Autori:

V tomto mojom príspevku by som rád načrtol problém, ktorý bohužiaľ na Slovensku neostáva len v čisto teoretickej rovine, ale je možné sa s ním stretnúť aj v praxi.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. ( § 244 ods. 1 OSP) Samozrejme okrem toho správne súdnictvo rieši ešte mnoho iných vecí.

Ja sa ale zameriam len na tú činnosť našich správnych súdov, pri ktorej rozhodujú o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (veľmi častým prípadom v praxi sú to práve rozhodnutia Sociálnej poistovne - a často nejde o fazuľky, pretože pre bežného dôchodcu je každé euro dobré).

V praxi teda napr. Sociálna poistovňa vydá rozhodnutie, ktoré môže účastník napadnúť opravným prostriedkom na príslušnom súde ( v tomto prípade pôjde o krajský súd).

Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí platí tzv. kasačný princíp, t.j. súd môže opravnému prostriedku buď vyhovieť a rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, alebo môže opravný prostriedok zamietnuť a rozhodnutie správneho orgánu potvrdiť.

Na tomto mieste je potrebné uviesť znenie § 250r OSP, ktoré je nasledovné: Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

A tu prichádza kameň úrazu. Správny orgán, aj napriek tomu, že jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo súdom zrušené a aj napriek existencii § 250r OSP, opätovne vydá nezákonné rozhodnutie (ktoré sa v tom lepšom prípade tvári, že chyby, na ktoré poukázal súd sa napravili, ale vyskytnú sa tam [úmyselne?] iné zjavné nazákonnosti, ktoré sa v pôvodnom zrušenom rozhodnutí nevyskytovali alebo v tom horšom prípade je rozhodnutie SO svojím obsahom na vlas rovnaké so zrušeným rozhodnutím, ktoré súd už raz zrušil.

Keďže účastník nemôže pochopiteľne s "novým" rozhodnutím súhlasiť, neostáva mu nič iné ako ho napadnúť, a teda sa opäť raz obrátiť na súd. Súd (i keď akokoľvek spravodlivý), má ruky zviazané kasačným princípom, a teda rozhodnutie môže nanajvýš zrušiť a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom ak sa SO opätovne rozhodne nerešpektovať právny názor súdu, tak vydá aj do tretice nezákonné rozhodnutie (toto vyzerá ako z béčkového filmu, ale žiaľ je to krutá slovenská realita). A tu sa dostávame do začarovaného kruhu. Ale ako z neho von?

Zaujímal by váš pohľad na opodstatnenosť kasačného princípu v prípade, keď súd plní takpovediac úlohy odvolacieho orgánu, ale rozhodnutie aj tak v konečnom dôsledku vydáva len žalovaný SO (a prakticky neexistuje spôsob ako ho donútiť vydať rozhodnutie v súlade so zákonom, ak tento SO už z akýchkoľvek dôvodov tak učinniť nemieni). Nemal by v takýchto prípadoch aj súd mať možnosť vydať rozhodnutie vo veci samej?

S princípom ako takým nemám v podstate problém (a neviem si dosť dobre predstaviť, že si by napr. nemecký správny orgán dovolil nerešpektovať právny názor súdu a rozhodoval by opakovane čisto svojvoľne). Avšak aplikácia kasačného princípu v podmienkach nášho "právneho štátu" je minimálne diskutabilná.

Rád by som vedel váš názor na danú problematiku, popr. nejaké nápady de lege ferenda.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím