Autori:

Nedá mi nespomenúť môj najčerstvejší zážitok zo súdnej siene. Žiaľ nie z tej JOJ-kárskej, ale skutočnej. To, čo tam rozohrala nemenovaná sudkyňa, nie je ničím iným ako riadnou fraškou.

Zastupujem priateľa, ktorý ma požiadal o pomoc. Banka mu zablokovala nie nepatrnú sumu peňazí na účte. Po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie s prekvapením zistil, že niekedy pred 9 rokmi si mal prevziať platobný rozkaz, ktorý znel v prospech Dopravného podniku Bratislava. Keďže o žiadnom plaťáku nič nevedel, vybral sa na súd nahliadnuť do spisu. Na doručenke našiel inú adresu než na akej býval (v rámci jednej dediny) a celkom zjavne iný podpis.

Keďže platobný rozkaz musí byť doručený do vlastných rúk, kde fikcia doručenia neplatí ( § 173 ods. 1 OSP), vyzvali sme súd, aby rozhodnutie doručili v súlade so zákonom, nakoľko povinnému platobný rozkaz (exekučný titul) nikdy nebol doručený. Povinný vyhlásil, že ten podpis na doručenke nie je jeho.

Medzitým som podal námietky voči exekúcii z dôvodu, že exe titul nenadobudol pre nedoručenie právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd námietkam nevyhovel z dôvodu, že povinný nepreukázal, že nejde o jeho podpis. Domnievam sa, že súd to mal riadne skúmať s príslušným „civilným“ súdom a až po vyvrátení toho mal námietkam nevyhovieť.

Nič na tom, lebo nakoniec civilný súd doručil plaťák znova a exe súd exekúciu zastavil z dôvodu, že exe titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Sám súd v odôvodnení uviedol: „je zrejmé pochybenie súdu pri doručovaní exekučného titulu“.

Medzitým však exekútor exekúciu už vykonal a peniaze z účtu stiahol. Keďže exekúciu nemožno vrátiť, uplatnil som si nárok na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti pre nesprávny postup súdu pri vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a udelení poverenia vykonať exekúciu exekútorovi.

Poškodený napokon po novom doručení plaťáku splnil to, čo mu bolo uložené, hoci si bol na 99% istý, že pred 9 rokmi žiadnu pokutu od DPB nedostal, ale pre dnes už zanedbateľnú sumu sme sa rozhodli nepodávať odpor.

Teda poškodený platil za pokutu dvakrát. Raz dobrovoľne a raz exekútorom. Opakujem, že exekúcia bola zastavená, teda nemala sa vykonať vôbec.

Sudkyňa v konaní v rozpore s § 159 ods. 2 OSP (výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; prezumpcia zákonnosti) začala hodnotiť to, o čom už bolo exe súdom právoplatne rozhodnuté, a to nedoručenie exe titulu (plaťáku) povinnému podľa § 173 ods. 1 OSP. Išla dokonca ďalej a šetrila i pas, ktorým sa poškodený údajne mal preukázať pri kontrole revízorom. Zistila, že na pase je iná adresa, než na akú mu bol plaťák doručovaný. Zistila i to, že na adrese, na ktorej si poškodený údajne mal plaťák prevziať, sa poškodený ani nikdy nenachádzal.

Napriek týmto zisteniam žalobu zamietla. Uviedla, že súd nepochybil, lebo nejaký podpis na doručenke je a poškodený nepreukázal, že nejde o jeho podpis. Dal LEN vyhlásenie, že to nie je jeho podpis (asi po pozretí podpisu mal označiť niekoho, kto sa vtedy podpísal miesto neho alebo neviem čo mal súdu dodať). K tomu, že si mal plaťák prevziať na adrese, kde ani nikdy nebýval, uviedla, že ide síce o chybu, tá však neznamená, že by si plaťák nemal on prevziať, lebo: „ide o malú dedinu, kde sa všetci poznajú“. K právoplatnému rozhodnutiu o zastavení exekúcie, kde si súd priznal pochybenie pri doručovaní plaťáku uviedla, že ním nie je viazaná (!) a že to odôvodnenie, ktorým sa deklaruje nesprávne doručenie: „písal vyšší súdny úradník“. Podľa nej teda to, čo píšu VSÚ je zásadne zlé a hoci je to vo forme súdneho rozhodnutia, v podstate o rozhodnutie nejde.

Ďalej uviedla, že poškodený sa neodvolal voči rozhodnutiu exe súdu o zamietnutí námietok voči exekúcii. Áno, nepodali sme námietky, ale len preto, že súd po novom doručení plaťáku exekúciu sám zastavil. Teda nebol dôvod. Vychádza mi z toho, akoby podľa nej prvý stupeň nebol povinný konať podľa zákona a robí to až odvolací stupeň a keďže odvolanie nebolo podané, poškodený si sám zmaril nastolenie zákonnosti...

To, že ani jednu stranu sudkyňa nevyzvala, či si pre prípad úspechu uplatňuje náhradu trov a po vyhlásení rozsudku, ktorým zároveň ministerstvu trovy nepriznala, sa obrátila na zástupcu ministerstva so slovami: „Nemáte žiadne trovy, že?“, bol už len milou bodkou tej frašky.

Ešte musím uviesť argument ministerstva v konaní, ktorý ma skutočne dostal: „Keďže žalobca proti opätovne doručovanému platobnému rozkazu nepodal odpor, a tento sa stal dňa 11.12.2008 právoplatný a vykonateľný, uhradením sumy ... v exekúcii žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v rozsahu ako si ju uplatnil (teda vrátane základného vymáhaného nároku), keďže na úhradu tejto čiastky je zaviazaný právoplatným rozhodnutím súdu“.

Ministerstvo zaviedlo inštitút preventívnej exekúcie, teda ešte pred doručením exe titulu (a dávno pred nadobudnutím jeho vykonateľnosti) je v poriadku už viesť voči nemu exekúciu! Asi pre istotu.

Takže to zhrniem. Poškodenému exekútor strhol z účtu peniaze za nevykonateľný exe titul, preto aj exekúcia bola zastavená, ale podľa súdu je všetko OK a poškodený odškodnený nebude.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím