lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter K (1)
Ladislav Pollák (1)
Marcel Jurko (1)
Bohumil Havel (1)
Igor Krist (1)
Ján Pirč (1)
Martin Svoboda (1)
Pavel Lacko (1)
Tomas Kovac (1)
Vladimir Trojak (1)
Dušan Rostáš (1)
Miriam Potočná (1)
Radoslav Pálka (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Kubina (1)
lukas.kvokacka (1)
lukasmozola (1)
David Halenák (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ivan Michalov (1)
Lucia Palková (1)
Petr Kavan (1)
Emil Vaňko (1)
Gabriel Volšík (1)
Vladislav Pečík (1)
Matej Kurian (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Janík (1)
Tomáš Demo (1)
Zuzana Adamova (1)
Matej Košalko (1)
Martin Galgoczy (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Roman Prochazka (1)
Tibor Menyhért (1)
Ivan Kormaník (1)
Matej Gera (1)
Jana Mitterpachova (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Estočák (1)
Robert Šorl (1)
Róbert Černák (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Šrámek (1)
Viliam Vaňko (1)
David Horváth (1)
Marek Maslák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Závodský (1)
Paula Demianova (1)
peter straka (1)
Ondrej Halama (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Petr Steiner (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Juraj Lukáč (1)
Dušan Marják (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Hudec (1)
Peter Marcin (1)
Zuzana Kohútová (1)
Katarína Dudíková (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ondrej Jurišta (1)
Bystrik Bugan (1)
Vincent Lechman (1)
Natalia Janikova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Píšme všetci Times New Roman, inak je to neplatné! (divoch perlí)

Juraj Gyarfas, 16. 01. 2014 v 11:21

"Píšme všetci modrým perom, iná farba nebude ...", spievali kedysi Bez Ladu a Skladu. Presne na tento verš som si spomeunl pri čítaní kuriózneho legislatívneho počinu z dieľne Martvoň, Brixi a ďalší.

Podľa navrhovaného doplnenia v § 53c Občianskeho zákonníka "Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným písmom a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis". Na to nadväzuje navrhované ustanovenie § 2b nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého: "Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť štýlom písma „Times new roman“."

Prijatím tejto legislatívnej perly sa konečne staneme krajinou, v ktorej budú zmluvy absolútne neplatné len preto, lebo sú napísané v Ariale. Alebo nedajbože v Garamonde. A spotrebiteľ bude konečne chránený tak, ako si zaslúži.


Názory k článku Píšme všetci Times New Roman, inak je to neplatné! (divoch perlí):


  Martin Serfozo, 16. 01. 2014 v 16:52 - Inzerat

Kúpim výhradnú licenciu na font Times New Roman s právom udeliť sublicenciu...

  Kristián Csach, 16. 01. 2014 v 23:55 - a nezabúdaj na nariadenie 12 bodov

A nezabúdaj na ods. 2 toho nariadenia: (2) Ustanovenia podľa odseku 1 nesmú byť uvedené písmom menším ako 12 „bodov“.

Hmm, aspoň vidno, že predkladateľ má v životopise znalosť MS Office. Škoda, mohli dať aj DPI, či veľkosť "bodu", alebo nebodaj vyžadovať DIN A4, ale to je možno príliš veľký rozmer pre priemerného spotrebiteľa. A povedal im niekto, že nie všetky spotrebiteľské zmluvy sú písomné? A sme si istý, že novela nevedie k povinne písomnej forme (všimnite si formulácie)?

Nedokážem sa ubrániť pocitu, že tie spotrebiteľské novely sú testom našej trpezlivosti a pozornosti (a dúfam, že nie sú myslené vážne).
- Že úžera podľa § 39a a tieseň podľa § 49 OZ nemôžu spolu existovať v jednom predpise a v jednom vesmíre je pomerne jasné (a to tak hodnotovo, ako aj legislatívne). Dôvodová správa

- Ustojí doba splácania hypotéky test novej klauzuly podľa §53(4) u) OZ? (všimnite si objektivizáciu možnosti splniť zmluvu v kratšom čase)

- o druhej novinke v neprijateľnom zozname, § 53 ods. 4 písmene v) len toľko, že ktorá úhrada vyžadovaná od spotrebiteľa je v jeho prospech? (všimnite si, že prospech sa neviaže na plnenie, ale na úhradu).

§ 53d ... hmm, a čo na to SD EÚ?

A dalo by sa takto ďalej.

Najvyšší čas preložiť BGB, oktrojovať na Slovensku a materiálnym jadrom ústavy zakázať ho zmeniť inak ako novelou z Bundestagu. Samozrejme, vo fonte Times...

A opravený link: http://goo.gl/Tfkf5X

  Ján Lazur, 17. 01. 2014 v 10:13 - Aj ja hlasujem za BGB

Pri týchto spotrebiteľských počinoch už je ťažko vybrať, čo z ich obsahu osobitne okomentovať, keďže sa zdá, že sú bezodnou studnicou nápadov, ku ktorým by bolo čo-to napísať.

Ja mám ešte ďalšie návrhy, ako zefektívniť slovenský legislatívny proces:

1. Z dôvodých správ navrhujem vypustiť časť o zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie, keďže je jasné, že každý slovenský návrh právneho predpisu je a priori úplne zlučiteľný,... ušetrili by sme tak pár písmenok Times New Roman veľkosti 12 bodov.

2. Do doložky vybraných vplyvov návrhu zákona navrhujem doplniť stĺpec označený ako "neviem" alebo "nechcem uviesť", keďže napr. pri tejto novele je pri vplyvoch na podnikateľské prostredie zaškrtnuté aj "pozitívne" aj "negatívne" (možno je to len mojou nedostatočnou skúsenosťou s dôvodovými správami, ale doteraz som si myslel, že sa zaškrtáva len jedna možnosť).

V prvom rade však hlasujem za preloženie BGB a Kristiánov návrh.

  Martin Husovec, 19. 01. 2014 v 11:03 - zlá premisa

Návrh vychádza z premís, ktoré akékoľvek riešenie zatracuje na neúspech.

Premisa 1: spotrebiteľa možno zákonom donútiť k čítaniu VOP
= a) ak to spotrebiteľ nerobí dnes ak mu hrozí riziko podvodov, zrejme preto existuje racionálny alebo iracionálny dôvod na jeho strane (kratka otazka, myslite ze 60eurovi spotrebitelia zacali potom uz VOP citat? pekna otazka pre kratky kvalitativny vyskum, moj prepoklad = iba zanedbatelne mnozstvo ich zacalo otvarat);

Premisa 2: spotrebiteľ by čítal VOP keby boli viac čitateľné, preto mu stačí vytvoriť správne podmienky
= a) aj úplne racionálny spotrebiteľ by strávil poctivým čítaním VOP podstatnú časť svojho života, preto bude radšej riskovať; jeho opportunity cost je teda nesmierne vysoká (https://www.youtube.com/watch?v=yzyafieRcWE);
= b) aj keby a) nebola pravda, spotrebiteľ je iracionálny a lenivý a preto čítať VOP zrejme nebude (hypotéza).

Výsledok: Ak spotrebiteľ nebude čítať VOP hoci sa zákonodárca roztrhá, ostáva mu len vytvoriť riešenie, kde sa bude (nielen) spotrebiteľ môcť aspoň zhruba spoľahnúť na obsah VOP.

  Juraj Gyarfas, 20. 01. 2014 v 10:09 - na zápraží 21. storočia

Kristián, Ján, Martin, obdivujem vašu schopnosť pri takomto návrhu ešte kultivovane diskutovať a uvádzať koncepčné výhrady. Mne sa cez smiech a slzy nechce k veci písať vôbec nič, len by som apeloval na to, aby sme si všetci zapamätali, že na zápraží 21. storočia skutočne existovali na Slovensku právnici, podľa ktorých mala byť súkromnoprávna zmluva absolútne neplatná len preto, lebo je napísaná Arialom.

  Jakub Jost, 20. 01. 2014 v 13:58 - Proces sa nemení?

Predpokladám, že súčasťou návrhu je aj zmena zákona o sídlach a obvodoch súdov, ktorý takto upravené spotrebiteľské zmluvy podradí pod osobitnú miestnu príslušnosť Okresného súdu Pezinok, kde sa agende bude venovať senát doktora Chocholouška.

  Radovan Pala, 21. 01. 2014 v 19:14 - Times New Roman - proprietárny font

S kolegami sa už tešíme na znalecké dokazovanie, či išlo skutočne o Times New Roman, najmä ak niekto nebude mať Office alebo iný program, ktorý za tento font platí (Times New Roman je proprietárny font) a použije jeho "voľnú" ale veľmi podobnú variantu. Otázka neplatnosti sa tak stane otázkou čisto skutkovou, na ktorej posúdenie by musel súd pribrať znalca, čo je čarovné a poskytuje to spotrebiteľovi ďalšie doposiaľ netušené možnosti obrany pred zákernými podnikateľmi. Ani súd teda bez znalca nedokáže posúdiť, či nebol spotrebiteľ hnusne zavádzaný a majiteľ práv k Times New Roman ukrátený na poplatkoch. Také viacnásobné porušovanie jasných a celkom jednoduchých pravidiel sa mi bridí.
P.S. Juraj, oni formálne možno sú právnici, ale de facto iba verejne platení populizátori proprietárnych riešení.

  Milan Kvasnica, 22. 01. 2014 v 02:56 - s tím znaleckým zkoumáním

to nebude zase až tak žhavé. Ve Windows Times New Roman je a ve svobodném světě se používá Liberation Serif, který ale vypadá o hodně jinak:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/75/Font_Comparison_-_Liberation_Serif_to_Times_New_Roman.svg

Navíc na Slovensku už nějakou zkušenost s povinností používat proprietární technologie máte:
http://www.root.cz/zpravicky/slovensky-stat-neporusil-zakon-tim-ze-nutil-pouziti-windows-a-msie/

Nicméně to nic nemění na faktu, že by stačilo uvést "patkovým písmem". Na druhou stranu je celkem nutné k těm 12ti bodům přidat i rozlišení. A k použití pravítka soudce znalce nepotřebuje.

  Martin Husovec, 22. 01. 2014 v 09:21 - ad proprietarne

len na margo ..

Milan, ten pripad EURA je trochu vystrihnuty z kontextu. Stat umoznoval dlhodobo interoperabilitu pokial mi je zname, no potom presiel na iny system a kratkodobo neudrziaval. A prave v tej dobe boli udelene pokuty.

A ten pripad na ktory odkazujes skoncil na sude; nie sice pre sutazne pravo, ale pre nezakonnost pokut. Sud zrusil pokuty, bohuzial z procesnych dovodov sa nezaoberal nasou argumentaciou o nezakonnosti pokut pre nedostatok interoperability (http://eisionline.org/index.php/projekty-m/sudy-a-obcianska-spolocnost-m/63-eura-prvystupen). Cakamr teraz na to ci jednu pokutu udeli FRSR zase.

PS1: a ktory stat nema skusenost s proprietarnymi technologiami? CR & datove schranky? :)
PS2: samozrejme ten navrh je dotiahnuty do absurdity ..

  Milan Kvasnica, 22. 01. 2014 v 17:30 - datové schránky

Shodou okolností jsem se dnes soudil na Praze 7 a jelikož se mé podání dodané do datovky nepovedlo soudu nalézt, tak jsme se zapovídali a došli až sem: http://kraken.slv.cz/Pl.US14/12

Jinak pokud jde o tu proprietárnost, tak sice nevím, zda byla specifikace uvolněná už od samotného počátku, ale naprogramovat to šlo. Začínalo se tu: http://www.abclinuxu.cz/datove-schranky a pak se toho ujal velice obstojně NIC.

  Rudolf Leška, 19. 03. 2014 v 16:56 - OMG!

Chcel som napisat nieco sofistikovanejsie, ale neviem sa zmoct na slovo. Legislativna hlupost je naozaj bezodna.

  Kristián Csach, 05. 04. 2014 v 11:21 - Soudruzi z NDR ....

Takže sa náš legislatívny zbor pochlapil a návrh prešiel s účinnosťou od 1. júna 2014. Ten prvý apríl asi nebude žart...

Podľa novej druhej vety v § 53c OZ: „Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis“


Ustanovenie sa vzťahuje na všetky spotrebiteľské zmluvy, nie len písomné. Úvodné slová „Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy“ budú snáď interpretované tak, že ide o zmluvy písané (interpretácia ale nie je jednoznačná a neprekvapil by ma opak). Každopádne sa ale predpokladá, že všetky iné „zmluvné dokumenty“ (čo to je?), ktoré súvisia so spotrebiteľskou zmluvou súvisia musia spĺňať podmienku veľkosti písma. Aj ústne alebo konkludentne uzatvorená spotrebiteľská zmluva (aj reálna) môže mať súvisiaci zmluvný dokument (teda niečo písomné). A tento „zmluvný dokument“ potom musí spĺňať podmienku veľkosti fontu.


Finálnu verziu vykonávacieho predpisu som ešte nevidel, ale predpokladajme, že už nebude mať obmedzenie typu fontu (zmena v legislatívnom procese oproti prvému čítaniu), ale iba jeho veľkosti (asi tých 12 bodov zvíťazí).

Predpokladám, že lego-drafteri si na pomoc zobrali typografa, ktorý im vysvetlil, že veľkosť bodu je typografická kategória rôzne normovaná (a na prekvapenie: nie je to o MS Worde): http://en.wikipedia.org/wiki/Point_(typography), zoberme si nejaký jednoduchý kalkulátor veľkosti tlače podľa rôznych noriem (predpokladajme, že je OK). Po prepočte vychádza 12 bodové písmo na cca 4,1-4,5 mm tlačenej podoby a poďme testovať.

Na testovanie som si náhodne z peňaženky vytiahol dokumenty: dva bločky z registračnej pokladne, stravný lístok a lístok na MHD (Košice). Som presvedčený, že ide o zmluvné dokumenty, ktoré so zmluvou súvisia (zjednodušene: v prvom prípade potvrdenie o predaji, slúžiace ako zjednodušenie dôkaznej situácie pre reklamáciu, v druhom lístok oprávňujúci „iný spôsob platby“ v rámci spotrebiteľskej kúpnej zmluvy a po tretie listina „oprávňujúca“ k právo-konformnému využitiu služby MHD). Odhliadnime od toho, že všetky tri majú bezpätkové písmo, teda určite nie Times New Roman. Ale veľkosť? To pomôže šublera . Všetky tri prepadli.

Bloček z pokladne (zobral som tri na porovnanie) má písmo tesne pod 4 mm, teda asi max 11-ka; stravný lístok má písmo veľkostí od cca 1,5 mm do 2 mm (okrem názvu spoločnosti a roku) a ani najväčší nadpis na lístku MHD nie je 12-kou písmom (nameral som 3,8 mm, okrem kódu).

Takže ani jeden z týchto dokumentov zrejme nebude spĺňať zákonné požiadavky. Čo s tým? Sme v OZ, takže aj následok bude zrejme civilistický. Dôvodová správa k tomuto návrhu uvádza: „Navrhuje sa pod hrozbou neplatnosti zmluvy ako celku zakotviť presnú úpravu štýlu a veľkosti písma,....“.

Takže... do júna zmeniť všetky lístky MHD, bločky z pokladne, stravenky.... inak budú zmluvy (DS: „ako celok“) neplatné. Dosť dobré. Po parkovaní v Košiciach zdarma už budeme mať zrejme zdarma aj MHD ...

A aby zábava nekončila, čo ak je len časť písma menšia ako 12-ka? Môžu byť napríklad poznámka pod čiarou menším písmom (čo tak porovnať s poznámkami v Zbierke zákonov)? A čítali ste už niekedy príbalový leták k liekom? Alebo aspoň noviny?

A keď toto predýcham, tak napíšem niečo aj o vzťahu medzi § 39a a § 53d OZ (a odôvodnenie pozmeňovacieho návrhu). Verte, ešte sa zabavíme ...

  Martin Husovec, 06. 04. 2014 v 00:28 - ústavnosť

ak toto zviažu s absolútnou neplatnosťou ja by som mal intenzívnu pochybnosť o ústavnej konformnosti tohto riešenia ..


  Juraj Gyarfas, 06. 04. 2014 v 21:03 - je hlúposť protiústavná?

:-)


  Juraj Gyarfas, 06. 04. 2014 v 21:20 - ...

dovolím si doplniť zoznam poslancov, ktorí za túto perlu hlasovali
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33741

  Kristián Csach, 07. 04. 2014 v 09:34 - SMS a internet...

... a ešte, od 1. júna sú teda neplatné všetky zmluvy cez SMS (tam nikdy nie je 12-ka písmo) a internet (tam nebude preukázateľné, že bol text 12-kou písmom, lebo to je plne v rukách settingov spotrebiteľa).

Sme úplná exotika v modernom svete. Nikdy nepochopím, prečo niekto tak veľmi nedôveruje súkromnému právu... Asi preto, lebo ho nepozná...

  Michal Novotný, 07. 04. 2014 v 09:50 - Hlasovanie

Škoda, myslel som si, že Procházka sem tam číta a rozmýšľa. Jeho hlasovanie za je pre mňa dosť veľkým šokom.

  Kristián Csach, 07. 04. 2014 v 11:46 - Ja mu rozumiem

Je to podobné, ako sestričky-efekt (skoro jednohlasné hlasovanie o platoch sestričiek a následne skoro jednohlasné dištancovanie sa od tohto záväzku). Aj v ochrane spotrebiteľa sme sa dostali do situácie, že ak nechváliš geniálne nápady, tak si úplatný pro-šmejd. Na Slovensku sa zásadne nehrá na ihrisku, ale len pri mantineloch ... A už zbierame ovocie takého postoja.

  Kristián Csach, 07. 04. 2014 v 23:46 - A ten o úžere ste už ....? A ako sa premlčané právo prekludovalo?

Takže, sľúbené pokračovanie:

1.Podľa § 39a OZ je právnym následkom úžery neplatnosť absolútna (úžerou je zrejme celá skutková podstata v § 39a; Prečo si myslíme, že bude jednoduchšie ju preukázať ako menej podmienený § 235 TZ mi síce uniká, ale budiž).

2. Podľa § 53d OZ je zmluva, ktorej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia ... úžery (?úžera sa používa?) neplatná až vtedy, ak obsahuje aspoň jednu klauzulu, ktorá bola judikovaná ako neprijateľná.

Čo tým chcel zákonodarca povedať, čo vlastne platí, tak nastáva či nenastáva iba na základe úžery neplatnosť? Logika vraví, že áno. Ale potom je časť § 53c OZ úplne zbytočná. A od čias Melzera aj v oriente vieme, že čo s výkladom, ktorý úplne vylučuje pôsobnosť inej normy...

Okrem toho, aký význam má ešte § 49 OZ? Aplikuje sa zvyškovo oproti § 39a OZ (teda napríklad pri iných subjektoch)? Aký je vzťah medzi pojmami: hrubý nepomer medzi majetkovým plnením a protiplnením na jednej strane ( § 39a OZ) a nápadne nevýhodnými podmienkami na strane druhej ( § 49 OZ)? Čo je väčšia intenzita nepomeru? Vzhľadom na právne následky by sa zdalo, že § 39a vyžaduje väčšiu intenzitu nepomeru, ako § 49, keďže §39a má prísnejší následok ako § 49, ... ale je tomu skutočne tak? To bol taký problém § 49 vypustiť/nahradiť a nemali by sme pojmové, hodnotové a systematické konflikty?

§ 53d je masaker aj z iného hľadiska. Podľa tohto ustanovenia: "Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná"

Ide o klasickú normu v štruktúre: Ak je splnená podmienka A (v zmluve sa nachádza skôr judikovaná neprijateľná podmienka, nemusí byť ten istý adresát rozsudku ako zmluvná strana! nemusí byť ani uzatvorená po judikovaní neprijateľnosti) a súčasne alternatívne buď B (nekalá praktika) alebo C (úžera) nastáva následok: neplatnosť zmluvy.

Odhliadnime od toho, že viazať na podmienku B neplatnosť je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ako aj od toho, že podmienka C vyvoláva neplatnosť už sama o sebe ( § 39a) a preto v ustanovení nemá čo hľadať. Super je "súlad" novej normy a jej odôvodnenia. Nech Vás neprekvapí, že podľa odôvodnenia tohto zlepšovacieho návrhu: "Z tohto dôvodu sa navrhuje explicitne ustanoviť, že následok spojený s určením neprijateľnej podmienky sa týka takého ustanovenia, ktoré je vo výroku súdu odcitované".

Takže norma úplne jednoznačne uvádza, že neplatný je právny úkon, jej odôvodnenie kvalitne mystifikuje. Ale možno sa len týka niečoho iného...

Okrem toho, zábava nie je obmedzená len na tlač č. 850, ale aj na nový zákon o dištančných predajoch (tlač 820) a o zmene mnohých iných súvisiacich predpisov (a zákona o investičných stimuloch, jak inak). Nechcem otvárať nový post, nemá to cenu, tak len na brainstorm budem parazitovať na tomto poste.

Nový zákon prináša okrem iného aj nový §5b zákona o ochrane spotrebiteľa: "Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával."

Dôvodová správa: "S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi."

Rozumiem, zmeniť premlčanie na preklúziu by bolo asi príliš okaté a jednoduché. Takáto tajuplná formulácia ale otvára mnoho problémov:

1. Prečo sa ustanovenie vzťahuje iba na orgány (čo to vlastne je? aj rozhodca?) a nie medzi účastníkmi? Je to proces alebo hmota? Existuje naďalej to prekludovano-premlčané právo? Dá sa započítať? Je spôsobilé uznania?

2. Prečo sa vzťahuje len na nároky zo zmluvy? A nie z bezdôvodného obohatenia či na náhradu škody? Toto je ale asi najmenší problém...

3. Na čo všetko (okrem premlčania) sa toto ustanovenie vlastne vzťahuje? Čo je to oslabenie nároku? Aj na Gestaltungsrechte? Na odstúpenie od zmluvy? Na kompenzačnú námietku? Námietku nesplnenia? Námietku relatívnej neplatnosti? Omyl? Na primeranú zľavu z kúpnej ceny? Toto všetko má súd zohľadňovať ex offo?

...hmmm cca o dva mesiace by som túto problematiku mal prednášať našim sudcom, tak prerábam obsah kurzu. Úprimne priznám, že zatiaľ nemám ani len potuchy, ako niektoré veci z tohto balíčka noviel rozumne vysvetliť pre potreby aplikačnej praxe. Viete o koľko jednoduchšie sa tieto veci prednášajú českým sudcom? Ak sa však nájde dobrovoľník, rád si to nechám vysvetliť ... ;)

PS: A keď si uvedomíte, o akých prkotinách sa hádajú v čR po rekodifikácií. ... :) Keby to nebolo smutné, bolo by to zábavné.

  Juraj Gyarfas, 29. 04. 2014 v 15:34 - je to tu ...

Jediné, čo ma na tomto predpise teší je, že v záhlaví bude na veky vekov svietiť 1. apríl :-)

Pre úplnosť link

  Juraj Gyarfas, 05. 05. 2014 v 18:50 - notárske zápisnice o priamej vykonateľnosti

Medzi nespočetné perly tohto legislatívneho počinu podľa môjho názoru patrí aj nový § 61b ods. 3 EP, podľa ktorého nemožno vymáhať príslušenstvo pohľadávky, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. V zásade chápem policy dôvodom a čiastočne to dáva zmysel (aj keď nerozumiem, prečo sa vylučuje celé príslušenstvo a nie len príslušenstvo, ktoré vzniklo po uplynutí troch rokov a tak isto mám isté pochybnosti o ústavnosti tejto normy).

Viac ma však trápi, či sa niekto zamyslel nad aplikáciou tohto ustanovenia na notárske zápisnice o priamej vykonateľnosti, ktoré sú vyhotovované za účelom výkonu po defaulte dlžníka (čo môže nastať až o niekoľko rokov). Formalisticky by sa dalo tvrdiť, že vykonateľnosť nadobúdajú momentom vyhotovenia a v čase defaultu sú už "za zenitom".

Rozumný výklad by samozrejme bol, že lehota troch rokov sa počíta až od splatnosti nimi zabezpečenej pohľadávky (a tento výklad by sa dal oprieť o § 161 ods. 1 OSP). Ale dá sa vylúčiť, že si súdy osvoja formalistický výklad, ktorým tento inštitút de facto stratí význam?

  Martin Husovec, 08. 05. 2014 v 01:34 - len taká myšlienka

dnes mi pri ceste Caltrainom preblesla myšlienka na tento slovenský experiment (asi metamorfóza túžby po domove?) a napadlo ma či by nemohla byť v rozpore s plnou harmonizáciou smernice o nekalých obchodných praktikách; tá hoci nesankcionuje vo forme neplatnosti, no dá sa tvrdiť, že ide o rovnaký účel ochrany spotrebiteľa, len je rozdielna sankcia; Dôsledkom je totiž, že podnikateľ nemôže voči spotrebiteľovi použiť určitú praktiku, ktorá je (arguably) dovolená pod smernicou;

čo na to moji študovanejší spotrebiteľskí kolegovia?

  Juraj Gyarfas, 02. 06. 2014 v 12:18 - tak nakoniec 1,9 mm

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 141/2014

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím