lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Anton Dulak (2)
Peter K (1)
Martin Hudec (1)
Robert Šorl (1)
Radoslav Pálka (1)
Tibor Menyhért (1)
Juraj Lukáč (1)
Ondrej Halama (1)
Tomáš Demo (1)
Emil Vaňko (1)
Paula Demianova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Matej Kurian (1)
Nora Šajbidor (1)
Bystrik Bugan (1)
peter straka (1)
Katarína Dudíková (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter Marcin (1)
lukas.kvokacka (1)
Igor Krist (1)
Viliam Vaňko (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Janík (1)
Ján Pirč (1)
Bohumil Havel (1)
Petr Steiner (1)
Marcel Jurko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Šrámek (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ivan Kormaník (1)
Ivan Michalov (1)
David Halenák (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Rostáš (1)
Vincent Lechman (1)
I. Stiglitz (1)
Michal Ďubek (1)
Lucia Berdisová (1)
Róbert Černák (1)
Zuzana Adamova (1)
Roman Prochazka (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomas Kovac (1)
Natalia Janikova (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Gera (1)
Vladimir Trojak (1)
Miriam Potočná (1)
lukasmozola (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Matej Košalko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Lucia Palková (1)
Martin Estočák (1)
Ladislav Pollák (1)
Peter Kubina (1)
Martin Galgoczy (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dušan Marják (1)
Marek Maslák (1)
David Horváth (1)
Gabriel Závodský (1)
Pavel Lacko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti: priekopnícky balast?

Jaroslav Čollák, 11. 09. 2012 v 00:06

V nadväznosti na aktuálne úvahy športovo – právnej obce o možnosti a potrebnosti zavedenia špeciálnej úpravy zodpovednosti športovca za úraz spôsobený inému športovcovi pri výkone športovej činnosti je potrebné si možný, a podľa nášho názoru aj potrebný výsledok týchto úvah – skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti vymedziť, rozobrať a preskúmať podrobnejšie. Cieľom príspevku je definovať jej samotný obsah, a sekundárne vymedziť aj iné pojmy, ktoré sú v jej súvislosti pre prípadné vyvodzovanie z nej plynúcej „športovej zodpovednosti“ nevyhnutne potrebné.

Systematika tohto príspevku bude opačná, teda predmetnú skutkovú podstatu trestného činu vymedzíme ako prvú pričom v nadväzujúcom príspevku sa budeme zaoberať jej obsahovými znakmi ako sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka.

Obsah príspevku je čiastočným výňatkom komplexného príspevku publikovaného už v skoršom období[1], v ktorom okrem iného vymedzujeme pojem šport ako nevyhnutný základ definovania spomínanej skutkovej podstaty. Tu, na portáli Učenej právnickej spoločnosti sme ctenú ekipu čitateľov už pred časom oboznámili s našou vidinou vnímania determinánt chápania zodpovednosti športovca za úraz spôsobený inému pri výkone športovej činnosti[2], pričom tento príspevok chápeme ako jeho obsahové, systémové a hlavne inštitucionálne nadviazanie, či dokončenie.

Príspevok uvedieme krátkou poznámkou, že podstatná časť týchto úvah sa týka športového odvetvia ako celku, avšak je treba povedať, že vzhľadom na systematiku športových odvetví[3], ktorá fakticky hovorí o jej delení na športové odvetvia kolektívnych športov a na druhej strane, športové odvetvia individuálnych športov, sa táto bude týkať hlavne kolektívnych športov. Uvedené platí zvlášť na základe skutočnosti, že osoba môže spôsobiť zranenie pri výkone športovej činnosti inej osobe iba vtedy, ak sú účastní športového merania síl, kde je týchto osôb viac (minimálne dve – teda kolektívne športy ako napríklad futbal, hokej, basketbal, hádzaná a podobne).

Výnimkou je snáď možný konflikt medzi športovcami individuálnych športov v čase prestávok v samotnej hre, no tu by pre prípadné vyvodenie športovcovej zodpovednosti za spôsobený úraz, prípadne za možné ublíženie na zdraví podľa nášho názoru postačovala aktuálna právna úprava[4], keďže tieto sa neudiali pri samotnom výkone športovej činnosti s jej všetkými špecifickými vlastnosťami.

Uspokojivý pojem šport?:

Problematika odbornej spisby zaoberajúcou sa najmä tzv. „športovým právom“[5] je postavená pred množstvo nevyriešených faktických, no najmä právnych otázok. Okrem iného, máme za to, že problematickým pojmom môže byť (a v skutočnosti aj je) je pojem šport. Slovenská zákonná úprava je čo sa pojmoslovia tejto oblasti práva týka skúpa, nakoľko nám ponúka iba pojmy ako je šport pre všetkých, a profesionálny šport[6]. Podmienky vývoja športového odvetvia celosvetovo vykazujú dynamický charakter, preto sa nielen v týchto dňoch snažíme formulovať a definovať pojmy ako sú profesionálny výkon športovej činnosti, amatérsky výkon športovej činnosti či poloprofesionálny výkon športovej činnosti. Veríme, že náš pohľad na danú problematiku predstavíme širokej verejnosti už čoskoro.

Návratom k úvodu tejto sekcie príspevku povedzme, že doposiaľ akákoľvek definícia pojmu šport ktorýmkoľvek autorom zaoberajúcim sa touto problematikou nenadobudla celoplošne pozitívny ohlas a prijatie jej obsahu. Preto musíme svojím kúskom vedeckej tvorivosti prispieť do tejto množiny snáh aj my, pričom si nárok na spomínané celoplošné akademické prijatie nami vymedzenej definície pojmu šport logicky nemôžeme uzurpovať. Faktom však je, že nami poskytnutá definícia športu, ku ktorej sa v nasledujúcich riadkoch dostaneme v sebe zahŕňa tak kolektívne, individuálne športy, ako aj profesionálny a amatérsky rozmer športu. Dokáže svojim obsahom pokryť dokonca aj v modernej dobe preferované „mentálne športy.“[7]

Faktom a jedinou nespochybniteľnou skutočnosťou spojenou s touto témou je, že všetky tieto akademické vymedzenia športu mali akési spoločné znaky, na ktorých sa koniec koncov samotným definovaním pojmu šport zhodli aj viacerí autori:


Máme za to, že objektívne akceptovateľná definícia pojmu šport zahrňujúca všetky hore uvedené pojmové znaky by mohla znieť nasledovne :

"Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, spojená a podmienená procesom „tvorby myšlienky zhmotnenej v pohybe“ bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách, alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku."[8]


Skutková podstata navrhovaného trestného činu:

Na základe takto vymedzenej definície pojmu šport a na základe presvedčenia, že zavedenie a uzákonenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti do Trestného zákona, zvlášť pod prizmou dynamizácie a čoraz väčšej kontaktnosti športu je nevyhnutné a potrebné, by návrh znenia nej samotnej znel:

„Kto inému pri športe aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k zraneniu došlo, a to mimo záujmu dosiahnuť športový úspech úmyselne a dokázateľne spôsobí ujmu na zdraví, potrestá sa peňažným trestom od 3000 eur alebo odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov “
„Peňažným trestom od 15 000 eur alebo odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania za použitia akéhokoľvek predmetu, ktorý má potenciál urobiť útok silnejším.[9]“


Do znenia samotnej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti úmyselne zapracovávame peňažný trest, a robíme tak z viacerých dôvodov. V prvom rade z dôvodu rozvinutia polemiky, či by bolo správne v prípade tejto skutkovej podstaty ukladať tresty v podobe možného odňatia slobody, alebo uložiť páchateľovi trestného činu „iba“ samotný peňažný trest. Nie je však vylúčená kombinácia uvedených trestov, keďže je všeobecne známe, že peňažný trest môže byť uložený samostatne alebo popri inom treste, najčastejšie popri treste odňatia slobody[10]. Možnosť jeho uloženia umožňuje § 56 z.č 300/2005 Trestného zákona v odseku 2.[11] [12]

Logickým sa javí toto spojenie zvlášť pod vplyvom § 56 odseku 2 Trestného zákona, keďže možnosť uložiť peňažný trest je viazaná práve na situáciu, kedy sa trest odňatia slobody páchateľovi neukladá. Športovcovi, ktorý úmyselne spôsobil zranenie inému športovcovi za dodržania hore uvedených podmienok síce nebude obmedzená osobná sloboda, ale „potrestaný“ za svoje konanie by bol peňažným trestom. Práve z dôvodu citlivosti športu, kedy by sa aj napriek nami opísaných dôvodoch potrebnosti zavedenia skutkovej podstaty mohlo zdať odňatie slobody športovca trestom veľmi neprimeraným, spomenutý peňažný trest by pôsobil ako vhodný zákonný doplnok potrestania vinníka úmyselného ublíženia na zdraví.

Skutková podstata nami vymedzeného trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti vyžaduje úmysel ako jedinú formu zavinenia. Judikatúra slovenských súdov dokonca má za to, že pre právnu kvalifikáciu skutku je v prípadoch akéhokoľvek ublíženia na zdraví rozhodujúci spôsobený následok, ktorý nemožno oddeľovať od konania páchateľa, pretože medzi konaním a následkom musí existovať príčinný vzťah (kauzálny nexus), a aj v prípadoch nedbanlivostného konania súdy považujú za správne vyvodzovať voči páchateľovi trestnoprávnu zodpovednosť[13]. Na margo uvedeného, takto vnímaná zodpovednosť športovca za zranenie spôsobenú súperovi je pre nás až prílišným „nárokom“ kladeným na športovca pre samotné posudzovanie „dovolenosti“ toho ktorého zákroku v priebehu samotnej hry[14], a práve z tohto dôvodu sme spomenutú skutkovú podstatu koncipovali na zavinení iba vo forme úmyslu.

Problematickou sa môže na prvý pohľad zdať formulácia „aj pri prípadnom porušení pravidiel odvetvia športu“. To, že v jednotlivých športoch existujú ich pravidlá netreba dokazovať a je to nesporné. Takto vytvorené športové pravidlá sú pre ich členov v jednotlivých športových jednotkách (zápasoch v rámci legitímne ustanovených líg) záväzné a ich porušenie vytvára priestor pre disciplinárne konanie alebo dokonca vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spomenuté porušenia športových pravidiel. Čo však sporným je, je podmienenosť ich porušenia pri zákroku spôsobujúcom zranenie súpera a následná možnosť vyvodenia zodpovednosti športovca za predmetné ublíženie na zdraví.

Jedna časť právnej obce a názor tejto sa vo veľkej časti sveta stal nosnou je, že ak k porušeniu pravidla športového odvetvia nedošlo, neprichádza do úvahy ani právny konštrukt hovoriaci o právnej zodpovednosti športovca za spôsobené zranenie. Odporcovia tohto názorového prúdu vyčítajú tejto myšlienke mnoho, okrem iného aj to, že týmto postojom dávajú športovému pravidlu silu právnej normy, ktorá neguje spomenutú zodpovednosť. Podotknime, že táto logická argumentácia obsahuje istú dávku dôvodnosti a racionality.


Ťažisko hry and športový cieľ – minimálny základ právneho vnímania zodpovednosti:

Dôležitými pre vyvodzovanie zodpovednosti športovca za úraz spôsobený inému pri výkone športovej činnosti aj pri prípadnom neporušení športového pravidla sú nasledujúce pojmy:

Ťažisko hry:

Uvedený a snáď jeden z najdôležitejších pojmov tejto problematiky sa v športovo právnej spisbe spomína veľmi málo, avšak jeho opodstatnenie je naopak nesmierne dôležité. Väčšina autorov sa pri tomto pojme zhodla, že ťažisko hry je akési jadro zápolenia, teda miesto v rámci športového zápasu či súperenia, kde môžu prebiehať súboje o loptu, puk či iný predmet v záujme zisku športového cieľa – jeho zisku, prípadne v snahe o zisk výhodnejšieho pozičného postavenia športovca na ihrisku či inom hracom poli.

Opakom je miesto mimo ťažiska hry - napríklad polovica futbalového ihriska, kde sa práve lopta nenachádza, v hokeji tretina ihriska, kde sa nenachádza puk, a takto by sme mohli pokračovať. Ak sa práve v týchto miestach udeje zákrok spôsobujúci ublíženie na zdraví, teda na miestach kde hra aktuálne neprebiehala, kde nebolo jej jadro a úmysel zraniť súpera akýmkoľvek zákrokom by sme u športovca nájsť a dokázať vedeli, nie je namieste ospravedlňovať daný zákrok iba časom jeho spáchania, teda tvrdením, že športovec za neho nie je zodpovedný, pretože sa udial pri športe, na zápase[15].

Dynamizácia športu, jeho neustále sa zvyšujúca fyzická náročnosť dávajú priestor mnohokrát likvidačným zákrokom, ktoré so športom nemajú nič spoločné, a preto by sme ich spomenutým spôsobom "legalizovať" nemali.

Športový cieľ:

Myslíme si, a náš argument podčiarkuje aj svetová spisba zaoberajúca sa oblasťou športu a v ňom realizujúcich sa zodpovednostných vzťahov, že o športový cieľ ide napríklad v nasledujúcich prípadoch:

snaha o získanie puku, lopty či iného hracieho predmetu vo fyzickom súboji v priebehu hry,
akýkoľvek fyzický pohyb či manéver vykonaný za účelom dosiahnutia športového cieľa,
snaha o zisk výhodnejšieho pozičného postavenia športovca na ihrisku či inom hracom poli v porovnaní so súperom.

Ako sme už aj na iných miestach spomínali, osobne sa čiastočne prikláňame ku tendencii povýšiť športové pravidlá a ich neporušenie na dôvod vylučujúci zodpovednosť nielen profesionálneho hráča za spôsobené zranenie. Druhým dychom však dodávame, že na druhej strane pri dokázaní jednoznačného úmyslu spôsobiť zranenie bez úmyslu športového, tj. vyhrať zápas, alebo konkrétny športový súboj v tzv. ťažisku hry a mimo snahy o dosiahnutie športového cieľa sa prikláňame ku konštrukcii, že takýto úmysel prejavený úmyselným konaním aj pri možnom dodržaní športových pravidiel zakladá nami vyžadovaný „modifikovaný“ úmysel ako nevyhnutnú súčasť vyvodenia športovcovej zodpovednosti za spôsobené zranenie. Takéto vnímanie danej problematiky je podporené napríklad aj rozhodnutím rakúskeho súdu, ktorý v ňom konštatoval nasledovné: „ kto svojim chovaním zväčšuje riziko spočívajúce v samej podstate daného športu, koná protiprávne.“[16]

Vice versa, ak konaním športovca, jeho pohybom, kontaktom či akoukoľvek inou fyzickou aktivitou spôsobujúcou zranenie inému účastníkovu športového zápasu bolo navyše aj porušené športové pravidlo, nie je pochýb o jeho zodpovednosti za toto konanie a za spôsobená zranenie súpera. Takéto konanie je prinajmenšom porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti ustanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka, na čom sa v konečnom dôsledku zhoduje tak právna veda, ako aj judikatúra súdov[17]. Týmto tvrdením je možnosť vyvodenia aj trestnoprávnej zodpovednosti o to reálnejšia a zavedenie skutkovej podstaty, ktorá by sa bez väčších problémov dala aplikovať na ktorýkoľvek „likvidačný zákrok“ v priebehu hry by bola vhodným legislatívnym nástrojom potrestania páchateľa takéhoto konania.

Záverom snáď krátka poznámka na margo tendencií nielen európskeho športovo právneho priestoru, v ktorom sa aj športová oblasť prirodzene nachádza, začleňovať výkon športovej činnosti do množiny pracovnoprávnej. Práve z toho titulu je zaujímavou úvaha, či takto spôsobený športový úraz by bol pod vplyvom takejto zákonnej úpravy spadajúcej v podmienkach Slovenskej republiky pod Zákonník práce[18] úrazom pracovným, ako je to napríklad v podmienkach Maďarskej republiky[19].

Záver:

Predkladaný príspevok mal za cieľ finalizovať snahy o vyvinutie nového vnímania športovcovej zodpovednosti za úraz spôsobený úmyselne inému športovcovi pri športe, pri výkone športovej činnosti. Myslíme si, že pod prizmou dynamizácie kolektívneho športu, jeho čoraz väčšej fyzickej náročnosti, kontaktnosti a čoraz náročnejších fyzických súbojov už nemôžeme pripustiť stav, že v množine úrazov spôsobených pri športe, pri výkone najmä profesionálnej športovej činnosti necháme bez vyvodenia zodpovednosti a povšimnutia tie, ktoré sa dejú úmyselne, bez snahy o športový úspech.

Podotknime však, že tak ako bolo spomínané v skoršom texte viackrát, nejde o akýkoľvek úraz, ale o špecificky a kvalitatívne vymedzený úraz, pri ktorého spáchaní je jasný úmysel zraniť súpera - ublížiť mu na zdraví / narušiť jeho telesnú integritu, a to všetko mimo tzv. športového cieľa. Cieľ príspevku je stelesnený v definovaní skutkovej podstaty ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, pričom je doplnený o dva ďalšie "inštitúty", ktoré sú nevyhnutne potrebné na vyvodzovanie takejto zodpovednosti športovca – ťažisko hry a športový cieľ.

Problematika obsahu, rozsahu, cesty definície a samotného znenia predkladanej „športovej skutkovej podstaty“ bude dokončená rozobratím jej jednotlivých znakov v osobitnom, na tento príspevok nadväzujúcom príspevku, ktorého obsah prinesieme v krátkom časovom odstupe taktiež na stránkach tohto portálu.




Poznámky pod čiarou:

(1) ČOLLÁK, J.: Skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti (štúdia de lege ferenda); IN: Justičná revue, číslo 4, ročník 2012, str.610 a nasl.^
(2)http://www.ucps.sk/ZODPOVEDNOST_SPORTOVCA_ZA_URAZ_SPOSOBENY_PRI_VYKONE_SPORTOVEJ_CINNOSTI_DETERMINANTY_JEJ_CHAPANIA^
(3) http://www.ucps.sk/Systematika_organizacie_sportoveho_odvetvia_jaroslav_collak ^
(4) § § 415 z.č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, 155 z.č 300/2005 Z.z Trestného zákona.^
(5) Bližšie pozri: J.Čorba; „Lex sportiva ako zmluvný systém“, IN: Súčasnosť a perspektívy právnej regulácie obchodných zmlúv II, Zborník príspevkov účastníkov vedeckej konferencie konanej v dňoch 19.– 21. októbra 2009 v Starej Lesnej, UPJŠ, Právnická fakulta.^
(5) Zákon č. 288/1997 Z. z., Zákon o telesnej kultúre v znení neskoších predpisov, §2.^
(6) Ako napríklad kartové hry (stolové): poker, bridge atď.^
(7) Podotknime, že do takto vymedzenej definícii športu by sa teda logicky dali zaradiť aj vo svete preferované mentálne športy ako sú: šach, bridž, go, poker, dáma mnoho ďalších. Pripomeňme, že napríklad bridž je uznaným olympijským športom (a práve z tohto dôvodu sa akékoľvek definície, ktoré by do svojho rozsahu nevedeli subsumovať tieto mentálne športy stávajú v podmienkach súčasnosti zvlášť s prihliadnutím na všetky trendy tejto oblasti obsolentnými).^
(8) V tomto prípade nechávame trestné sadzby tohto trestného činu na širšie odborné a akademické diskusie, pretože máme pocit, že systematika ich ukladania ako aj ich samotná výška si vyžaduje veľmi citlivé posúdenie zodpovednosti športovca za spôsobený úraz, a preto túto oblasť nechávame otvorenú ďalším vedeckým príspevkom poskytnutým nielen autorom v budúcnosti, alebo akejkoľvek športovo – teoreticko – právnej spisbe zaoberajúcej sa touto problematikou. V závislosti od jej výšky by sa v jednotlivých prípadoch jednalo buď o prečin, alebo o trestný čin ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti – čo si samozrejme vyžaduje samostatný rozbor predmetného problému. Podobne vnímame aj ustanovenie výšky peňažného trestu a považujeme nami ustanovenú výšku iba ako výkop do akademickej debaty.^
(9) Jaroslav Ivor a kolektív, Trestné právo hmotné, všeobecná časť 1, Iura Edition, 2006.^
(10) Peňažný trest § 56: (1) Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 33 193 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. (2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá ^
(11) Samozrejme, v tomto prípade by muselo ísť o skutkovú podstatu prečinu, čo však sa aj nám vzhľadom na ešte neuvedené zdá najsprávnejšia cesta systematizácie zaradenia nami vymedzenej skutkovej podstaty medzi druhy trestov.^
(12) http://www.ucps.sk/Jtk_22_2010^
(13) Požiadavka takejto vyššej miery „vedomosti“ športovca o „dovolenosti“ konania či zákrokov pri športe bola vo väčšine prípadov športovo právnou spisbou, ale aj judikatúrou samotných súdov odmietnutá. Bližšie pozri Michal Králik, Jurisprudence 8/2005, K právni odpovědnosti sportovce za úraz zpusobený během amerického futbalu.^
(14) Typickým prípadom je známy kauza Bertuzzi vs. Moore, kedy počas hokejového duelu NHL, Vancouver - Colorado domáci útočník Bertuzzi mimo ťažiska hry a v zjavnom nesúvise s ňou zásahom hokejkou zozadu do hlavy spôsobil Moorovi vážne zranenia krku, ťažký otras mozgu a viaceré tržné rany. Ten sa musel zo zranení liečiť niekoľko mesiacov, okrem toho predčasne ukončiť kariéru profesionálneho hokejistu. Od Bertuzziho požaduje 15 miliónov dolárov ako náhradu za stratenú mzdu a odškodné vo výške 3 milióny dolárov. Navyše aj Moorovi rodičia chcú za atak na svojho syna ako kompenzáciu za psychickú ujmu sumu 1,5 milióna dolárov.^
(15) RS U OGH z dňa 27.8 1997, sp.zn. 1 Ob 157/97b.^
(16) Rozsudok Mestského súdu v Prahe z dňa 17. 5. 1978, sp. zn. 10 Co 190/76.^
(17) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.^
(18) Zákon o športe z roku 2000, ktorý v § 8 odst.3 zakotvuje, že úraz, ktorý sa prihodí profesionálnemu(!) športovcovi pri výkone športovej činnosti a v rámci pracovnej zmluvy, sa považuje za úraz pracovný.


Názory k článku Skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti: priekopnícky balast?:


  Martin Maliar, 11. 09. 2012 v 10:05 - Kopanie zemiakov

Kopanie zemiakov - šport?

Fyzická aktivita - namáham sa
Fyzická aktivita je dobrovoľná - dobroveľne na svojej roli
Účelovosť – sledujem dosiahnutie cieľa vykopať zemiaky
Súťaživosť - vnútorne súperím so susedom, ktorý kope na vedľajšej záhrade
Neistota ohľadne výsledku športového zápasu - nie som si istý, či ich vykopem, alebo napr. príde dážď


Inak myslím, že pri kopaní zemiakov taktiež tvorím "myšlienku zhmotnenú v pohybe".


  Jaroslav Čollák, 11. 09. 2012 v 10:24 - ďakujem

za komentár.

PS: myslím, že (nielen) to vnútorné súperenie a dážď podkopali jeho hodnovernosť a vážnosť.

  Martin Maliar, 11. 09. 2012 v 10:33 - Hmm

Ale to je myslené vážne - kopanie zemiakov je podľa navrhovanej definície športom

  Jaroslav Čollák, 11. 09. 2012 v 10:44 - nechcel

som ísť do hĺbky, ale poďme to teda skúsiť. Samozrejme, že definícia nemôže byť bezchybná (ono to tak často ani nebýva), a všetky jej znaky (aj čiastkové) musia byť vykladané vzhľadom na špecifickosť predmetu, čoho je definícia priemetom - teda v našom prípade športu samotného (v ktorom je v závislosti od jeho druhu rozličný cieľ - no o tom neskôr).

ps: myšlienka zhmotnená v pohybe: táto časť definície je v nej kvôli celosvetovému fenoménu zahŕňať pod šport aj. tzv "mentálne" športy - poker, bridge atď. Formálne ich zachytiť definíciou je problém, preto sme "skúsili takúto" formuláciu.

.. čo je teda cieľom toho kopania zemiakov?

  Kristián Csach, 11. 09. 2012 v 11:15 - :-)

Keďže ma tohtoročná zemiaková brigáda ešte čaká, tak ju budem v Martinovom duchu brať športovo. Cieľ kopania zemiakov je jasný, aký je vlatne cieľ futbalu? ;) Druhá vec je to, že cieľ súťaže / súperenia je vždy vyhrať; Samotný klasický šport je, podobne ako kopanie zemiakov iba prostriedkom k dosiahnutiu tohto blaženého pocitu. Takže, ak sa účastníci zemiakovej brigády dohodnú na pravidlách - a nemusí to byť nevyhnutne najlepší čas, ale kopania znalí určite potvrdia, že aj schopnosti ako nerozseknúť zemiak na viac ako dva kusy, prípadne estetický dojem môžu zavážiť - tak nevidím dôvod, prečo by kopanie zemiakov nemalo spĺňať uvedenú definíciu.

čo sa týky myšlienky zhmotnenej v pohybe, tak priaznivci nepohybových voľnočasových aktivít môžu namietať, že aj myšlienka zhmotnená v nepohybe predstavuje ochrany a zveľaďovania hodné trávenie času prípustné súpereniu (civenie na strop alebo jeho viac poetická verzia pre intelektuálov - na hviezdy; udržanie balansu a postavenia v sobotu nad ránom a podobne).

A ako to vlastne dopadlo s anjelmi na špendlíku? Vyhrali naši?

  Jaroslav Čollák, 11. 09. 2012 v 11:27 - ako som písal

v prvej replike, každý šport - futbal, hokej, hádzaná (kolektívne) ako aj tenis, stolný tenis, biliard, gymnastika (individuálne) - má istý (špecifický) cieľ. Myslím, že formulovať tu cieľ všetkých športov: "vyhrať" je príliš obecný a vágny (lebo nie vždy je výhra to, o čo v športe ide - niekedy stačí na dosiahnutie športového úspechu aj remíza ak už zachádzame do detailov), a nezohľadňuje pravidlá, podľa ktorých sa hrá, prípadné obmedzenia súťaží, pravidlá kvalitatívne podmienky pre samotné športujúce subjekty.

Myšlienka zhmotnená v nepohybe (okrem toho že ide o zľahčujúce spojenie, ale budiš) v "športovom" fachu nenájde oporu, nakoľko sa nebude jednať o fyzickú aktivitu, ktorá je jedným z nosných znakov samotného pojmu šport, na čom sa zhodujú viacerí autori športovo - právnych textov (s ospravedlnením sa za anonymizujúci odkaz).

  Michal Novotný, 12. 09. 2012 v 08:40 - Ad Kristian

Pripomenul si mi krásne chvíle mladosti, strávené na zemiakových brigádach tak súkromných, ako aj družstevných... :-)

Inak, najmä na tých družstevných to prebiehalo tak, že každá rodina dostala jeden úsek poľa a následne po celom poli prebehával traktor, ktorý zemiaky vyorával, rodina ich zbierala do z domova prinesených košíkov, potom presýpala do vriec, ktoré sa odvážali. Celá akcia začínala niekedy o 6. ráno, končila niekedy okolo 20. večer, dorábacie práce aj do neskorej noci.

Už z toho plynuli tri kategórie cieľov - 1. krátkodobý - vyzbierať zemiaky tak rýchlo, aby do ďalšieho príchodu traktora stihol čas si ešte pokojne na tej roli posedieť, 2. strednodobý - vydržať do obeda, aby sa mohlo konzumovať, 3. dlhodobý - vydržať do konca celého podujatia.

Kto úspešne naplnil všetky tri ciele, vyhral :-)

No a ako som pochopil z informácií športového redaktora Markízy, podobné ciele (oddýchnuť si, vydržať do obeda, vydržať do konca podujatia) si stanovila a úspešne napĺňala aj časť našej olympijskej výpravy na tohtoročných hrách.

Takže aj ja súhlasím s názorom, že zbieranie zemiakov môže byť šport.

  Ondrej Pivarči, 12. 09. 2012 v 12:47 - Ad článok

Ad pojem šport a jeho pojmové znaky:

Čiže pokiaľ chýba jediný z nich, už to nie je šport? Pokiaľ je isté, že Usain Bolt dobehne prvý, ibaže by nebežal, posledný znak odpadá a beh jamajského blesku nie je športom :-). Navyše sa obávam, keďže nerozumiem slovnému spojeniu "tvorba myšlienky zhmotnená v pohybe", že ani priemerný adresát takejto časti normy jej nebude rozumieť. A ak rozumiem, obávam sa ešte viac :-) (prof. Blaho). Inak řečeno: "k čemu dobrá definice, když nechápe jí lidí více?"

Ad skutková podstata trestného činu:
Rozdeľme na 2 roviny - "hypotéza + dispozícia" a "sankcia".

Rovina 1:
Nestačí § 157 TZ? Ak nestačí, prečo by sme "delikventa" mali trestať? Prečo peňažným trestom, keď existuje aj civilná objektívna zodpovednosť za protiprávny zásah do telesnej integrity ako súčasti osobnosti? (áno, chce to lepšiu legislatívu ochrany osobnosti - v oblasti TI aspoň ako EliOZ) Keď satisfakcia sa dá riešiť v civilnom konaní? Má štát potrebu vyberať na "pokutách"? Pre úmyselné konanie = § 155, resp. § 156 TZ. Čím je šach taký exkluzívny, že za kopnutie pod stolom má byť niekto posudzovaný podľa osobitnej SP?

Rovina 2:
Osobitne priamo v osobitnej časti riešený peňažný trest? Veď podľa práve § 56 ods. 2 TZ možno uložiť len peňažný trest. Či slovo "alebo" v návrhu SP daného TČ má znamenať nie iba vylučujúcu disjunkciu (buď .. alebo), ale aj konjunkciu? Ustanovenie peňažného trestu v osobitnej časti by bolo azda výnimkou v celej osobitnej časti, či (disjunktné only)? Inu ... ten druhý odsek má byť kvalifikovaná skutková podstata? Tož mám pocit, že priamo proti zmyslu § 138 písm. a) TZ, aj vzhľadom na § 122 ods. 3 alinea 2 TZ.
Slovo "dokázateľne" som ešte v skutkovej podstate nevidel, pravdepodobne asi preto, že spáchanie každého TČ treba "dokázať".

Ad odsek "Problematickou sa môže na prvý pohľad zdať formulácia „aj pri prípadnom porušení pravidiel odvetvia športu“.":
Som toho názoru, že hra / nehra, každý má športovať tak, aby nezranil iného, čo keď už pod nič iné, tak pod § 415 OZ určite napasujem, samozrejme spolu so zodpovednosťou podľa § 420 OZ. V trestnoprávnej rovine, každý "mal a mohol" (nevedomá nedbanlivosť) vedieť, že ak "pôjde súperovi hokejkou prudko po krku" tak mu ublíži.
Už vidím, ako porazený boxer bude podávať trestné oznámenia na víťazného, že tento ho udrel "mimo ťažiska hry", lebo porazený mal za "ťažisko hry" akurát pravú stranu hlavy víťazného boxera.

Keď sa bavíme o "likvidačných zákrokoch", tieto sú podľa mňa plne postihnuteľné v rámci aktuálnej trestnoprávnej úpravy, tobôž ak sa aj pri navrhovanej SP TČ má vyžadovať úmysel.

Podrobnejšie už nemám čas, toľko len moje "prvoplánové" postrehy.

  Robo Ertras, 12. 09. 2012 v 12:47 - právne nezmysel

odporúčam www.pravnelisty.sk a kritický príspevok zverejnený na tejto stránke. myslím že tá navrhnutá skutkovka je vyslovene zlá a zbytočná. koľko likvidačných zákrokov v športe u nás je, že by mali byť postihované trestom?

  Jaroslav Čollák, 12. 09. 2012 v 13:45 - Jaroslav Čollák

Viem, že nový vietor sa nie vždy (skoro nikdy) stretne s pozitívnou odozvou a pod váhou tejto vedomosti bola daná sptč aj formulovaná, no že treba vyvetrať, vedia mnohí, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.

Tak ako je uvedené v príspevku, nerobí si nádej, že je správna iba v jej aktuálnom znení,že je dokonalá a že je v konečnom štádiu. Slúži ako podnet na diskusiu, ktorá sa mimochodom nielen na tomto fóre už rozbehla.

V druhom rade som rád, že sme sa kopaním zemiakov pobavili a prajem zúčastneným príjemné športovanie na spomenutých brigádach (ak si teda myslia, že športujú, a že ich aktivita spĺňa ten "špecifický" (cháp športový)cieľ – značka: koľko ľudí, toľko chutí) :)

K predmetnému citovanému príspevku (ako aj k mnohým z tu prítomných) sa v čo najkratšom možnom čase vyjadríme k jeho obsahu ako aj k jeho niektorým nie v skutku presným formuláciám a dedukciám odborne a v celistvosti - a to na portáli www.ucps.sk.

  Ondrej Jurišta, 13. 09. 2012 v 09:05 - K diskusii

Súhlasím s kritickými názormi "predrečníkov", najmä s mojim menovcom...
To prirovnanie k zberu zemiakov, poprípade iných plodín - nemyslím, že to bolo myslené až tak ironicky, ale je fakt, že táto definícia pokrivkáva, pričom sa na ňu naozaj dajú napasovať aj agrárne činnosti, ktoré v skutočnosti športom naozaj nie sú. Osobne zastávam názor, že radšej žiadna definícia, ako zlá definícia (preto som bol vždy napr. proti definovaniu pojmu internet v našej legislatíve, pokiaľ niekto neponúkne zrozumiteľnú a funkčnú definíciu tohto pojmu....zlá definícia nám robí len medvediu službu).
Ad "tvorba myšlienky zhmotnená v pohybe" - to má skoro filozoficko - literárny nádych :) Ale čo to je? Nerozumiem tomu o nič viac, ako legendárnym Borbélyho komentárom......
A tiež mi chýba to presvedčenie, že v podmienkach slovenskej legislatívy a športovej reality potrebujeme samostatnú "športovu" SP...prečo? Navyše to zaváňa kauzálnym prístupom k riešeniu problémov (aj keď vlastne akých?), ktorý je v legislatíve hotovým nešťastím....

  Robo Ertras, 14. 09. 2012 v 08:02 - nepochopený vizionár?

pri všetkej úcte, ale keď čítam komentáre pána Čolláka tak mi to pripadá, že sa troška považuje za niekoho, ktorý prináša niečo nové, prevratné (či priekopnícke alebo kacírske ako to píše) a že preto sa nestretol s pozitívnou odozvou (alebo jeho slovami, že nový vietor sa nikdy nestretne s pozitívnou odozvou, inak to, že treba vyvetrať som už vôbec nepochopil). možno by si mal pán Čollák uvedomiť, že to odmietnutie jeho koncepcie na tejto stránke ako aj na iných portáloch nie je preto, že prináša niečo nové, ale preto, že prináša niečo zlé a zbytočné. ak svoj pokus považuje za niečo nové a priekopnícke tak potom ja navrhujem aby každý šport mal samostatnú skutkovku ohľadne ublíženia na zdraví (samostatná pre kriket, futbal, vodné pólo a pod) a ak to niekto odmietne tak to budem považovať za absolútne nepochopenie mojej skvelej myslienky. škoda sa tým ďalej zaoberať.

  Jan Gromiko, 14. 09. 2012 v 08:40 - Jan Gromiko

čítal som to tu aj na pravnelisty.sk a skutočne tá skutkovka vyzerá strašidelne ťažkopádne. je ale neskutočné, že sa tam dali slová ako dokázateľne. neuveriteľné....myslím že ide o prehnaný aktivizmus tam kde ho nie je veľmi treba a ešte k tomu s minimálnymi znalosťami trestného práva. to nemalo byť myslené ako urážka pána čolaka ale ako fakt. súhlas s Pivarčim a Šamkom na právnych listoch

  Ondrej Pivarči, 16. 09. 2012 v 18:55 - čítajúc reakciu Jaroslava

na www.ucps.sk zo dňa 14.09.2012 ...
Podľa pripomienok najmä z právnych listov bola diskutovaná SP TČ upravená nasledovne (možné overiť v článku na UčPS):

"Kto inému pri športe aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k ublíženiu na zdraví došlo, a to mimo záujmu dosiahnuť športový úspech úmyselne spôsobí ublíženie na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov, alebo peňažným trestom od 3000 eur“

„Odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov alebo peňažným trestom od 15 000 eur sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania."[10]"


Moje pripomienky, ktoré sú viac menej deriváciou tých predtým, resp. ich pokračovaním:

a) § 156 TZ postihuje to isté, čo navrhovaná SP TČ, bez ďalšieho ... slovné spojenie "mimo záujmu dosiahnuť športový úspech" je v navrhovanej SP TČ nadbytočné, podobne aj "pri športe pri prípadnom ..." atď. je nadbytočná časť, ich vypustením dostaneme § 156 ods. 1 TZ.

b) je smutné, ak autor napíše, že vie, že navrhnutie peňažného trestu do osobitnej časti TZ je v rozpore s § 34 ods. 2 TZ, ale napriek tomu tvrdošijne zotrváva na tom, aby tam ten trest zahrnutý bol aj v upravenom návrhu. Myslím si, že trestní sudcovia vedia dobre odôvodniť, kedy ukladať peňažnú sankciu a kedy nie, rámec majú daný práve § 34 a nasl. TZ, najmä § 56 TZ.

c) je smutné, že komentár č. 10 obsahuje vetu: "v závislosti od je výšky by sa v jednotlivých prípadoch jednalo buď o prečin, alebo o trestný čin ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti ..." nakoľko existuje § 9 TZ.

d) čo chcel autor povedať touto vetou? "Existencia mnohých nadbytočných, nefungujúcich a neefektívnych skutkových podstát v už platnom a účinnom Trestnom zákone, dokonca existencia zákonov zavádzajúcich niektoré – možno povedať – nie často sa vyskytujúce zodpovednosti (atómový zákon) sú predzvesťou toho, že všetky tvrdenia o nadbytočnosti takejto skutkovej podstaty nemusia byť úplne trefné." nech uvedie príklady, potom môžeme diskutovať o zbytočnosti, inak je to iba balast ... áno, aj ja považujem napr. § 204 TZ za nezmysel, nakoľko takýto čin de iure ani nemožno spáchať (všetky ďalšie "manželstvá" sú totiž nulitné) a takúto vec nie je nutné riešiť, ak máme prepojené matriky a definovanú nulitu v zákone (čiže nahrádzame lenivosť štátu prijať poriadnu legislatívu) ... ale autor neuviedol žiadny príklad ... čo konkrétne v atómovom zákone možno vytknúť?

e) vzhľadom na ostatnú časť záveru a "pre veľký úspech" opakujem znovu ... v SR aj v súčasnosti je možné účinne postihovať "likvidačné zákroky" podľa § 155 až § 156 TZ. Navrhovaná SP TČ je totiž PODMNOŽINOU § 156 ods. 1 TZ. Skôr by som povedal, že kde niet žalobcu, niet sudcu ...

to je asi ako so stíhaním tunelovania, resp. konkurzných vecí ... napriek tomu, že máme § 2 ods. 5 Trestného poriadku, stíhania je ako šafranu ... no nakoľko nemáme anonymné trestné oznámenie ( § 62 TPor je dôkazom), ani súkromné trestné žaloby, veľa ľudí sa v omyle bojí § 345 TZ, pritom podľa formulára by nebol problém sa vyhnúť lžiam aj obavám. pre čestných ľudí by totiž stačila v manuáli veta: "uvedením pravdivých skutočností sa nemusíte § 345 TZ obávať..."

f) ad "Navyše, skutočne sme presvedčení, že akákoľvek športová aktivita je skutočne "tvorba myšlienky zhmotnená v pohybe", pričom privítame akékoľvek argumenty, ktoré toto tvrdenie vyvrátia." - obávam sa bohužiaľ ešte viac ... ešte viem si predstaviť, čo by bola "myšlienka zhmotnená v pohybe", napr. "myslím si, že kráčam a potom naozaj kráčam" ... ale zhmotnená tvorba myšlienky? myšlienka sa predsa tvorí v hlave ... a vôbec, aký má táto slovná konštrukcia praktický význam (= rozlišovaciu schopnosť pre určité javy)?

g) ešte raz, pre veľký úspech ... "k čemu dobrá definice, když nechápe jí lidí více?" definovať šport je ako definovať človeka ... čím presnejšie, tým nezrozumiteľnejšie ... rieši sa to potom tak, že v komplikovanom prípade (hard case) sa hľadajú jednotliviny, podľa ktorých daný objekt (jav) zaradím pod daný pojem alebo nie, a výsledok je skôr konsenzom (spoločným vnemom), než matematickým podradením ... napr. veta z Ústavy SR "každý má právo na život", resp. "každý má spôsobilosť na práva" ... kto je to "každý"? človeka možno natoľko presne definovať cez sekvenciu DNA, že omyl je vylúčený ... avšak zrozumiteľnosť takejto definície ... je prakticky nulová. preto sa DNA test môže použiť v prípade, kedy je naozaj náročné odlíšiť človeka od nie človeka, čo však neviem, či bolo za celú dobu existencie SR ako problém vôbec nutné riešiť. načo je potom dobré všeobecné vymedzenie športu?



  Jaroslav Čollák, 11. 12. 2012 v 18:05 - odpovede komplexne a pod jednou strechou

http://www.ucps.sk/UVAHA_DE_LEGE_FERENDA_SKUTKOVA_PODSTATA_TRESTNEHO_CINU_UBLIZENIA_NA_ZDRAVI_PRI_VYKONE_SPORTOVEJ_CINNOSTI

  Jaroslav Čollák, 13. 01. 2017 v 01:04 - "kopanie zemiakov" a pod.

k téme definovania športu (ako legálneho pojmu), ktorá bola na tomto mieste diskutovaná diskutérmi, ktorú si nestihol nevšimnúť aj priateľ - sudca NSČR Michal Králik vydávajúc rozsiahlu publikáciu o zodpovednostných vzťahoch v športe (http://www.knihyleges.cz/civilni-a-trestni-odpovednost-sportovcu-za-sportovni-urazy), ktorý ju jednodušene nazval "bez vecných argumentov odporcov" - týmto dávam do pozornosti novelu zákona o športe z "uzatvorenej" dieľne MŠVVaŠ, ktorá nám do právneho poriadku zaviedla pojem šport (prínosnosť definovania pojmu šport hodnotiť na tomto mieste nebudem, keďže ako člen pracovnej skupiny pripravujúcej pôvodný návrh zákona o športe ktorý bol k 1.1.2016 prijatý NRSR som zastával postoj, že pojem šport dnes nie je potrebné definovať, nakoľko jebo obsah a možný rozsah bol v zákone pokrytý pojmom "športová činnosť":

"športom všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej účasti alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach".

môj pôvodný návrh pre účely úvah nad skutkovkou:
"Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, spojená a podmienená procesom „tvorby myšlienky zhmotnenej v pohybe“ bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách, alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku."

  Martin Maliar, 19. 01. 2017 v 16:04 - Kopanie zemiakov - pointa?

Myslím si, že nik nenamieta, že slovo "šport" môže byť pojem, ktorý je použitý v právnych predpisoch. Problém sa tu javí len to, že je tu snaha tento pojem uchopiť definíciou.

Športom nemôžu byť (sic!) VŠETKY formy telesných aktivít, keďže pri takejto definícii nezostane miesto napr. pre kopanie zemiakov, ba dokonca ani pre sexuálne aktivity. Je veľa telesných aktivít, ktoré môžu byť príležitostné, či organizované a môžu viesť k zvyšovaniu telesnej zdatnosti (myslím, že každý šport tiež nevedie len k zvyšovaniu telesnej zdatnosti), atď...

Inak povedané, nijako nemožno v navrhnutej definícii odlíšiť napr. sexuálne aktivity od športu, keďže to, čo tam je uvedené platí presne aj pre ne.

Moje odporúčanie je preto zanechať tú neustálu snahu o definovanie "športu" resp. v literatúre, nech si definuje kto chce, čo chce, ale nemajme tendenciu to dávať do zákonov.

Na dôvažok (nielen pre fanúčikov Star Treku) pridávam odkaz na príspevok Roberta Alexyho k relatívne blízkej téme.

https://www.alexy.jura.uni-kiel.de/de/download/data-und-die-menschenrechte



  Peter Kováč, 19. 01. 2017 v 20:52 - Skutkova podstata takpovediac navyše

Zastávam názor, že novú skutkovú podstatu netreba zavádzať. V trestnom zákone je už dosť zbytočných skutkových podstát (napr. rozličné podovody). Trestné právo je dúfam ešte stále prostriedkom ultima ratio.

  Jaroslav Čollák, 21. 01. 2017 v 12:48 - Ad Martin - pointa bola

logicky upozorniť na to, že pojem šport (pre účely ZOŠ) sa objavil v zákonoch Slovenskej republiky.

  Jaroslav Čollák, 06. 04. 2017 v 13:22 - športový faul počas hry ako skutkový základ trestného činu

http://www.sport7.sk/clanok/191667-hokejista-vo-svedsku-bol-odsudeny-za-faul-video

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím