojich dôsledkoch naopak chráni nepoctivých konateľov pred aktívnymi veriteľmi.

Pokiaľ ide o otázku aplikácie právnej normy ( § § 135a ods. 5 ObZ), sudca nie je „otrokom“ doslovného znenia zákonného textu a musí prihliadať aj na jeho zmysel a systematické súvislosti. Slovami Ústavného súdu SR: „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“ nález zaradený do Zbierky nálezov a uznesení pod č. 36/2008. V tejto súvislosti možno apelovať aj na cit pre spravodlivosť, ktorý by mal byť vlastný každému sudcovi; argumentačný priestor pre analógiu a zohľadnenie účelu zákona tu je podľa mňa dostatočný.


Happy end?

Bez ohľadu na konečné rozlúsknutie prispeje dúfam tento spor (a jeho zverejnenie) k ďalšiemu odhaleniu (ne)možností a slabín právnej ochrany veriteľov v slovenskom právnom poriadku a v súdnej praxi. Každopádne o ďalšom vývoji budem informovať.


Názory k článku Problém straty aktívnej legitimácie (veriteľ vs. konateľ) :


  Ján Lazur, 06. 09. 2014 v 23:11 - Držím palce

Vďaka, Tomi, za tento cenný príspevok. Súhlasím s Tvojou argumentáciou, a držím palce, nech sa s ňou stotožní tak sudca na prvom stupni a prípadne potom aj senát na krajskom súde. Takéto formálne argumenty zo strany žalovaného/žalovaných sú veľmi nepríjemné, okrem iného aj preto, že odvracajú pozornosť od toho podstatného, a to, či sa konatelia dopustili alebo nedopustili porušenia svojich konateľských povinností. Určite nás informuj o ďalšom vývoji tohto prípadu. Good luck!

  Tomáš Klinka, 08. 09. 2014 v 12:00 - Ad: JL

Ďakujem Janko, teší ma názorová zhoda a podpora. Uvidíme, ako to uchopia súdy. Je pravdou, že ťažisko pozornosti sa presunulo mimo žalovaných konateľov, čo im zjavne vyhovuje. Som rozhodnutý to ťahať tak ďaleko, ako bude treba. Jasné, že si to nenechám pre seba.

  Tomáš Klinka, 08. 09. 2014 v 12:00 - Ad: JL

Ďakujem Janko, teší ma názorová zhoda a podpora. Uvidíme, ako to uchopia súdy. Je pravdou, že ťažisko pozornosti sa presunulo mimo žalovaných konateľov, čo im zjavne vyhovuje. Som rozhodnutý to ťahať tak ďaleko, ako bude treba. Jasné, že si to nenechám pre seba.

  Milan Hlušák, 15. 10. 2014 v 09:59 - Účel zákona

Ak by som bol na mieste veriteľa, asi by som sa bránil jazykovým výkladom. Uplatniť nárok evokuje podanie žaloby, keďže možnosť uplatnenia práva na súde „je pojmovým znakom nároku“ (NS SR, 4 Cdo 146/2008). A ja som už žalobu podal, t. j. nárok som už uplatnil. Takže správca už nemá v mojom prípade čo uplatniť.

Protistrana by však mohla tvrdiť, že zákonodarca použil tvar „uplatňuje“ (kontinuálny, priebehový dej), a teda nemal na mysli len podanie žaloby, ale aj celé konanie na súde. Tu by som oponoval, že „uplatňuje“ v tomto prípade nevyjadruje kontinuálnosť; ide len o vyjadrenie viacnásobných situácií, keďže §135(5) ObZ nehovorí len o uplatnení jedného „nároku“, ale o uplatňovaní „nárokov“ viacerých „veriteľov“.

Na druhej strane k výkladu právnych predpisov „nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“ ( IV. ÚS 294/2012). Takže je potrebné sa zamyslieť, čo zákonodarca sledoval. Aký problém riešil. A keďže nie som odborník na konkurzné právo, k tomu sa neviem vyjadriť. Niekde v hlave mi však víri myšlienka, že by zmyslom mohlo byť toto: Primárne stále ide o pohľadávku spoločnosti (aj keď ju vymáha veriteľ vo vlastnom mene na vlastný účet), preto počas konkurzu musí mať nad ňou dohľad správca. Inak by sa jeden veriteľ uspokojil (ak by uspel), a ostatní nie. Keďže ale cieľom konkurzu je, aby sa veritelia uspokojovali podľa určitých zásad (napr. pomerne), potom by výnos z takéhoto súdneho sporu – hoci ho začal veriteľ ešte pred konkurzom – mal byť podľa týchto zásad rozdelený medzi všetkých veriteľov.

BTW. Spomenutý judikát NS SR je inak veľmi zaujímavý – aj keď neviem, či celkom správny. Týka sa premlčania.

  Tomáš Klinka, 15. 10. 2014 v 18:29 - Ad: MH

Ďakujem za zaujímavú reakciu. Možno súhlasiť s prvotne gramatickým poňatím výkladu - áno, "uplatnenie nároku" mohlo byť podaním žaloby už "vyčerpané". Za predpokladu, že § 135a ods. 5 posl. vetu teda nechápame ako zákonný dôvod prechodu aktívnej legitámcie. Pokiaľ ide o účel zákonnej úpravy - a tiež nie som expert na konkurzné právo - aj z postu vyplýva, že do istej miery možno súhlasiť s prednostným postavením správcu, ale IMHO je potrebné jedným dychom dodať, že v prípade jeho pasivity resp. výslovného odmietnutia, ostávajú nároky veriteľa nedotknuté a ten môže pokračovať v súdnom spore. Ešte si dovolím upozorniť, že samotný zákon rozlišuje medzi nárokmi spoločnosti (primárne) a nárokmi veriteľov (sekundárne) - nejde o ten istý nárok.

Ešte si dovolím jednu trochu provokatívnu otázku: čo v prípade, ak konkurz skončí (je zrušený) skôr ako súdne konanie? Ak by mali pravdu tí, čo tvrdia, že vyhlásením konkurzu bez ďalšieho prešli všetky nároky z veriteľa na správcu, opäť by súd musel riešiť absurdnú situáciu. Zamietol by napriek tomu žalobu veriteľa? Ak áno, išlo by pre konateľov "vytunelovaných" spoločností v úpadku o celkom dobrý návod, ako sa zbaviť osobnej zodpovednosti.

  Tomáš Klinka, 26. 10. 2014 v 07:05 - A je to tu - konkurz zrušený!

Prešlo len niekoľko dní a moja provokatívna otázka z poslednej reakcie ("čo ak konkurz skončí skôr ako súdne konanie?") sa stala realitou. Asi budem častejšie klásť provokatívne otázky... Konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku úpadcu. Teraz je na rade súd - argumenty má na stole, už len rozhodnúť.

  Radovan Pala, 28. 10. 2014 v 07:33 - Pekne

Ale tento postup (že správca navrhol, aby bol konkurz zrušený) presne potvrdzuje Tvoj výklad - za štandardných podmienok (berme, že správca je odborne aj morálne "zdatný"), si správca vyhodnotil, že také konanie voči konateľovi nebude úspešné a preto nie je z hľadiska veriteľov prospešné, aby do konania vstúpil. Naopak, veriteľ si vyhodnotil opak a nech aj s rizikom neúspechu v konaní pokračuje - aktívna ani pasívna legitimácia nezanikli - neexistuje žiadna právna skutočnosť, ktorá by poukazovala na opak. Opačný výklad by viedol iba k právne úplne neefektívnym a komplikovaným riešeniam - zodpovednostný režim správcu a pod. Predstavme si extrémnu situáciu, že konkurz je vyhlásený počas druhostupňového konania, keď už je vzhľadom na priebeh konania jasné, že odvolací súd potvrdí prvostupňový rozsudok, ktorým boli štatutári zaviazaní nahradiť škodu. Správca nebude chcieť pokračovať v konaní. To budeme radšej iba oddelene skúmať zodpovednosť správcu (oproti hypotetickej náhrade škody, ktorá nebola nakoniec judikovaná)?

Aj vzhľadom na obdobné znenie § 123b ods. 2 novely OBZ ide o skutočne zásadnú otázku ((2) Nároky spoločnosti podľa odseku 1 môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky podľa odseku 1 správca.“.)

  Tomáš Klinka, 28. 10. 2014 v 08:56 - Ďakujem RP

Teší ma, že mnou načrtnutý výklad dáva zmysel aj niekomu inému ako mne. Zvlášť, ak ide o uznávaného experta na obchodné právo.Súhlasím, že ide o zásadnú otázku, ktorú nemožno izolovať len na par. 135a ods. 5 ObZ.

  Tomáš Klinka, 16. 11. 2017 v 22:02 - Právoplatné rozuzlenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 41Cob/201/2016 z 22.06.2017 konštatoval:

"Čo sa týka námietky žalovaných 1/, 2/, že žalobcovia 1/, 2/ nemajú aktívnu legitimáciu, pretože po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti ALFAS, s.r.o. prešlo právo uplatniť si nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom na správcu konkurznej podstaty, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia 1/, 2/ si nároky spoločnosti ALFAS, s.r.o. na náhradu škody voči konateľom ako veritelia tejto spoločnosti uplatnili žalobou doručenou okresnému súdu dňa 23.11.2011. To znamená pred vyhlásením konkurzu (17.10.2012), a následnom výmaze spoločnosti ex offo z Obchodného registra (31.12.). V danom prípade okresný súd správne konštatoval, že pohľadávka žalobcov 1/ a 2/ nemohla zánikom spoločnosti ALFAS, s.r.o. zaniknúť, keď už bola nárokom žalobcov 1/ a 2/ ako veriteľov uplatnená pred vyhlásením konkurzu a následným výmazom spoločnosti z Obchodného registra.".

Happy end :) Týmto ďakujem aj AK Taylor Wessing, menovite R. Palovi a J. Lazurovi za profi pravne sluzby a zastupovanie v tomto spore.

http://merit.slv.cz/KSBB/41Cob/201/2016

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím