lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (118)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Michal Krajčírovič (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marek Maslák (2)
Lukáš Peško (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Gedra (2)
Peter Zeleňák (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Adam Glasnák (2)
Andrej Kostroš (2)
Ladislav Pollák (2)
Richard Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Dávid Tluščák (2)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Gabriel Volšík (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marcel Jurko (1)
Martin Galgoczy (1)
Vincent Lechman (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Marcin (1)
David Horváth (1)
Tibor Menyhért (1)
Dušan Marják (1)
Nora Šajbidor (1)
Zuzana Adamova (1)
Igor Krist (1)
Mikuláš Lévai (1)
Róbert Černák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Kohútová (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Kubina (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Gera (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Novotný (1)
Zuzana Klincová (1)
I. Stiglitz (1)
Roman Prochazka (1)
Gabriel Závodský (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Bránik (1)
Adam Pauček (1)
Andrej Majerník (1)
Peter Janík (1)
Ján Štiavnický (1)
lukas.kvokacka (1)
Robert Šorl (1)
Pavel Lacko (1)
Tomáš Korman (1)
Peter K (1)
Tomáš Ľalík (1)
Bohumil Havel (1)
Viliam Vaňko (1)
Ivan Kormaník (1)
Tomas Kovac (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomas Pavelka (1)
Lucia Berdisová (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Chrenko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tomáš Demo (1)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Eduard Pekarovič (1)
Radoslav Pálka (1)
Patrik Patáč (1)
Patrik Pupík (1)
Dávid Kozák (1)
Matej Kurian (1)
Ivan Priadka (1)
Paula Demianova (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Hudec (1)
Vladislav Pečík (1)
Katarína Dudíková (1)
jaroslav čollák (1)
Ivan Michalov (1)
lukasmozola (1)
Ján Pirč (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Michaela Stessl (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Rostáš (1)
Lucia Palková (1)
Michal Jediný (1)
Pavol Mlej (1)
peter straka (1)
Jana Mitterpachova (1)
David Halenák (1)
Martin Poloha (1)
Bystrik Bugan (1)
Matej Košalko (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Estočák (1)
Jakub Mandelík (1)
Petr Steiner (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Nová skutková podstata nekalej súťaže a verejný záujem

Tomáš Klinka, 11. 01. 2013 v 16:14

Dnes bola v Zbierke zákonov publikovaná novela Obchodného zákonníka, článok I. zákona č. 9/2013 Z.z. Popri transpozičných ustanoveniach, ktorým sa, aspoň predpokladám, budú ešte venovať povolanejší kolegovia na Lexfore, novela priniesla aj novú, celkom zaujímavú skutkovú podstatu nekalej súťaže. Presnejšie, ide o zvláštnu situáciu vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka, ktorá má podľa môjho názoru aj neprehliadnuteľný verejnoprávny rozmer, k čomu sa veľmi rýchlo vrátim. Najprv citácia z novely (bod 2):

"Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona."


Cieľom zákonodarcu tu bolo podľa dôvodovej správy postihnúť také typické neželané konania ako zámerná a úmyselná voľba obchodného mena tzv. katalógovými firmami. Tieto použijú vo svojom obchodnom mene slová ako napr. „register obchodu“, „register firiem“ a pod. tak, aby vyvolali v adresátovi ich obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny, prípadne ešte viac prehĺbili jeho omyl, z ktorého neskôr profitujú. Predkladateľ (MS SR) zdôraznil, že objektom chráneným novou typickou skutkovou podstatou nekalosúťažného konania je v tomto prípade záujem na neskresľujúcej a nezavádzajúcej tvorbe, resp. voľbe obchodného mena podnikateľa, tak aby toto nevyvolávalo nebezpečenstvo zámeny s verejným registrom alebo orgánom zo zákona povereným na vedenie verejného registra alebo inej evidencie.


K uvedenému podľa môjho názoru pristupuje, najmä pri pohľade takpovediac z opačnej strany, aj ďalší verejný záujem a tým je zvýšená právna ochrana verejných registrov (evidencií) resp. nepriamo aj orgánov, ktoré ich vedú, v porovnaní so súkromnými databázami či ich prevádzkovateľmi. Táto zvýšená ochrana je podľa mňa legitímna a odôvodnená kvalitatívne inou (vyššou) právnou relevanciou, hodnotou údajov a výpisov v zákonných verejných registrov. Popri obchodnom registri a živnostenskom registri môžeme hovoriť o katastri nehnuteľností, evidencii motorových vozidiel a v neposlednom rade aj o registroch vedených Úradom priemyselného vlastníctva SR. V oblasti priemyselného vlastníctva sa v posledných rokoch rozšírila prax nebezpečných spamových výziev a faktúr adresovaných prihlasovateľom alebo majiteľom patentov a ochranných známok. Tzv. katalógové spoločnosti (napr. TRADEMARK PUBLISHER), ktoré ich vo veľkých množstvách zasielajú, sídlia spravidla v zahraničí a spoliehajú sa na štatistickú pravdepodobnosť, že aspoň nejaké percento adresátov sa stane ich platiacimi "klientmi". Rafinovanosť tohto typu podnikania spočíva v tom, že vo všeobecných podmienkach (napr. tu) sa výslovne uvádza, že ide len o informačnú databázu a nenahrádza úradnú registráciu za účelom národnej alebo medzinárodnej ochrany a ani predĺženie takejto ochrany. Napriek tomu sa nájdu mnohí klienti, ktorí sa cítia oklamaní len "informačnou" hodnotou registra za cenu 800 eur na tri roky.


Na jednej strane teda vítam snahu MS SR legislatívne riešiť tento reálny problém, na strane druhej som si vedomý, že existuje viacero "kameňov úrazu", na ktorých môže výsledok zlyhávať. Za jeden z najzávažnejších považujem absenciu aktívnej legitimácie dotknutého verejného orgánu na podanie žaloby. Bolo by samozrejme na diskusiu, do akej miery by takáto možnosť bola v súlade s doktrinálnym uchopením nekalej súťaže. Ak však bolo možné priznať aktívnu legitimáciu iným "nesúťažiteľom", konkrétne právnickým osobám na ochranu spotrebiteľov ( § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka), nazdávam sa, že by to prípustné mohlo byť aj v tomto osobitnom prípade. Napokon, kto iný lepšie ochráni verejný záujem ako verejný orgán? I keď ...


Názory k článku Nová skutková podstata nekalej súťaže a verejný záujem:


  Martin Husovec, 11. 01. 2013 v 16:46 - kopanie do otvorených dverí

Ahoj Tomi,

ja osobne považujem túto novelu za čisté kopanie do otvorených dverí.

Keď sa u nás transponovala smernica o nekalých obchodných praktikách do osobitného zákona (zákon o ochrane spotrebiteľa) bolo nad slnko jasné, že takto to dopadne. A tieto praktiky boli dávno žalovateľné aj pred ňou. A ak sa chceme pozrieť na to kde je dnes upravené slovenské právo nekalej súťaže, § 44 a nasl. už nie sú exkluzívny prameň. Často sa zabúda, že nekalé obchodné praktiky ( § 8), agresívne obchodné praktiky ( § 9) a generálna klauzula ( § 7 ods. 1) sú nepriamou novelizáciou ObchZ; Vzhľadom na to, že vychádzajú z únijného práva, kde smernica o nekalých obchodných podmienkach je aj plnou harmonizáciou, výklad § 44 a nasl. ObchZ vo svetle nepriamej novelizácie v Zákone o ochrane spotrebiteľa a únijného frameworku celkom, je otázka kompatibility s únijným právom. Pritom treba pamätať na čo sa rado zabúda, a je to aj dôvod prečo náš zákondárca prebral smernicu do osobnitného zákona (to opomenutie), že síce smernica sa vzťahuje na B2C praktiky, ovplyvňuje aj národné právo B2B praktík s efektom na spotrebiteľa. Chápem, že na nekalé obchodné praktiky chceli naviazať aj viac administratívneho enforcement, ale dnes je úprava rozpoltená a ja neverím (lebo to nevidím), že súd pri výklade § 44 a nasl. ObchZ zohľadňuje nekalé obchodné praktiky v ZoOchrS.

To sa predovšetkým týka prípadov keď ide o spor medzi dvoma podnikateľmi, ale dôvodom je praktika, ktorá má efekt aj na spotrebiteľa (napr. neprípustná agresívna reklama). Tieto praktiky, hoc žalované cez § 44 a nasl. ObchZ, musia byť vykladané v súlade s ZoOchrS, pretože z harmonizácie sú vyňaté len prípady takých nekalých obchodných praktík medzi súťažiteľmi, ktoré nemajú žiadny dopad na spotrebiteľa (napr. ohováranie - porovnaj recitál 8 tuším).

Suma sumárum je to dosť komplikovaná schéma :)

Inak čo sa týka tých scamov, už dávnejšie som svoje riešenie písal Jeremymu Phillipsovi (IPKat), keď k tomu mal čitateľskú súťaž pre WIPO. WIPO to totiž chcelo riešiť, ale narozdiel od UPV, ono nemá ani legal standing. Takže som im navrhol nech to riešia cez spotrebiteľské organizácie a smernicu o nekalých obchodných praktikách. Neviem či to použili, ale aspoň som dostal knihu o registrácií známok v zlej viere ako darček :)) Aj na Slovensku viem o spotrebiteľskej organizácií, ktorá by to kľudne mohla mať záujem žalovať :) ... (len sa nevedia jej členovia nájsť čas na registráciu na MHSR) ..

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím