lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Josef Kotásek (4)
Robert Goral (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Vincent Lechman (1)
Pavel Lacko (1)
Roman Prochazka (1)
Dušan Rostáš (1)
Lucia Berdisová (1)
peter straka (1)
Vladimir Trojak (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter K (1)
Igor Krist (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Košalko (1)
David Horváth (1)
Tibor Menyhért (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Bystrik Bugan (1)
Marek Maslák (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Demo (1)
Viliam Vaňko (1)
Dušan Marják (1)
Juraj Lukáč (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Kubina (1)
Tomáš Ľalík (1)
Vladislav Pečík (1)
Petr Kavan (1)
Paula Demianova (1)
Miriam Potočná (1)
Peter Janík (1)
Martin Poloha (1)
Robert Šorl (1)
lukas.kvokacka (1)
Pavol Mlej (1)
Ján Pirč (1)
Gabriel Volšík (1)
Matej Gera (1)
Emil Vaňko (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Galgoczy (1)
Bohumil Havel (1)
Robert Vrablica (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Lucia Palková (1)
I. Stiglitz (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Hudec (1)
Ondrej Halama (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomas Kovac (1)
Nina Gaisbacherova (1)
lukasmozola (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Svoboda (1)
Peter Marcin (1)
Martin Estočák (1)
Nora Šajbidor (1)
Natalia Janikova (1)
Radoslav Pálka (1)
Michal Ďubek (1)
Róbert Černák (1)
David Halenák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ivan Kormaník (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Konkurz - uspokojenie veriteľa neúpadcom - treťou osobou

Lucia Palková, 18. 05. 2012 v 12:34

Stručný opis problematiky: SKP vyzval v súlade s § 79 ZoKR (v znení platnom k 31.12.2011) tretiu osobu (záložcu), aby splnila pohľadávku veiteľa úpadcu na správcov účet v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Záložca splnil (po cca. 50 dňoch od doručenia výzvy) pohľadávku priamo záložnému/zabezpečenému veriteľovi. Správca podal na súd návrh na vydanie platobného rozkazu voči veriteľovi na vydanie "neoprávnene prevzatých peňažných prostriedkov". Okresný súd v Prešove v konaní 1Cbi/6/2011 uložil veriteľovi zaplatiť prijatú čiastku spolu s úrokom z omeškania odo dňa prijatia prostriedkov do zaplatenia.

Z odôvodnenia:

- Pohľadávku za úpadcu treba splniť správcovi; nie zabezpečenému veriteľovi, ktorý okrem iného nemá ani právo požadovať od tretej osoby plnenie za úpadcu. (Eurokódex, Poradca podnikateľa, spol. s r.o.:Zákon o konkurze a reštrukturalizácii s komentárom)

- Majetok tretej osoby podlieha konkurzu len potiaľ, pokiaľ zabezpečuje záväzok úpadcu. Ak potom zabezpečovacie právo zanikne, majetok tretej osoby prestáva podliehať konkurzu a musí byť bezodkladne vylúčený zo súpisu. (Eurokódex tamtiež)

- súd dospel k záveru, že pohľadávku za úpadcu mala tretia osoba splniť navrhovateľovi ako správcovi, nie odporcovi. ... Nakoľko tretia osoba plnila neoprávnenej osobe, súd má za to, že žaloba navrhovateľa je v plnom rozsahu dôvodná.

Moja argumentácia (veriteľa) spočívala v:

§ 44 ZoKR ods. (3) Pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi. - sa na tento prípad nevzťahuje vzhľadom na skutočnosť, že záložca v tomto prípade úpadcovým dlžníkom nie je

§ 79 ZoKR ods. (1) Pred tým ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy splnila za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojím majetkom. Ak tretia osoba na výzvu správcu záväzok za úpadcu nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu. - z gramatického i logického výkladu mi vychádza, že keď má niekto splniť pohľadávku "za úpadcu" tak predsa neplní pohľadávku úpadcovi zastúpenému správcom, ale veriteľovi zabezpečenej pohľadávky. Tu mi nedá sa neposťažovať, že správca tretiu osobu vyzval až po dvoch písomných urgenciách, zopár telefonátoch a podanom návrhu na jeho odvolanie. :)

§ 332 ObZ ods. (1) Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. - veriteľovi v tomto prípade zo zákona vznikla povinnosť prijať prostriedky od záložcu, keďže dlžník je v konkuze, pohľadávka bola riadne prihlásená a je zrejmé, že dlžník svoje záväzky ďalej neplní záväzok sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka - s týmto argumentom sa súd nevyporiadal vôbec.

§ 559 OZ ods. (1) Splnením dlh zanikne. - z komentárov mi vyplýva, že dlh nemusí splniť výlučne dlžník, ale môže záväzok splniť i ručiteľ, záložca, zamestnávateľ, iná osoba, ktorá splnenie dlhu zabezpečuje. Takže po zániku záväzku jeho splnením záložcom som vydala kvitanciu a požiadala správcu o vylúčenie majetku zo súpisu z dôvodu, že zanikol záväzok, ktorý zabezpečuje a že teda zaniklo záložné právo zo zákona a majetok prestáva podliehať konkurzu.

Popravde, ešte stále nerozumiem, prečo tak súd rozhodol a ak niekto zdieľa jeho názor, budem rada, ak mi vysvetlí, akým spôsobom sa k takémuto rozhodnutiu dá dospieť. Nechce sa mi totiž ani zamýšľať nad tým, koľko z tej sumy po uspokojení nákladov proti podstate ostane, keďže všetok ostatný majetok bol speňažený asi za 900 EUR.. Príde mi tiež nespravodlivé, aby sa tretia osoba podieľala svojim majetkom na uspokojení pohľadávok proti podstate, keď svojim majetkom ručila iba za pohľadávku úpadcu výlučne voči veriteľovi.


Názory k článku Konkurz - uspokojenie veriteľa neúpadcom - treťou osobou:


  Petr Kavan, 20. 05. 2012 v 23:35 - Petr Kavan

Zakopaný pes je na straně soudu asi v tom, že podle něho přihlášenou pohledávku věřitele je třeba uspokojit pouze prostřednictvím konkursu (to je ono plnění "za úpadce", jak píšete), a to bez zřetele k tomu, že jde o věřitele zajištěného. Máte pravdu v tom, že zástavce není osobním obligačním dlužníkem úpadce. Došlo v tomto případě - s ohledem na pozdní placení - k tomu, že správce předmět zástavy do soupisu podstaty sepsal? (Vycházím z toho, že ano, protože uvádíte, že jste pak požádala o vyloučení.) Koneckonců, to může být jedno, protože Vámi popsaná situace se může stejně jevit i v případě, že nesplní zástavce na výzvu, ale splní (z jakýchkoli důvodů) jiná osoba a věřitel své plnění dostane, takže zanikne důvod soupisu do podstaty a správce by měl předmět zajištění vyloučit. Napadá mě i argumentace, která se u českých soudů taky svého času velmi těžce proboxovávala: zástavní věřitelé se vzdávali zástavních práv, čímž odpadl důvod pro soupis, ale správci přesto trvali na argumentu, že to nelze - vyřešil to až český NS (29 Odo 784/2005). V podstatě tady jde o paralelu s nechvalně proslulým českým ust. § 27 odst. 5 ZKV, který od 1/5/2000 nadělal v konkursech dost paseky; nicméně mám za to, že postup, který popisujete, by měl být možný a nelze dle mého nalézt žádné ustanovení, které by jej zakazovalo. Kdokoli přece může odvrátit nepříznivé účinky vtažení majetku do podstaty tvořícího zajištění tím, že dluh na něm váznoucí vyplatí. Ale záleží asi na formulaci - nedíval jsem se do vašeho ZoKR, přiznávám.

  Martin Maliar, 21. 05. 2012 v 18:55 - Vťahovanie majetku iných osôb

Podľa nášho ZKR
1./Vyhlásením konkurzu sa pohľadávky a záväzky považujú za splatné.
2./Na účely konkurzu vedeného na majetok obligačného dlžníka je (podmienečne) zabezpečeným veriteľom ten, kto má voči nemu splatnú pohľadávku zabezpečenú hoc aj majetkom tretej osoby.
3./To, čo má záložca (záložný dlžník) urobiť po vyhlásení konkurzu na majetok obligačného dlžníka je naozaj plniť správcovi (za podmienky, že sa do konkurzu prihlásil zabezpečený veriteľ s nárokm na oddelené uspokojenie).
4./"Deal" medzi záložným dlžníkom a záložným veriteľom zrejme mohol byť aj ten, že záložný veriteľ si pohľadávku do konkurzu neprihlási resp. že sa záložného práva vzdá a prihlási si len nezabezpečenú pohľadávku.
5./Záložný dlžník prihlasuje do konkurzu podmienenú pohľadávku.

Áno.. Hlavný problém, ktorý sa v tomto prípade rieši je "kto znesie náklady na uspokojenie veriteľa cez správcu".

  Michal Novotný, 22. 05. 2012 v 09:57 - Martin

a to z čoho plynie, že záložca má splniť úpadcovi?

§ 44 ods. 3 konk. z. hovorí o nakladaní s MAJETKOM úpadcu (viď rubrika), teda zjavne s pohľadávkami, ktorých je úpadca VERITEĽ.

§ 79 ods. 1 v starom znení hovoril úplne jasne - ZA úpadcu malo dôjsť k plneniu, dôsledkom bol ZÁNIK záložného práva (už z porovnania s § 69 je zrejmé, že ak by sa naozaj malo plniť do rúk správcu, zanikla by oddelenosť tejto podstaty, pretože plnenie podľa § 79 ods. 1 nie je speňažením majetku - toto sme chceli, bratia a sestry?). Zmyslom tohto ustanovenia nie je (a ani nemôže byť), aby peniaze "prešli" rukami správcu, ale aby sa konkurzná podstata oslobodila od jednej pohľadávky (čím sa zvýši konkurzná kvóta pre ostatných veriteľov).

Opačný výklad ignoruje fakt, že záložná zmluva je dohodou medzi veriteľom a záložcom, nie dlžníkom. Inak povedané - či veriteľ vezme vec do zálohu, či sa z neho uspokojí, alebo nie, je čistočíro vecou veriteľa a nie dlžníka. Tento výklad naopak v podstate hovorí záložnému veriteľovi, že sa musí prednostne uspokojiť zo zálohu, inak peniaze prejdú cez ruky správcovi (samozrejme, ten si z nich niečo strhne...). Rovnako ale rozširuje rozsah zodpovednosti záložcu nad rámec, ktorý prevzal pri zriadení zálohu (keďže podľa § 94 konk. zák. sa najskôr uspokoja pohľadávky proti podstate, teda aj náklady k nej priraditeľné, až potom pohľadávka záložného veriteľa, a až zbytok sa vydá záložcovi) a naopak, záložný veriteľ sa uspokojí menej, než môže (podľa Obč. zák. sa z výťažku zálohu uspokojujú aj primerané náklady výkonu, ale v konkurze sú asi trovy záložného veriteľa vylúčené - či?).

V novom znení § 79 ods. 1 konk. z. všetky tieto následky priamo ustanovuje (teda neumožňuje iný výklad).

Suma sumárum - vyhlásením konkurzu na tretiu osobu sa bez akéhokoľvek rozumného dôvodu zasiahne do majetkových pozícií dvoch mimo stojacich osôb. Ako som sa vyjadril častejšie, § 67 ods. 1 písm. c), § 70 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c), § 79 konk. zák. by si urgentne vyžadovali pozornosť Ústavného súdu z hľadiska ich súladu s čl. 20.

Nakoľko autorka postu tuším pracuje v banke, verím, že to tam raz padne na úrodnú pôdu...

Ale konštruktívna variácia - čo ak by záložný veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči úpadcovi na záložcu za odplatu vo výške predpokladaného výťažku zo zálohu pre záložného veriteľa? Bráni tomu niečo? OK, záložca by síce prišiel o právo na hyperochu ( § 70 ods. 2 písm. c/ konk. z. - čo by ale mohol kompenzovať práve nižšou úhradou záložnému veriteľovi), ale obaja by si ušetrili protipodstatové pohľadávky...

  Petr Kavan, 24. 05. 2012 v 16:31 - ad Michal

Ust. § 44 odst. 3 ZoKR hovoří výslovně o "pohledávkách podléhajících konkursu" (které jsou jejich dlužníci povinni plnit správci a splní-li je jiné osobě, pohledávka nezanikne, pokud se plnění z jejich titulu nedostane ke správci). Pokud vyjdeme z toho, že vztah je skutečně mezi zástavním věřitelem a zástavcem (notabene pokud je zástavce odlišnou osobou od obligačního dlužníka, jak správně Michal vyzdvihuje). Obligační dlužník zde nesplnil, nastoupí uhrazovací funkce zástavního práva, jdu po zástavci.
Problém soudu je v tom, že ztotožňuje "plnění za úpadce" (nesplněný dluh - obligaci) zásadně pouze s konkursem, což je podle starého znění § 79 odst. 1 ZoKR příliš restriktivní. Tato interpretace nijak nepodporuje funkčnost té úpravy. Podle starého znění přece šlo pouze o to, aby bylo plněno "za úpadce", lhostejno, zda prostřednictvím konkursu nebo ne. Je ovšem faktem, že celé ustanovení podporuje výklad, že by mělo jít o plnění správci; a tak to vzal i soud. Ale protože jsme v soukromém právu a není tam žádný příkaz (ten je až ve znění účinném od 1. 1. 2012), nevidím důvod, aby plnění bylo poskytnuto mimo konkurs. Krom toho, jak jsem už napsal výše, další situací, výslovně neupravenou (ani u vás, ani v ČR), může být uhrazení ze strany úplně odlišné třetí osoby (to nikdo nikomu nemůže zakázat a v praxi určitě dojde na něco takového, pokud např. někdo vyplácí právní závady na majetku, o který usiluje). Pokud k tomu dojde, ZoKR mlčí a mlčet musí: jestliže obdrží věřitel plnění od jiné osoby, zanikne zajištěná pohledávka a správci odpadne důvod pro soupis a pokud mu bude tato skutečnost prokázána, musí vyřadit. Odstavec 3 inkriminovaného ustanovení je jasný a nijak z něj neplyne, že plnění může věřitel obdržet klidně od někoho jiného a už vůbec ne prostřednictvím konkursu. I v konkursu, jakkoli je to určitá mezní situace, musí být respektováno hmotné právo vycházející z lex generali a konkurs nemůže být důvodem pro omezení práv nabytých a realizovaných v dobré víře. Spíše bych i dovodil, že zpřesnění dikce odst. 1 novelou slovy "k rukám správcu" hovoří právě pro výklad, který zastává autorka postu.
Řešení je asi jediné - bez ohledu na správce (kterému v tomto případě ani nesvědčí zákonná dikce) prokázat zánik zajištění (stejně k němu může dojít i bez konkursu - a to je meritum věci; co když se věřitel efektivně vzdá zástavního práva sám na základě jiné dohody, aby bylo dosaženo cíle?) a dožadovat se vyloučení ze soupisu. A plnit srdce nadějí, že odvolání bude úspěšné... Kdyby ne, podle okolností případu bych argumentoval možností zástavního věřitele vzdát se zástavy, která je zcela v pořádku a bude mít za následek kýžený efekt (a mohlo by se to pak hezky zamotat i v rámci sporu o plnění). Mimochodem český ÚS argumentoval nemožností zasáhnout během konkursu do pokojného stavu právě v souvislosti s českým § 27 odst. 5 ZKV... Přeji hodně štěstí a pevné nervy!

  Martin Maliar, 28. 05. 2012 v 13:14 - Tretia osoba - uspokojenie prihláseného konkurzného veriteľa

Základnou otázkou je, či bráni niečo záložnému dlžníkovi (záložcovi) podľa pôvodného znenia § 79 plniť priamo záložnému veriteľovi. Odkrývajú sa tu celkom zaujímavé momenty na diskusiu. Ako schodné sa mi javí takéto riešenie
1./ Do prihlásenia sa záložného veriteľa s nárokom na oddelené uspokojenie.
Do tohto momentu niet žiadneho dôvodu, aby:
a) správca uplatňoval postup podľa § 79 ZKR
b) záložca (záložný dlžník) nebol oprávnený plniť záložnému veriteľovi priamo a tým vyvolal vznik surogačnej pohľadávky, ktorá sa uspokojí v poradí ako nezabezpečená.
2./ Od prihlásenia záložného veriteľa s nárokom na oddelené uspokojenie do výzvy podľa § 79 ZKR
Prihlásením sa záložného veriteľa s nárokom na oddelené uspokojenie sa majetok tretej osoby stáva potenciálne podstatou. S ohľadom na znenie § 79 (aj pôvodné) + §44 ods. 4 je potrebné mať za to, že právne je prihlásenie takejto pohľadávky záložným veriteľom s nárokom na oddelené uspokojenie zo zabezpečenia obdobou inkasocessie (vďaka Michalovi za diskurz k tomuto riešeniu).
3./ Od doručenia výzvy správcom podľa § 79 ZKR
Plnenie sa má dostať veriteľovi prostredníctvom rozvrhu cez správcu (inkasocessia). Plnenie priamo veriteľovi nemá za následok splnenie.
Z týchto pravidiel existujú však zjavne „únikové cesty“.
a) Ak záložný veriteľ neprihlási zabezpečenie, resp. prihlášku vezme späť ;
b) Ak záložný veriteľ postúpi pohľadávku záložnému dlžníkovi (záložcovi) – ZP zanikne splynutím;
c) Ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva;
niet dôvodu ani v neskoršom štádiu konkurzu „vťahovať“ majetok tretej osoby do súpisu resp. aj neskôr ho treba vylúčiť. Nejde o majetok, ktorého výťažok by mal byť určený na uspokojovanie iných veriteľov. Z tohto dôvodu ani pohľadávky proti tejto podstate nemôžu byť priraďované svojvoľne.
To, čo sa sleduje takouto úpravou v ZKR je zjavne zabezpečenie pravidla pari passau.

  Michal Novotný, 28. 05. 2012 v 14:20 - Ad Martin

Vďaka za správne upozornenie na § 44 ods. 4. Potom ale o to viac trvám (a myslím, že si ani nemal ambíciu mi to nejako vyvracať :-) na neústavnosti tohto konceptu.

Ešte variácia: vzťahuje sa zákaz § 100 ods. 2 písm. a) aj na náklady záložného veriteľa, ktoré sú inak záložným právom zabezpečené a pri výkone sa môžu uspokojiť?

  Martin Maliar, 30. 05. 2012 v 10:12 - 100 ods. 2 písm a)

Vylúčené z uspokojenia sú len trovy, ktoré vznikli účasťou veriteľa v konkurznom konaní. Nerozumiem presne, na aké náklady záložného veriteľa myslíš.


  Zuzana Nováková, 07. 12. 2012 v 17:25 - § 28 ods. 4 ZKR

hladam nejake podporne argumenty na podobny pripad. mame pristupujúceho dlznika na ktoreho bol vyhlaseny konkurz. tento pristupujúci dlznik nezriadil v nas prospech ziadne zabezpecenie. hlavny dlznik z uverovej zmluvy, jeho hnutelny aj nehnutelny majetok mame zabezpeceny, pricom riadne splaca svoju pohladavku voci nam.
otazka: mam prihlasit pohladavku do konkurzu voci pristupujucemu dlznikovi ako zabezpecenu pohladavku majetkom hlavneho dlznika? cim de facto sposobim upadok aj hlavneho dlznika, kedze sa bude spenazovat majetok, ktory vyuziva na podnikanie. je mozne, ze v buducnosti, ak by som si neprihlasila pohladavku do konkurzu, moze hlavny dlznik namietat, ze nase zabezpecovanie pravo zaniklo v sulade s utanovenim § 28 ods. 4 ZKR?
Podľa výkladu JUDr. Matulovej neprihlásenie zabezpečovacieho práva má za následok zánik zabezpečovacieho práva. To platí aj pre zabezpečovacie práva, ktoré sa viažu na majetok tretej osoby, ktorým tretia osoba zabezpečila pohľadávku veriteľa proti úpadcovi. Dakujem za nazory.

  Martin Maliar, 12. 12. 2012 v 08:53 - Nejdempriamo odpovedať

Po prvé...Ak by nešlo o pristupujúceho dlžníka (v súčasnosti teda spoludlžníka), ale o pohľadávku zabezpečenú ručením a konkurz by bol vyhlásený na ručiteľa ako v týchto prípadoch postupujete? Je tu na stole nejaký rozdiel oproti popísanej situácii?

Po druhé....Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (spoludlžníka) nastáva zrejme účinok opísaný v § 46 ZKR.

Po tretie...



Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím