lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Michal Krajčírovič (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Varga (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Lukáč (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vladislav Pečík (1)
Lucia Berdisová (1)
Miriam Potočná (1)
Dušan Marják (1)
Matej Kurian (1)
Viliam Vaňko (1)
Petr Kavan (1)
Robert Vrablica (1)
Natalia Janikova (1)
Pavel Lacko (1)
peter straka (1)
Peter Janík (1)
Matej Košalko (1)
Vincent Lechman (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Kohútová (1)
lukasmozola (1)
Michal Ďubek (1)
Marcel Jurko (1)
Peter Marcin (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
I. Stiglitz (1)
David Horváth (1)
Nora Šajbidor (1)
Marek Maslák (1)
Gabriel Závodský (1)
Ján Pirč (1)
Ladislav Pollák (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Adamova (1)
Robert Šorl (1)
Petr Steiner (1)
Bystrik Bugan (1)
Ondrej Jurišta (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Svoboda (1)
Peter K (1)
Gabriel Volšík (1)
Martin Hudec (1)
Roman Prochazka (1)
lukas.kvokacka (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Galgoczy (1)
Emil Vaňko (1)
Lucia Palková (1)
Jana Mitterpachova (1)
Bohumil Havel (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Estočák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Gera (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Kubina (1)
David Halenák (1)
Martin Šrámek (1)
Igor Krist (1)
Radoslav Pálka (1)
Paula Demianova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavol Mlej (1)
Róbert Černák (1)
Ondrej Halama (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Zrušená svadobná hostina a náhrada nemateriálnej ujmy

Juraj Gyarfas, 13. 11. 2013 v 23:21

Už dlho mám ambíciu napísať článok o chaotickej úprave náhrady škody v slovenskom práve. Mal by to byť grandiózny článok, pri písaní ktorého konečne pochopím súvislosti medzi jednotlivými inštitútmi. Prečo je úprava zodpovednosti za škodu v § 420 a nasl. ObčZ formulovaná ako deliktuálna zodpovednosť, zároveň však zahŕňa aj kontraktuálnu? Prečo sa aj pri konktraktuálnej zodpovednosti vyžaduje zavinenie? Aký je praktický rozdiel medzi exkulpáciou v občianskom práve a liberáciou v obchodnom práve? A prečo ObčZ na rozdiel od ObchZ neobsahuje princíp predvídateľnosti škody? Prečo je úprava kontraktuálnej zodpovednosti v § 373 a nasl. ObchZ rozšírená v § 757 ObchZ aj na deliktuálnu zodpovednosť? Ako na deliktuálny charakter tejto zodpovednosti potom aplikovať napr. § § 374, 375 alebo 379. A akú rolu v tom celom hrá osobitná úprava ochrany osobnosti v § 11 a nasl. ObčZ?

Uvedomujem si však, že tento grandiózny článok asi nikdy nenapíšem. Ide o tému, ktorá by nasýtila niekoľko dizertačiek a monografií a na to nemám. Rád by som však načal aspoň jednu čiastkovú otázku a to konkrétne zodpovednosť za nemateriálnu ujmu pri porušení zmluvy.

Predstavme si nasledovný príklad. Majiteľ zariadenia, v ktorom sa má odohrať svadobná hostina, túto hostinu v deň svadby zruší (dajme tomu, že ten istý priestor z hamižnosti prisľúbil aj iným snúbencom). Zrejme niet pochýb, že mladomanželia môžu od zmluvy odstúpiť (resp. zmluva sa zruší podľa § 518 ObčZ) a požadovať vrátenie ceny. Pravdepodobne by tak isto mohli vymáhať skutočnú škodu zodpovedajúcu nákladom na obtelefonovanie všetkých hostí, prípadne prenájmu náhradného priestoru a ostatným súvisiacim nákladom.

Zároveň však niet pochýb, že toto sú len "šeplety" v porovnaní s emocionálnou ujmou beztak už dosť vystresovanej nevesty a ženícha na pokraji nervového zrútenia. Majiteľ hotela takúto emocionálnu ujmu určite v čase uzatvárania zmluvy mohol predvídať, kauzálny nexus je priamy, majiteľ sa zrejme nebude môcť exkulpovať a o spoluzavinení snúbencov tiež nemožno hovoriť. Ide však o ujmu, ktorú podľa slovenského práva v zásade možno kompenzovať?

Povrchný komparatívny exkurz

Právne poriadky sa k náhrade čisto emocionálnej ujmy tradične stavajú pomerne skepticky. Dôvody sú okrem iného ťažkosti s objektivizáciou a kvantifikáciou tejto škody (aj konkrétna emocionálna ujma uvedených mladomanželov závisí od subjektívnej miery hystérie, s akou k plánovaniu svadby pristupovali) a možno aj nechuť prepočítavať emócie na peniaze. Napriek tomu si podľa môjho názoru ekonomická aj filozofická funkcia právnej úpravy náhrady škody nejakú formu kompenzácie vyžadujú. Keďže zjavne ide o ujmu, ktorá reálne vznikla (aj keď o jej kvantifikácii možno pochybovať), bolo by v rozpore s kompenzačnou a preventívnou funkciou práva, keby žiadnu náhradu neumožňovalo.

Relatívne otvorený prístup ku kompenzácii tohto typu ujmy majú medzinárodné kodifikácie. Ustanovenie čl. 7.4.2 Princípov Unidroit výslovne ustanovuje, že ujma kompenzovateľná z dôvodu porušenia zmluvy "may be non-pecuniary and includes, for instance, physicial suffering or emotional distress". Komentár k Princípom Unidroit ďalej upresňuje, že môže ísť o "pain and suffering, loss of certain amenities of life, aesthetic prejudice, etc. as well as harm resulting from attacks on honour or reputation". "Non-pecuniary loss" spomína aj čl. 9.501 PECL.

Národné právne úpravy sú reštriktívnejšie.

V anglickom práve si podľa rozhodnutia Snemovne Lordov vo veci Addis v Gramophone Co z roku 1909 v zásade nie je možné nárokovať náhradu ujmy za "mental distress or injured feelings" spôsobené porušením zmluvy. To však neplatí v prípadoch, kedy "the very object of a contract is to provide pleasure, relaxation, peace of mind or freedom from molestation" (Watts v Morrow [1991]). Jedným z príkladov, kedy za porušenie zmluvy bola uložená povinnosť kompenzovať aj "distress and disappointment" bolo porušenie povinnosti fotografa urobiť svadobné fotografie (Diesen v Samson, [1971]).

Podobne aj v USA je náhrada za emocionálnu ujmu spôsobenú porušením zmluvy nárokovateľná len v prípade, ak primárnym účelom zmluvy bolo zabezpečiť osobné a nie ekonomické potreby.

V nemeckom práve § 253 BGB v zásade pripúšťa kompenzáciu nemateriálnej ujmy len pri zásahu do taxatívne vymenovaných chránených záujmov. Konkrétne ide o telesnú alebo zdravotnú ujmu, zásah do slobody alebo "práva na sexuálne sebaurčenie". Koziol k tomu uvádza, že "pure emotional damage, such as diffuse negative emotions or feelings of aversion, that are not based on the impairment of a personality right, are in principle irrecoverable." (Basic Questions of Tort Law from a Germanic Perspective, 2012, s. 116)

Koziol však ďalej píše, že § 253 BGB sa v praxi neaplikuje až tak prísne a bol "more or less deliberately circumvented by the conceptual jurisprudential trick of designating the loss pecuniary damage". Okrem toho nemecký zákonodarca pripustil náhradu nemajetkovej ujmy pri zmluvách o zájazde ( § 651f BGB). Koziol k tomu dodáva, že "this new rule has created an inexplicable contradiction in German law between travel contracts and other agreements."

Osobitne zaujímavá je rakúska úprava, ktorá v § 1324 ABGB pripúšťa náhradu nemajetkovej ujmy pri úmyselnom konaní alebo hrubej nedbanlivosti.

Späť na Slovensko

Ako by sa tento prípad riešil na Slovensku?

Skúsim nekorektne začať od výsledku a až potom pristúpiť k právnej argumentácii. Intuitívna predstava spravodlivosti mi totiž v tomto prípade hovorí, že náhrada emocionálnej ujmy by mala byť prípustná. Mladomanželia z vyššie uvedeného príkladu sú síce čisto fiktívni, ale napriek tomu mi ich je úprimne ľúto a neviem si predstaviť, že by nemali nárok na žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy. Ale ako ju v slovenskom práve koncepčne uchopiť?

Ustanovenia ObčZ o zodpovednosti za škodu tento typ nemajetkovej ujmy v zásade nerozpoznávajú (na rozdiel od vytrpenej bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444, škody spôsobenej korupciou podľa § 442 ods. 2 alebo porušenia PDV podľa § 442a).

Fekete k tomu uvádza, že: "V ostatných prípadoch [okrem tých, kde zákonodarca pripustil, že nemajetkové ujmy sa uhrádzajú v rámci náhrady škody], keď dôjde k spôsobeniu ujmy v dôsledku porušenia právnej povinnosti, sa podľa súčasnej právnej úpravy iné nemajetkové ujmy ako napríklad náhrada za spôsobené psychické útrapy, morálna škoda, nepriama škoda alebo náhrada ceny zvláštnej obľuby neuhrádzajú, prípadne sa iné nemajetkové ujmy hradia podľa osobitného právneho režimu (ako napr. pri neoprávnenom zásahu do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 OZ alebo pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby podľa § 19b OZ)."

Treba preto zvážiť, či teoreticky možno aplikovať ustanovenia o ochrane osobnosti. Tu vidím dva problémy. Po prvé, nie som si úplne istý, či ustanovenia o ochrane osobnosti vôbec možno aplikovať v kontraktuálnej situácii (aj keď tu je odpoveď zrejme skôr áno). Po druhé, ak aj áno, v tomto prípade zrejme nejde o zásah do života, zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena ani prejavov osobnej povahy.

Paradoxne zákonodarca v niektorých kontraktuálnych situáciách náhradu nemajetkovej ujmy pripúšťa. Konkrétne ide o primeraná finančné zadosťučinenie, ak osoba svoje práva zo zodpovednosti za vady úspešne uplatní na súde ( § 509 ObčZ). Náhrada nemajetkovej ujmy je zrejme prípustná aj pri porušení zmluvy o obstaraní zájazdu ( § 741i a rozhodnutie SDEÚ vo veci C-168/00).

Inými slovami, ak by majiteľ hotela mladomanželov ohovoril na svojej stránke, ak by neoprávnene zverejnil ich fotky na svojej webstránke alebo ak by narušil ich súkromie počas svadobnej noci, mali by zrejme nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13. Ak by mala svadobná torta vady, zrejme by taktiež mali nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 509. A ak by obstarávateľ zájazdu pokazil ich svadobnú cestu, mohli by sa tiež domáhať náhrady nemajetkovej ujmy. Ak im však majiteľ hotela na poslednú chvíľu odriekne hostinu, majú nárok len na náhradu majetkovej ujmy?

Rozuzlenie

Ako som písal vyššie, intuitívna spravodlivosť mi hovorí, že náhrada nemajetkovej ujmy by mala byť priznaná. To isté podľa mňa potvrdzuje aj ekonomická teória práva, keďže v opačnom prípade by hlavná časť ujmy vzniknutej porušením zmluvy nebola kompenzovaná, čiže porušovateľ by neinternalizoval náklady svojho konania. Také pravidlo nie je efektívne, keďže vedie k neoptimálnemu množstvu porušení.

Identický záver vyplýva aj zo systematického výkladu a fikcie racionálneho zákonodarcu. Nie je totiž dôvod, aby náhrada nemajetkovej ujmy bola prípustná pri zmluvách o prenechaní veci za odplatu ( § 509) a jednom type príkaznej zmluvy ( § 741i), ale nebola prípustná pri relatívne podobnom type zmluvy (konkrétne nájme priestorov a obstaraní svadobnej hostiny).

Priznanie tejto náhrady by sa však muselo opierať o analógiu, keďže konkrétne ustanovenie zakladajúce takýto nárok de lege lata neexistuje.

De lege ferenda by podľa môjho názoru dávalo zmysel otvoriť režim náhrady škody aj nemajetkovej ujme (a zároveň zjednotiť úpravu náhrady škody s úpravou ochrany osobnosti). V prípade zmluvných nárokov by malo platiť pravidlo predvídateľnosti (ktoré by ale malo platiť vždy). Tým pádom by zmluvy, ktorých účelom sú zjavne osobné a nie ekonomické potreby boli pokryté, pretože v prípade týchto zmlúv je emocionálna ujma predvídateľná. Za zváženie stojí aj odstupňovať rozsah náhrady ujmy podľa miery zavinenia (ako podľa § 1324 ABGB). Ale to už je na inú diskusiu.

Čo sa týka mladomanželov, verím, že spolu budú šťastní až dokým ich smrť nerozdelí. Či už s kompenzáciou nemajetkovej ujmy alebo bez.


Názory k článku Zrušená svadobná hostina a náhrada nemateriálnej ujmy:


  Michal Novotný, 14. 11. 2013 v 17:34 - Quick questions

Prečo myslíš, že by si zrušenie svadobnej hostiny nemohol považovať za zásah do občianskej cti a súkromia? Inak povedané, ako sa asi na mladomanželov a ich rodičov pozerajú ostatní hostia/širšia rodina? Práveže mne sa zdá, že cez ten § 13 by sa tam toho veľa zmestilo.

A zákon o ochrane spotrebiteľa? Nie je tam nejaké právo na finančné zadosťučinenie, ak predávajúci (ktorým sa rozumejú všetci podnikatelia) poruší spotrebiteľské práva?

  Ondrej Jurišta, 14. 11. 2013 v 20:46 - Pridavam sa

Pridavam sa k Michalovi, tiez by som & 13 nevylucoval (obcianska cest a ludska dostojnost...dajme tomu aj to sukromie). Ako k ochrane osobnosti(v inej suvislosti) poznamenal aj NS SR (1 Co 25/94):
"Zároveň je však aj všeobecným inštitútom v tom zmysle, že pripúšťa v rovnakej miere ochranu všetkým rôznorodým a mnohotvárnym prejavom osobnosti fyzickej osoby v najrozmanitejších sférach jej života - napr. v občianskom či rodinnom styku, v súvislosti s výkonom povolania, v športe, kultúre, politike, pre tieto jednotlivé oblasti pritom neurčuje osobitné hľadiská alebo prostriedky."

Nakolko upustenie od neopravneneho zasahu, alebo odstranenie nasledkov majitelom zariadenia do uvahy zrejme nepripada, prave v takychto pripadoch mozno hovorit o primeranom zadostucineni....v peniazoch (uprimne "Prepacte." asi oddavajucim stacit nemusi). Nehovoriac o tom, ze opravnenym subjektom nemusi byt - s prihliadnutim na tuzemske tradicie -iba zenich a nevesta, ale napr. aj jej matka, ktora svadbu mozno preziva (a organizuje) intenzivnejsie ako svadobny par....

Ospravedlnujem sa za post takmer bez diakritiky - technicke priciny.

  Juraj Gyarfas, 15. 11. 2013 v 11:33 - Michal, Ondrej

Ďakujem za pripomienky. Asi máte pravdu - pod § 13 sa zrejme naozaj zmestí všeličo a ak by som mal túto náhradu nemajetkovej ujmy žalovať, asi by som skúsil nejaký hybridný nárok medzi § 13 a analógiou s § 509 a 741i. V článku som bol zrejme voči aplikácii § 13 až moc skeptický a som rád, ak to vidíte inak.


Ale článok mal smerovať k niečomu inému - možno som sa nakoniec príliš nechal uniesť jedným príkladom, ale moje otázky skôr smerujú ku koncepčnému neporiadku v úprave náhrade ujmy.


Po prvé, možno § 13 aplikovať aj na porušenia zmluvy? Odpoveď je zrejme áno (k tomu aj NS ČR, 30 Cdo 2577/2006). A vzhľadom na zahmlenie rozdielov medzi kontraktuálnou a deliktuálnou zodpovednosťou v slovenskom práve to nie je prekvapujúce.


Ale ako potom v prípade porušenia zmluvy koncepčne do seba zapadá režim podľa § 13 a podľa § 420? Zodpovednosť za zásah do osobnosti je konštruovaná objektívne, ale režim náhrady škody subjektívne. Znamená to, že ak nezavineným porušením zmluvy niekomu spôsobím majetkovú škodu a zároveň zásah do súkromia, môžem sa exkulpovať zo zodpovednosti za škodu, ale nie za nemajetkovú ujmu? Chceme tým povedať, že zatiaľ čo všetky právne poriadky kompenzáciu nemajetkovej ujmy skôr limitujú, u nás je oproti kompenzácii skutočnej majetkovej škody ešte zvýhodnená (keďže sa vylučuje exkulpácia)?


Po druhé, ako široko vieme § 11 vykladať? Uznávam, že v tomto prípade sa na nich ostatní hostia/širšia rodina budú škaredo pozerať a to by sa možno dalo subsumovať pod občiansku česť (?) alebo súkromie. Ale čo iné prípady čisto emocionálnej škody. Dajme tomu, ak by k zájazdom neexistovala smernica a judikatúra SDEÚ – bola by aj strata potešenia z dovolenky zásahom do občianskej cti (?) alebo súkromia (?).


Čo sa týka spotrebiteľského práva, dalo by sa to asi riešiť podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ale skôr by ma zaujímalo riešenie v rovine všeobecného občianského práva.


  Ondrej Jurišta, 16. 11. 2013 v 14:55 - ...

Netrufam si v tejto suvislosti vynasat sudy ohladom (ne)koncepcnosti, ale na tuto otazocku by som odpovedal ano, preco nie...:

"Znamená to, že ak nezavineným porušením zmluvy niekomu spôsobím majetkovú škodu a zároveň zásah do súkromia, môžem sa exkulpovať zo zodpovednosti za škodu, ale nie za nemajetkovú ujmu?"

  Mária Sadloňová, 18. 11. 2013 v 21:20 - k exkulpáci

Z hľadiska systematiky znie čudne, že v rámci majetkovej škody sa môžem exkulpovať a v prípade nemajetkovej ujmy nie (teda ak sa bavíme o svadobnej hostine). Tento problém však pramení z materialisticky nastaveného občianskeho zákonníka, vďaka čomu musíme široko vykladať právo na ochranu osobnosti a subsumovať pod to kadečo.

  Juraj Gyarfas, 19. 11. 2013 v 13:37 - ...

Je kuriózne, že dôsledkom "materialistického" kódexu je laxnejšie nastavenie podmienok na kompenzáciu nemajetkovej ujmy ako majetkovej škody ... :-)

  Juraj Gyarfas, 10. 08. 2016 v 15:24 - k § 509

"Ďalším samostatným nárokom v rámci systému nárokov vzniknutých v oblasti zodpovednosti za vady je právo na primerané finančné zadosťučinenie. Ide o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá môže spočívať v tom, že strana, ktorá v dôsledku vadného plnenia utrpela majetkovú ujmu, pri uplatnení zodpovednosti za vady musela prekonať stres, vynaložiť značnú fyzickú a psychickú námahu, boli jej spôsobené zdravotné problémy atď."

Czirfusz, komentár k § 509, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 1752

  Juraj Gyarfas, 22. 08. 2017 v 12:54 - česká pozícia podľa NOZ

" § 2894 NOZ
(1) Povinnost nahradit jinému újmu zahrnuje vždy povinnost k náhradě újmy na jmění (škody).
(2) Nebyla-li povinnost odčinit jinému nemajetkovou újmu výslovně ujednána, postihuje škůdce, jen stanoví-li to zvlášť zákon. V takových případech se povinnost nahradit nemajetkovou újmu poskytnutím zadostiučinění posoudí obdobně podle ustanovení o povinnosti nahradit škodu.
"

Šilhán k tejto téme uvádza nasledovné:
"Odčinění nemajetkové újmy by bylo třeba sjednat ( § 2894 ods. 1), případně by muselo vyplývat ze speciální právní úpravy (jako je tomu např. v rámci zájezdu ...). [...] [I porušení smlouvy může samořejmě způsobovat např. určité "duševní útrapy", resp. stresové situaci, ať již v obchodním či neobchodním styku. Jejich náhrada se ale běžně nepřipouští, v české rozhodovací praxi takové případy nejsou. Pojmově vyloučeno to však není [nasleduje odkaz na zahraničnou literatúru]]. [...] [Je ovšem možné, že nemajetková povaha hrazené újmy může vyplývat z nemajetkové povahy samotného sjednaného plnění - např. smlouvy o péči o zdraví. Stejně tak z různych dalších typových či inominátních vztazích, jejichž předmět bude např. spirituálního či psychologického charakteru, je možné, že náhrada nemajetkové újmy při porušení smlouvy bude implicitně ujednána právě skrze nemajetkovou povahu plnění.]"
(Šilhán, J. Právní následky porušení smlouvy v novém občanském zákoníku. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 297-298)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím