lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (12)
Michal Krajčírovič (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Adam Glasnák (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Zeleňák (2)
Marek Maslák (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Richard Macko (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Ladislav Pollák (2)
Michal Hamar (2)
lukas.kvokacka (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomas Pavelka (1)
Natalia Janikova (1)
Matej Gera (1)
Marcel Jurko (1)
Mikuláš Lévai (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Klincová (1)
Ivan Priadka (1)
Pavol Chrenko (1)
Dávid Kozák (1)
Roman Prochazka (1)
Peter Kubina (1)
Bystrik Bugan (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Adamova (1)
Katarína Dudíková (1)
Robert Šorl (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Kurian (1)
Gabriel Závodský (1)
Petr Steiner (1)
Nora Šajbidor (1)
Andrej Majerník (1)
Emil Vaňko (1)
Eduard Pekarovič (1)
Michaela Vadkerti (1)
Ondrej Jurišta (1)
Miriam Potočná (1)
Dušan Rostáš (1)
Michal Ďubek (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Adam Pauček (1)
Juraj Vivoda (1)
Ivan Michalov (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Paula Demianova (1)
Pavel Lacko (1)
David Horváth (1)
Martin Šrámek (1)
Patrik Patáč (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ján Štiavnický (1)
jaroslav čollák (1)
Peter K (1)
Jakub Stupka (1)
Dušan Marják (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Košalko (1)
peter straka (1)
Michal Jediný (1)
Ivan Kormaník (1)
Jakub Petráš (1)
Igor Krist (1)
Martin Estočák (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Hudec (1)
Michaela Stessl (1)
Tomáš Demo (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Peter Janík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ján Pirč (1)
Patrik Pupík (1)
Róbert Černák (1)
Vladimir Trojak (1)
Vladislav Pečík (1)
Lucia Berdisová (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Marcel Ružarovský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Korman (1)
Lucia Palková (1)
Viliam Vaňko (1)
Petr Kavan (1)
Robert Vrablica (1)
David Halenák (1)
Peter Marcin (1)
Tomáš Pavlo (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Novotný (1)
Martin Svoboda (1)
Vincent Lechman (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Poloha (1)
Jakub Mandelík (1)
Bohumil Havel (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Odklad vykonateľnosti a splatnosť pohľadávky

Pavol Kolesár, 07. 04. 2012 v 22:21

Vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Dovolil by som si vám predostrieť jeden teoretický problém, s ktorým som sa v praxi stretol, a hoci som ho nemusel riešiť, nedá mi spávať (obrazne povedané) a chcel by som si vypočuť vaše názory na túto záležitosť.

Rozhodnutím 2011/PE/L/1/015 z 04.05.2011 http://www.antimon.gov.sk/files/38/2011/penaliza%C4%8Dn%C3%A9%20rozhodnutie%20Cargo.rtf uložil Protimononopolný úrad SR narušiteľovi hospodárskej súťaže pokutu. Narušiteľ sa voči takémuto rozhodnutiu odvolal, avšak rozhodnutie bolo rozhodnutím predsedu úradu potvrdené a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Narušiteľ sa nevzdal a podal na súd žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu. V žalobe (pravdepodobne) nepožiadal o odklad vykonateľnosti, resp. nebol povolený. Po rozhodnutí krajského súdu, ktorým bola pokuta znížená ju narušiteľ zaplatil. Keďže pokuta bola uložená 02.01.2007 a zaplatená až 28.01.2011, úrad ďalším rozhodnutím uložil úroku z omeškania v nemalej výške.

Otázkou je, čo by sa stalo v prípade, ak by narušiteľ požiadal o odklad vykonateľnosti a tento by bol povolený ešte pred splatnosťou pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutie napadnuté žalobou už nadobudlo právoplatnosť podľa ust. § 159 OSP a zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva, že by ju súdnym konaním stratilo, čo vyplýva aj z teórie mimoriadnych opravných prostriedkov. V nami uvažovanom prípade však bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia ( § 161 OSP) ešte pred tým, ako bola uložená pokuta splatná. Cieľom článku je odpovedať na otázku, či možno za obdobie, počas ktorého bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia žiadať úroky z omeškania.

Podľa komentára k OSP[1] predstavuje právoplatnosť rozhodnutia jeho záväznosť a zásadnú nemeniteľnosť. Z uvedeného je teda možné dovodiť, že pokiaľ nie je odložená právoplatnosť rozhodnutia, je stále záväzné a teda existuje povinnosť zaplatiť pokutu ním uloženú. Odkladom vykonateľnosti sa docieli iba skutočnosť, že úrad nemôže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa exekučného poriadku.

Na druhej strane je potrebné poznamenať, že akceptáciou tohto výkladu príde k značnému obmedzeniu inštitútu odkladu vykonateľnosti, pretože úroky z omeškania predstavujú formu vynútenia splnenia povinnosti zaplatiť pôvodnú pokutu, pričom pri výške úrokov z omeškania môže ich výška dosahovať podobnú výšku ako trovy exekúcie. V takom prípade by bolo asi zo strany narušiteľov uvážlivé pred podaním žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu zaplatiť pokutu a po zrušení rozhodnutia súdom požadovať jej vrátenie ako bezdôvodného obohatenia. To by malo za následok zníženie ochoty adresátov správnych rozhodnutí používať tento mimoriadny opravný prostriedok a efektívnu nepoužiteľnosť odkladu vykonateľnosti.

Protimonopolný úrad sa v rozhodnutí 2011/PE/L/1/024 z 12.07.2011 http://www.antimon.gov.sk/files/38/2011/penaliza%C4%8Dn%C3%A9%20rozhodnutie%20PHOENIX.rtf priklonil k názoru, že počas obdobia odkladu vykonateľnosti nie je možné aplikovať úroky z omeškania, pričom uviedol „Treba tiež podotknúť, že rozhodnutie účastníka konania o tom, že pokutu uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím úradu s poukazom na možnosť, že súd môže rozhodnúť o odklade vykonateľnosti so sebou vždy nesie riziko, že k odkladu vykonateľnosti nedôjde a že v tom prípade bude účastník konania musieť znášať dôsledky takéhoto svojho rozhodnutia v podobe povinnosti platiť penále.“.

V relatívne čerstvom rozhodnutí 6Sžf/18/2010 z 25.05.2011 NSSR uviedol „Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto rozsahu poskytovaná súdom by bola príliš úzka.

Legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením“ právneho stavu. Žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale častokrát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia. Na druhej stane to ale neznamená, že povolením odkladu vykonateľnosti sa pozastavujú všetky právne účinky správneho rozhodnutia.“

Na jednej strane ma teší postup najvyššieho súdu, ktorým sa poskytuje v správnom súdnictve kvalitná ochrana práv adresátom správnych rozhodnutí, na druhej strane sa obávam, že akceptovaním takéhoto názoru príde k stieraniu rozdielov medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia a následne aj medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami.


Nuž, to je zhrnutie dostupných názorov. Hoci pôvodne som si aj ja myslel, že odkladom vykonateľnosti sa posunie aj splatnosť pohľadávky, čím viacej sa nad tým zamýšľam, tým viac mám ,pocit že takýto názor stiera rozdiel medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo nie je správne. Dovolil by som si teda požiadať vás o názor, či odklad vykonateľnosti spôsobuje aj odklad splatnosti pohľadávky priznanej napadnutým rozhodnutím alebo nie a prečo.

S pozdravom,

Pavol Kolesár

[1] ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S. a kol., Občiansky súdny poriadok . Komentár, 1. vydanie, C. H. Beck, Praha 2009, str. 423


Názory k článku Odklad vykonateľnosti a splatnosť pohľadávky:


  Juraj Gyarfas, 10. 04. 2012 v 11:19 - ...

Ďakujem za mimoriadne zaujímavú otázku a rád vítam nového prispievateľa.

Asi trochu tápam, ale na prvé prečítanie sa mi zdá, že je potrebné rozlišovať medzi civilnými pohľadávkami, ktoré súd len deklaratórne potvrdzuje a tým pádom úroky z omeškania bežia od prvého dňa omeškania. Právoplatnosť, resp. vykonateľnosť rozhodnutia by na tom asi nemala nič meniť (len autoritatívne potvrdzuje hmotnoprávny stav).

Na druhej strane, povinnosť zaplatiť pokutu uloženú správnym orgánom podľa verejnoprávnych predpisov (vrátane ZOHS) vzniká až právoplatnosťou správneho rozhodnutia. Názor najvyššieho súdu citovaný vyššie mi preto pripadá rozumný. Ak je pozastavená vykonateľnosť správneho rozhodnutia, mal by sa právny stav "zamraziť" spôsobom, že povinnosť zaplatiť pokutu je suspendovaná (dočasne ako keby neexistovala) a tým pádom by na ňu nemalo nabiehať ani penále. O úrokoch z omeškania by som tu nehovoril, lebo tie sa zrejme týkajú len súkromnoprávnych pohľadávok.

Zaujímavé je, že v dôsledku ostatnej novely ZOHS ( 387/2011 Z. z.) úprava penále ( § 38 ods. 9) úplne vypadla. Dôvodová správa k tomu uvádza nasledovné: "V prípade, že podnikateľ nezaplatí uloženú sankciu v lehote určenej v rozhodnutí úradu (a to aj v prípade, ak spolu so žalobou o prieskum zákonnosti rozhodnutia úradu podal na súd žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia úradu - ide totiž len o žiadosť, ktorej súd nemusí vyhovieť), hrozí podnikateľovi penále vo výške 0,1% z dlžnej sumy uloženej pokuty za každý deň omeškania. Tento nástroj v praxi nepôsobí preventívne - výchovne. Naopak, vzhľadom na výšku ukladaných sankcií v praxi predstavuje tzv. sekundárnu sankciu, ktorá môže byť navyše neúmerne vysoká."

V súťažnom práve je teda otázka zrejme vyriešená. Naďalej však ostáva ako zaujímavá teoretická otázka pre celé správne právo :-)

  Lukas Kralovic, 30. 11. 2016 v 16:33 - Lukas Kralovic

Analogicky je možné použiť aj záver z českej judikatúry vo vzťahuk zákazu činnosti:

Je-li sankčním správním rozhodnutím uložen trest zákazu činnosti, doba tohoto uloženého zákazu neběží v období, kdy byl soudem žalobě napadající toto rozhodnutí přiznán odkladný účinek ( § 73 odst. 3 s. ř. s.)

(Usnesení Nejvyššího správního soudu ze dne 25.9. 2008, čj. 2 As 60/2008-103)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím