lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Robert Goral (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Michal Krajčírovič (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Maroš Macko (2)
Roman Kopil (2)
Bob Matuška (2)
Marián Porvažník (2)
Anton Dulak (2)
Peter K (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Matej Kurian (1)
Martin Estočák (1)
Martin Galgoczy (1)
Gabriel Závodský (1)
Emil Vaňko (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Šrámek (1)
Vladislav Pečík (1)
lukasmozola (1)
Robert Vrablica (1)
Ján Pirč (1)
Radoslav Pálka (1)
Pavel Lacko (1)
lukas.kvokacka (1)
Dušan Rostáš (1)
Lucia Berdisová (1)
Dušan Marják (1)
Tibor Menyhért (1)
Vincent Lechman (1)
Ondrej Jurišta (1)
Peter Kubina (1)
Petr Kavan (1)
Paula Demianova (1)
peter straka (1)
Zuzana Adamova (1)
I. Stiglitz (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Hudec (1)
Martin Svoboda (1)
Katarína Dudíková (1)
Michal Ďubek (1)
Marcel Jurko (1)
Pavol Mlej (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Ľalík (1)
Gabriel Volšík (1)
Marek Maslák (1)
Bohumil Havel (1)
Róbert Černák (1)
Natalia Janikova (1)
Petr Steiner (1)
Vladimir Trojak (1)
Ladislav Pollák (1)
Igor Krist (1)
Matej Gera (1)
Bystrik Bugan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Juraj Lukáč (1)
Ondrej Halama (1)
Matej Košalko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Jana Mitterpachova (1)
Peter Marcin (1)
Tomáš Demo (1)
Robert Šorl (1)
Nora Šajbidor (1)
Miriam Potočná (1)
David Halenák (1)
Viliam Vaňko (1)
David Horváth (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

(Ne)zamýšlané následky predbežného opatrenia v PDV

Tomáš Klinka, 27. 05. 2013 v 17:32

Už dávnejšie mi v hlave vŕtal problém zneužívania predbežných opatrení v PDV, ktorý sa začal objavovať na slovenských súdoch a pomyselnú poslednú kvapku pridal Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2Cob/137/2012 z 23.04.2012, ktoré je dostupné aj na www.rozhodnutia.sk. Predstavme si majiteľa patentu, ktorý sa rozhodne súdnou cestou vymáhať svoje práva voči konkurencii a podá návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd konkurentovi uložil povinnosť zdržať sa uvádzania nejakého konkrétneho výrobku na trh. Súd bez vypočutia konkurenta takéto predbežné opatrenie voči nemu nariadi, pretože hmotnoprávny nárok majiteľa patentu má osvedčený (patentovou listinou v spojení s analýzou zloženia výrobku konkurencie) a zjavné je aj riziko hroziacej škody.

Potiaľto je všetko v poriadku. Konkurent si predbežné opatrenie prevezme, prečíta, chtiac-nechtiac je ním viazaný, stisne zuby a skutočne zastaví uvádzanie výrobku na trh. V odvolaní voči predbežnému opatreniu však uvedie závažné skutočnosti o tom, že v SR je patent ZRUŠENÝ (zatiaľ neprávoplatne), pričom analogické patenty žalobcu v susedných krajinách boli tiež ZRUŠENÉ (právoplatne). Odvolací súd podľa môjho názoru si mal obratom vyžiadať vyjadrenie ÚPV SR k otázke zrušenia patentu, mal si následne otvoriť patentový zákon a tam by v § 46 ods. 3 zistil, že patent sa vždy zrušuje s účinkami ex tunc, tzn. akoby nikdy nebol udelený. Za takýchto okolností sa odvolací súd mal vážne zamyslieť nad tým, či by nebolo skôr vhodné / potrebné korigovať nariadené predbežné opatrenie a zaviazať v ňom samotného majiteľa patentu (žalobcu) na zloženie peňažnej záruky v primeranej výške alebo dokonca podmieniť zložením tejto záruky účinnosť predbežného opatrenia ( § 34 ods. 2 patentového zákona). Alternatívne prichádza do úvahy obmedzenie časového trvania predbežného opatrenia po dobu platnosti patentu. Vo vyššie uvedenom uznesení odvolací súd nielenže nezmiernil nariadené predbežné opatrenie, ale práve naopak na základe odvolania žalobcu PREDĹŽIL jeho trvanie až do právoplatného skončenia vo veci samej (!), čo pri optimistickom výhľade môže byť ešte zopár rokov.

Mojou základnou výhradou voči kritizovanému uzneseniu je ignorovanie závažných faktov zo strany odvolacieho súdu. V praxi sa tak môže stať, že bude existovať predbežné opatrenie chrániace práva majiteľa už zrušeného patentu, ktorý si tak na trhu zabezpečí vytvorenie a nútené rešpektovanie faktického monopolu (bez opory v hmotnom práve). Z kuloárnych zdrojov som sa navyše dozvedel, že podobné predbežné opatrenia zvyknú majitelia farmaceutických patentov navrhovať súdom aj tesne pred uplynutím doby ochrany patentu. Súdy by sa pri rozhodovaní, či a v akom rozsahu predbežné opatrenie nariadiť, nemali nechať "zavádzať", ale mali by sa pokúsiť v týchto prípadoch nájsť spravodlivú rovnováhu a to najmä v odvolacom konaní, keď im je už známe vyjadrenie protistrany. Smernica o vymožiteľnosti PDV (IPRED) túto požiadavku formuluje v 22 recitále "zabezpečiť primeranosť predbežných opatrení zodpovedajúcich povahe príslušného prípadu".

Samozrejme, že dotknutý konkurent má stále možnosť požiadať súd o zrušenie predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 OSP, ak bude patent právoplatne zrušený. Treba si ale uvedomiť, že každý zbytočný deň rešpektovania takéhoto predbežného opatrenia môže predstavovať výraznú ekonomickú stratu, ktorá po dlhšom čase nemusí byť vôbec sanovateľná (definitívna strata pozície na trhu a pod.). Čiastočne je tento stav riešiteľný cez § 77 ods. 3 OSP, podľa ktorého by mal majiteľ zrušeného patentu (žalobca) nahradiť ujmu konkurencii, ktorú spôsobil navrhnutím neopodstatneného predbežného opatrenia. Môj názor je však taký, že súd by mal takémuto neželanému stavu (vzniku ujmy) predchádzať, ak je to čo len trochu možné. Namiesto opatrnosti zvolil súd cestu ignorácie a nedbanlivosti. Ak by nešlo o súd, ale o súkromnú osobu, zrejme by sme mohli hovoriť o porušení prevenčnej povinnosti (s istým nadsadením, prirodzene). V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť zodpovednostnú imunitu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorú má štát v prípade "nesprávneho" nariadenia predbežného opatrenia. Pozri analogicky rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 29 Cdo 3137/2007 z 23.09.2008.


Názory k článku (Ne)zamýšlané následky predbežného opatrenia v PDV:


  Martin Husovec, 28. 05. 2013 v 22:48 - tá litigácia

medzi farmaceutickými spoločnosťami a generikami pokiaľ viem mala viacero dohier na slovenských a českých súdoch, a viem že toto bol jeden z problémov (tie "dlhé" predbežká). Tiež som sa tomu veľmi čudoval, keď mi o tom prvý krát hovorili advokáti. Súhlasím, že v týchto sporoch by sa mali skladať zábezpeky. Tá otázka čo s patentom, ktorý bude možno zrušený je komplexná. Nemci sú exterém keď skutočne pokiaľ nemáš právoplatné rozhodnutie, dostaneš predbežko, hoci aj patent vyzerá slabo (protipól je Británia). Do istej miery to vyplýva z prezumpcie správnosti právneho aktu a systému bifurkácie, ktorá je aj u nás. U nás prístup ako to systémovo riešiť neexistuje. Ale ako píšeš, minimálne pokiaľ ide o predbežné opatrenia by sa dali úvahy o slabom patente alebo o pravdepodobne do budúcna zrušenom patente inkorporovať do podmienok vydania predbežka (osvedčenie práva). Súd tu nemusí byť stroj. Samozrejme, to vyžaduje vymyslieť systém ako presne na to :)

  Tomáš Klinka, 29. 05. 2013 v 16:15 - Ďakujem Martin,

tvoje postrehy presne dopĺňajú post. Mňa by inak celkom zaujímal tvoj názor na tú inštitucionálnu stránku rozhodovania o zrušení patentu (al aj o výmaze zapísaného dizajnu či zneplatnení ochrannej známky) ktoré v SR robí správny orgán v správnom konaní (ÚPV SR), pričom v zahraničí tieto právomoci bývajú typicky zverené súdu príslušnému aj na riešenie infringement cases.

  Ján Lazur, 30. 05. 2013 v 00:14 - Aspoň, že neuplatňujeme border measures...

Vďaka, Tomáš, za Tvoj post. Tie predbežká sú veľmi citlivá tématika, no súhlasím s Tvojimi závermi, i s tým, že zloženie peňažnej záruky v primeranej výške by mohlo celkom efektívne pomôcť.

V tejto súvislosti však musím povedať, že som rád, že na Slovensku sa v rámci "border measures" podľa Nariadenia 1383/2003 vôbec nezadržiava tovar, ktorý by mohol byť podozrivý z porušovania patentových práv. Podľa informácií, ktoré mám z Finančného riaditeľstva SR, na Slovensku ešte nebol colníkmi ani raz zadržaný tovar pre podozrenie z porušovania patentu (ak boli tie informácie, samozrejme, správne).

Píšem to kvôli tomu, že v niektorých európskych štátoch sa týmito opatreniami spôsobí niekedy ešte viac škody, než klasickými predbežkami. V Anglicku to bol, napríklad, spor Monsanto Technology LLC v. Cargill International and SA Cargill PLC, ktorý súvisel s dovozom sójových zŕn z Argentíny do Európy a patentmi amerického biotechnologického dinosaura Monsanto.



  Tomáš Klinka, 30. 05. 2013 v 17:10 - k colným opatreniam

Samozrejme, vymáhanie práv majiteľa patentu aj v SR dá realizovať formou colných opatrení a zadržania tovaru colníkmi v režime podľa nariadenia. Ak o to napr. farmaceutická firma našich colníkov požiada a výslovne označí konkrétny tovar, predpokladám, že budú postupovať štandardne, ako v prípade porušovania známkových práv. Úplne súhlasím, že colné opatrenia majú potenciál narobiť značné škody. Podobne ako súdy aj colné orgány majú v tomto smere "imunitu" (článok 19 ods. 2 nariadenia) a zodpovednosť primárne nesú držitelia práv, ktorý navrhli prijatie týchto opatrení (článok 19 ods. 3 nariadenia).

  Ján Lazur, 30. 05. 2013 v 22:57 - Colné opatrenia

Presne na to som sa, Tomáš, pýtal colníkov a tí mi povedali, že podozrenia z porušovania patentov ešte neriešili (keďže išlo o riaditeľstvo, predpokladám, že mali/majú údaje aj od nižšie postavených zložiek). Otázka teraz je, či o to držitelia patentov (napr. farmaceutické firmy, ako spomínaš) na Slovensku vôbec nežiadajú (i keď by samozrejme mohli) alebo či k tomu pristupujú colníci tak trochu laxne a tovar podozrivý z porušovania patentov "púšťajú ďalej". To už neviem.

  Martin Husovec, 01. 06. 2013 v 22:20 - Tomi

prepáč, trošku mám toho teraz viac. Nie som si istý či viem čo si sa pýtal, ale skúsim tak ako som to pochopil.

No Slovensko po nemeckom vzore používa bifurkáciu, teda dvojkoľajnosť systému (uplatňovanie práv jedna koľaj, otázka existencie práv druhá koľaj). Ak teda v prebiehajúcom konaní o porušení práv k patentu vznikne otázka platnosti, tým, že ju jedna strana namietne, tak súd podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP konanie zastaví ("rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť"). UPV má totiž exkluzívnu právomoc o rozhodovať o zrušení patentu ( § 46 ods. 1 "Úrad zruší patent .."). Patentový zákon nezveruje túto možnosť súdom. Potvrdenie toho najdeš aj v § 33 PatZ, alebo § 27 ZoDiz. Pred súdy sa preto môže dostať platnosť práva ale len cez správne súdnictvo.

Trošku iná situácia je pri známkach. Jednak preto, že doktrína "silnejšia dištiktivita = silnejšie právo, slabšia ... = slabšie ...", ale najma preto, že známkový zákon výslovne predpokladá určitu interakciu, keď napríklad umožňuje aby súd konštatoval, že známka je používaná nekalosúťažné, pričom na návrh bude musieť potom UPV známku ( § 34 ods. 2 ZoOchrZ "Úrad na návrh dotknutej osoby zruší ochrannú známku na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého"). Aj tu však súd nekonštatuje, že UPV má zrušiť, len konštatuje jednu z vecí § 34 ods. 2, a potom stačí úspešnému žalobcovi predložiť to UPV.

Trochu inú situáciu má CTMkový súd, pretož ten môže priamo ovplyvniť platnosť práva (pozri čl. 96, 100 nariadenia).

Existuje však jedna pochybnosť, ktorý som nevidel zatiaľ nikde v literatúre. Premýšľal som nad ňou v súvislosti s cezhraničnými spormi ale aj rozhodcovským konaním. Teoereticky by bolo možné rozhodnuť aj na Slovensku v rozhodcovskom konaní otázku platnosti inter partes, právo teda ostane platné ale nebude vymožené proti danej osobe. Keď zoberiete § 1 ZoRK nebráni tomu, a taktiež tomu úplne nebráni úprava priemyselných práv. Aj súd by teda mohol teoreticky povedať v konaní inter partes, že právo nevynucuje. Hoc tu možno argumentovať viac § 33 PatZ. Problém je, že sa môže namietať, že takto je v podstate vyprázdnená prezumpcia správnosti právneho aktu (rozhodnutie je platné a zaväzuje, pokiaľ nie je zrušené alebo zmenené). Vyžadovali by to viac analýzy. Viem ze napr. Teoreticky to však možné je. Zmysel by dávalo napríklad pri takých úžitkových vzoroch, kde nie je prieskum úradu ex ante a práva sú veľmi slabé vo svojej povahe. Alebo tiež v rozhodcovskom konaní. Zatial som nemal prilezitost sa nad tym ale hlbsie zamyslat.

  Tomáš Klinka, 10. 06. 2013 v 21:58 - inter partes nevymáhanie práv

Super prehľad - táto téma je myslím veľmi zaujímavá: máš síce platné PDV, ale s ohľadom na isté okolnosti ho nemôžeš vymôcť (enforce) resp. jeho vymoženie je fakticky/právne podmienené. Veľmi dobrým príkladom sú tie úžitkové vzory a im podobné inštitúty typu "short term patents". Napr. v Austrálií a v Írsku súd neprizná žalobcovi (majiteľovi short term patentu) žiadny hmotnoprávny nárok, nevydá predbežko a nebude sa žalobou vecne zaoberať dovtedy, kým technické riešenie pokryté short term patentom nebude podrobené riadnemu úplnému prieskumu tak, ako pri štandardným patentoch. Je to podľa mňa rozumné riešenie, pretože majiteľ získava rýchlou a relatívne lacnou registráciou short term patentu formalizované erga omnes právo, ktoré môže PRIMÁRNE využívať na business (licencovanie, prevod) a má pritom fixované právo prednosti a jasne definovaný predmet ochrany. Ak sa má však táto ochrana skutočne aktivovať erga omnes, tak majiteľ musí doinvestovať ešte náklady na úplný prieskum a obhájiť toto riešenie, ako keby malo byť patentované.

U nás (SR/ČR) tento prístup nemá legislatívny podklad a osobne sa trochu čudujem, že je tento prístup možný v Írsku ako členskom štáte EU s povinne transponovanou IPRED. Ale tento problém s vymáhaním práv z úžitkového vzoru (súhlasím, že je to "slabé právo") je tiež známy a v poslednom čase zarezonoval v českej judikatúre (v stredu doplním konkrétne rozhodnutia).

  Tomáš Klinka, 12. 06. 2013 v 19:44 - aktuálny český judikat k úžitkovým vzorom

"Skutočnosť, že úžitkový vzor bol zapísaný ÚPV do registra úžitkových vzorov, mu poskytuje ochranu podľa zákona o úžitkových vzoroch, avšak s ohľadom na registračný princíp konania pri zápise úžitkových vzorov nezaručuje, že u konkrétneho úžitkového vzoru ide skutočne o také technické riešenie, ktoré je spôsobilé na ochranu v zmysle zákona o úžitkových vzoroch. Preto je súd v rámci posudzovania predbežnej otázky povinný riadne skúmať, či úžitkový vzor spĺňa podmienky (novosť, nezrejmosť a priemyselná využiteľnosť) a či nie sú splnené dôvody na jeho výmaz, aj keď je k rozhodovaniu o výmaze úžitkového vzoru inak príslušný Úrad priemyselného vlastníctva, ktorého rozhodnutie podlieha prieskumu v správnom súdnictve." (rozsudok Nejvyššího soudu ČR, z 28.6.2012, sp. zn. 23 Cdo 1321/2010; zverejnený v časopise Prumyslové vlastnictví č. 6/2012, str. 224 ať 228, preklad z češtiny).

Myslím, že na to súd išiel spočiatku správne, keď jasne vyjadril význam iba registračného konania o zápise úžitkového vzoru, z ktorého logicky rezultuje "slabé" práva jeho majiteľa. Čo mi však vadí a podľa mňa tu NS ČR neuviedol jasné dôvody, prečo je súd vlastne oprávnený o splnení hmotnoprávnych podmienok ochrany úžitkového vzoru (novosť, nezrejmosť, priemyselná využiteľnosť) spraviť si záver sám a nečakať na výsledok (dokonca už začatého) výmazového konania pred ÚPV. Tu sa mi opäť vidí, že súd vedome balansuje na hraníci svojich právomocí, ktoré sú zákonom zverené inému orgánu (o tom vlastne debatujeme pod mojim predchádzajúcim postom). Ja netvrdím, že súd nemôže mať pochybnosti (napr. mu žalovaný predloží znalecký posudok smerujúci napr. k nenovosti technického riešenia), ale nerozumiem, prečo by mal ignorovať štandardný, zákonom jasne upravený postup a tváriť sa, že si dokáže najlepšie sám posúdiť výsostne technické otázky týkajúce sa relevantného stavu techniky. Na to predsa výmazové konanie pred ÚPV slúži! Ale, ako hovorím, pointa rozsudku dobrá, len by bolo treba dotiahnuť praktické riešenie problému "slabých" práv z úžitkového vzoru. Nevylučujem ani, že je tu istý priestor aj na legislatívnu zmenu.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím