Autori:

Dnes bola v Zbierke zákonov publikovaná novela Obchodného zákonníka, článok I. zákona č. 9/2013 Z.z. Popri transpozičných ustanoveniach, ktorým sa, aspoň predpokladám, budú ešte venovať povolanejší kolegovia na Lexfore, novela priniesla aj novú, celkom zaujímavú skutkovú podstatu nekalej súťaže. Presnejšie, ide o zvláštnu situáciu vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka, ktorá má podľa môjho názoru aj neprehliadnuteľný verejnoprávny rozmer, k čomu sa veľmi rýchlo vrátim. Najprv citácia z novely (bod 2):

"Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona."

Cieľom zákonodarcu tu bolo podľa dôvodovej správy postihnúť také typické neželané konania ako zámerná a úmyselná voľba obchodného mena tzv. katalógovými firmami. Tieto použijú vo svojom obchodnom mene slová ako napr. „register obchodu“, „register firiem“ a pod. tak, aby vyvolali v adresátovi ich obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny, prípadne ešte viac prehĺbili jeho omyl, z ktorého neskôr profitujú. Predkladateľ (MS SR) zdôraznil, že objektom chráneným novou typickou skutkovou podstatou nekalosúťažného konania je v tomto prípade záujem na neskresľujúcej a nezavádzajúcej tvorbe, resp. voľbe obchodného mena podnikateľa, tak aby toto nevyvolávalo nebezpečenstvo zámeny s verejným registrom alebo orgánom zo zákona povereným na vedenie verejného registra alebo inej evidencie.

K uvedenému podľa môjho názoru pristupuje, najmä pri pohľade takpovediac z opačnej strany, aj ďalší verejný záujem a tým je zvýšená právna ochrana verejných registrov (evidencií) resp. nepriamo aj orgánov, ktoré ich vedú, v porovnaní so súkromnými databázami či ich prevádzkovateľmi. Táto zvýšená ochrana je podľa mňa legitímna a odôvodnená kvalitatívne inou (vyššou) právnou relevanciou, hodnotou údajov a výpisov v zákonných verejných registrov. Popri obchodnom registri a živnostenskom registri môžeme hovoriť o katastri nehnuteľností, evidencii motorových vozidiel a v neposlednom rade aj o registroch vedených Úradom priemyselného vlastníctva SR. V oblasti priemyselného vlastníctva sa v posledných rokoch rozšírila prax nebezpečných spamových výziev a faktúr adresovaných prihlasovateľom alebo majiteľom patentov a ochranných známok. Tzv. katalógové spoločnosti (napr. TRADEMARK PUBLISHER), ktoré ich vo veľkých množstvách zasielajú, sídlia spravidla v zahraničí a spoliehajú sa na štatistickú pravdepodobnosť, že aspoň nejaké percento adresátov sa stane ich platiacimi "klientmi". Rafinovanosť tohto typu podnikania spočíva v tom, že vo všeobecných podmienkach (napr. tu) sa výslovne uvádza, že ide len o informačnú databázu a nenahrádza úradnú registráciu za účelom národnej alebo medzinárodnej ochrany a ani predĺženie takejto ochrany. Napriek tomu sa nájdu mnohí klienti, ktorí sa cítia oklamaní len "informačnou" hodnotou registra za cenu 800 eur na tri roky.

Na jednej strane teda vítam snahu MS SR legislatívne riešiť tento reálny problém, na strane druhej som si vedomý, že existuje viacero "kameňov úrazu", na ktorých môže výsledok zlyhávať. Za jeden z najzávažnejších považujem absenciu aktívnej legitimácie dotknutého verejného orgánu na podanie žaloby. Bolo by samozrejme na diskusiu, do akej miery by takáto možnosť bola v súlade s doktrinálnym uchopením nekalej súťaže. Ak však bolo možné priznať aktívnu legitimáciu iným "nesúťažiteľom", konkrétne právnickým osobám na ochranu spotrebiteľov ( § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka), nazdávam sa, že by to prípustné mohlo byť aj v tomto osobitnom prípade. Napokon, kto iný lepšie ochráni verejný záujem ako verejný orgán? I keď ...

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím