Autori:

Pri právnických debatách, ale aj v rôznych právnych dokumentoch (vrátane súdnych rozhodnutí) sa stretávam s nedorozumeniami a nepresnosťami, ktoré sú spôsobené zamieňaním rôznych významov pojmu „zmluva“. Hovoríme o platnosti zmluvy, o podpísaní zmluvy, o zrušení zmluvy, o odstúpení od zmluvy, o uverejnení zmluvy, o existencii zmluvy a nie vždy si uvedomujeme, že v týchto slovných spojeniach slovo „zmluva“ nemá rovnaký význam. Keďže som na internete nenašiel literatúru súvisiacu s problematikou pojmu „zmluva“, podujal som sa naformulovať svoje názory k tejto téme.

V zákonoch a právnických textoch sa stretávame s týmito tromi základnými významami pojmu „zmluva“:

(V niektorých zákonoch sú definované ďalšie významy tohto pojmu, ale spravidla je možné ich použiť len v rámci výkladu týchto zákonov. Takéto zákonné definície v tomto príspevku nie sú zohľadnené.)

ZMLUVA AKO PRÁVNY ÚKON

Zmluva je právna skutočnosť (právny úkon), ktorá spočíva v konaní určitých osôb, a s ktorou zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Keďže na zmluvu je potrebná účasť aspoň dvoch osôb, je to viacstranný právny úkon. Skladá sa z minimálne dvoch samostatných prejavov vôle – 1. návrh, t. j. ponuka na uzavretie zmluvy, 2. prijatie návrhu, t. j. súhlas druhej strany s návrhom ( § 43a a násl. Obč. zákonníka). Keď dôjde k účinnému prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, t. j. keď voči sebe zmluvné strany prejavia zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu, vznikajú zmluvným stranám práva a povinnosti, ku ktorým sa zaviazali. Samozrejme, zmluvné strany môžu vznik práv a povinnosti viazať na konkrétny dátum, alebo na inú právnu skutočnosť (odkladacia podmienka).

Zmluva nemusí byť uzavretá vždy v písomnej forme. Urobiť návrh a následne ho prijať možno aj ústne (napr. kúpa cez telefón), dokonca aj bez slov – mlčky (kúpa v samoobsluhe) - § 35 Obč. zákonníka.

Tu je dôležité si uvedomiť, že právny úkon je určitá udalosť, ktorá spočíva v konaní zmluvných strán a odohrá sa v určitom čase. Pri písomných zmluvách je toto konanie spravidla ukončené posledným podpisom na zmluve. Zmluva ako právny úkon nie je hmotný alebo pomyslený predmet, ale udalosť (konanie), od ktorej vznikajú, zanikajú alebo sa menia práva a povinnosti. To, že existuje listina, na ktorej je zachytené konanie zmluvných strán (prejav ich vôle) iba potvrdzuje, že k tomuto konaniu došlo, avšak listinu (hmotný predmet) nemožno so samotným právnym úkonom (konaním) stotožňovať. Podobne nemožno stotožňovať právny úkon (konanie) a právny vzťah založený týmto právnym úkonom.

ZMLUVA AKO DOKLAD (LISTINA)

Niektoré zmluvy sú uzavierané ústne, iné mlčky (konkludentne) a u niektorých zákon vyžaduje, aby mali písomnú formu (napríklad kúpna zmluva o predaji nehnuteľnosti). Písomná forma zmluvy sa obvykle vyžaduje z toho dôvodu, aby sa zabezpečil doklad (listina) o tomto právnom úkone a tým sa zabezpečila väčšia právna istota v týchto vzťahoch. Práva a povinnosti (právny vzťah) založené písomnou zmluvou však existujú nezávisle od existencie dokladu o uzavretí tejto zmluvy (listiny). Zničením (napr. roztrhaním) zmluvy nezaniká právny vzťah založený písomnou zmluvou. Platné právo pre trvanie zmluvného právneho vzťahu nevyžaduje existenciu listiny, ktorou tento právny vzťah vznikol. Pri ústnych a konkludentných právnych úkonoch dokonca žiadny doklad ani nemusí vzniknúť. Samozrejme, prípadné zničenie písomnej zmluvy (listiny) má vplyv na dôkaznú situáciu v prípade súdneho sporu.

Pojem „zmluva“ ako listina sa používa napríklad v ustanovení § 47a ods. 1 OZ, kde sa však používa aj vo význame právneho úkonu:

„Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy (listiny), zmluva (právny úkon) je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.“

ZMLUVA AKO PRÁVNY VZŤAH

V právnej teórii sa zmluvné právne vzťahy zaradzujú medzi záväzkové právne vzťahy. V zákone (napr. v Obč. zákonníku) sa zmluvné právne vzťahy označujú pojmom „záväzok“ ale aj pojmom „zmluva“ (napr. § 507 Obč. zákonníka).

Právne vzťahy (vrátane zmluvných) vznikajú, menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností, teda aj na základe právnych úkonov. Na základe viacstranného právneho úkonu vzniká právny vzťah medzi zmluvnými stranami, ktorého obsahom sú zmluvné práva a povinnosti. Existencia zmluvného právneho vzťahu začína spravidla prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, teda v momente, keď sa zmluvné strany dohodli na obsahu zmluvy (v prípade použitia odkladacej podmienky to je neskôr).

Zánik zmluvného právneho vzťahu sa môže udiať viacerými spôsobmi. Najznámejšie spôsoby zániku zmluvných vzťahov (t. j. záväzkov) sú:

- splnenie (splnením zmluvnej povinnosti automatický zaniká právo druhej strany na splnenie povinnosti),

- odstúpenie,

- výpoveď (uplynutím výpovednej doby),

- uplynutie času (ak bol záväzok dohodnutý na určitý čas),

- dohoda o zrušení záväzku ( § 572 ods. 2 Obč. zákonníka).

V tejto súvislosti sa v zákone používajú slovné spojenia „odstúpiť od zmluvy“, „zrušiť zmluvu“, „vypovedať zmluvu“, pričom často dochádza k mylnému presvedčeniu, že ide o spôsoby zániku zmluvy ako právneho úkonu. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že právny úkon (konanie) nemôže zaniknúť, zaniknúť môže len existujúci právny vzťah, t. j. záväzok, ktorý sa niekedy označuje pojmom „zmluva“.

Je teda potrebné odlišovať 1. zmluvu ako právny vzťah (myšlienková konštrukcia, ktorej obsahom sú práva a povinnosti), 2. zmluvu ako právny úkon (konanie, ktorým sa tento právny vzťah založil) a 3. zmluvu ako listinu (doklad o založení tohto právneho vzťahu).

Pre ukážku ešte jedno zákonné ustanovenie, kde je zmluva použitá vo viacerých významoch ( § 107 ods. 3):

„Ak sú účastníci neplatnej (právny úkon) alebo zrušenej zmluvy (právny vzťah) povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“

MOŽNÉ SITUÁCIE

V praxi sú pri písomných zmluvách možné tieto situácie:

Diskusné príspevky a odkazy na literatúru sú vítané.:)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím