lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (35)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Michal Krajčírovič (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Juraj Schmidt (2)
Ondrej Halama (2)
Marek Maslák (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Gabriel Volšík (2)
Andrej Kostroš (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Ivan Michalov (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Kotvan (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Svoboda (1)
Ondrej Jurišta (1)
Petr Kavan (1)
Peter Janík (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Marcin (1)
Martin Šrámek (1)
Tomáš Demo (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Dušan Rostáš (1)
Ivan Kormaník (1)
Bohumil Havel (1)
Jakub Mandelík (1)
Róbert Černák (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
peter straka (1)
Martin Hudec (1)
Miriam Potočná (1)
Viliam Vaňko (1)
David Horváth (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladimir Trojak (1)
Eduard Pekarovič (1)
Robert Vrablica (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Kubina (1)
I. Stiglitz (1)
Michal Ďubek (1)
Radoslav Pálka (1)
Petr Steiner (1)
Robert Šorl (1)
Martin Poloha (1)
jaroslav čollák (1)
Ján Pirč (1)
Pavel Lacko (1)
Peter K (1)
Martin Estočák (1)
Nora Šajbidor (1)
Lucia Palková (1)
Igor Krist (1)
Ladislav Pollák (1)
Lucia Berdisová (1)
Vladislav Pečík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Priadka (1)
Zuzana Adamova (1)
Bystrik Bugan (1)
Richard Macko (1)
Matej Gera (1)
Tomas Kovac (1)
Gabriel Závodský (1)
Jana Mitterpachova (1)
Juraj Lukáč (1)
Zuzana Klincová (1)
David Halenák (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Roman Prochazka (1)
Matej Kurian (1)
Emil Vaňko (1)
marcel.ruzarovsky (1)
Matej Košalko (1)
Tomáš Korman (1)
Pavol Mlej (1)
Marcel Jurko (1)
Natalia Janikova (1)
lukasmozola (1)
Dušan Marják (1)
Michal Jediný (1)
Tibor Menyhért (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Odklad vykonateľnosti a splatnosť pohľadávky

Pavol Kolesár, 07. 04. 2012 v 22:21

Vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Dovolil by som si vám predostrieť jeden teoretický problém, s ktorým som sa v praxi stretol, a hoci som ho nemusel riešiť, nedá mi spávať (obrazne povedané) a chcel by som si vypočuť vaše názory na túto záležitosť.

Rozhodnutím 2011/PE/L/1/015 z 04.05.2011 http://www.antimon.gov.sk/files/38/2011/penaliza%C4%8Dn%C3%A9%20rozhodnutie%20Cargo.rtf uložil Protimononopolný úrad SR narušiteľovi hospodárskej súťaže pokutu. Narušiteľ sa voči takémuto rozhodnutiu odvolal, avšak rozhodnutie bolo rozhodnutím predsedu úradu potvrdené a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Narušiteľ sa nevzdal a podal na súd žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu. V žalobe (pravdepodobne) nepožiadal o odklad vykonateľnosti, resp. nebol povolený. Po rozhodnutí krajského súdu, ktorým bola pokuta znížená ju narušiteľ zaplatil. Keďže pokuta bola uložená 02.01.2007 a zaplatená až 28.01.2011, úrad ďalším rozhodnutím uložil úroku z omeškania v nemalej výške.

Otázkou je, čo by sa stalo v prípade, ak by narušiteľ požiadal o odklad vykonateľnosti a tento by bol povolený ešte pred splatnosťou pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutie napadnuté žalobou už nadobudlo právoplatnosť podľa ust. § 159 OSP a zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva, že by ju súdnym konaním stratilo, čo vyplýva aj z teórie mimoriadnych opravných prostriedkov. V nami uvažovanom prípade však bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia ( § 161 OSP) ešte pred tým, ako bola uložená pokuta splatná. Cieľom článku je odpovedať na otázku, či možno za obdobie, počas ktorého bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia žiadať úroky z omeškania.

Podľa komentára k OSP[1] predstavuje právoplatnosť rozhodnutia jeho záväznosť a zásadnú nemeniteľnosť. Z uvedeného je teda možné dovodiť, že pokiaľ nie je odložená právoplatnosť rozhodnutia, je stále záväzné a teda existuje povinnosť zaplatiť pokutu ním uloženú. Odkladom vykonateľnosti sa docieli iba skutočnosť, že úrad nemôže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa exekučného poriadku.

Na druhej strane je potrebné poznamenať, že akceptáciou tohto výkladu príde k značnému obmedzeniu inštitútu odkladu vykonateľnosti, pretože úroky z omeškania predstavujú formu vynútenia splnenia povinnosti zaplatiť pôvodnú pokutu, pričom pri výške úrokov z omeškania môže ich výška dosahovať podobnú výšku ako trovy exekúcie. V takom prípade by bolo asi zo strany narušiteľov uvážlivé pred podaním žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu zaplatiť pokutu a po zrušení rozhodnutia súdom požadovať jej vrátenie ako bezdôvodného obohatenia. To by malo za následok zníženie ochoty adresátov správnych rozhodnutí používať tento mimoriadny opravný prostriedok a efektívnu nepoužiteľnosť odkladu vykonateľnosti.

Protimonopolný úrad sa v rozhodnutí 2011/PE/L/1/024 z 12.07.2011 http://www.antimon.gov.sk/files/38/2011/penaliza%C4%8Dn%C3%A9%20rozhodnutie%20PHOENIX.rtf priklonil k názoru, že počas obdobia odkladu vykonateľnosti nie je možné aplikovať úroky z omeškania, pričom uviedol „Treba tiež podotknúť, že rozhodnutie účastníka konania o tom, že pokutu uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím úradu s poukazom na možnosť, že súd môže rozhodnúť o odklade vykonateľnosti so sebou vždy nesie riziko, že k odkladu vykonateľnosti nedôjde a že v tom prípade bude účastník konania musieť znášať dôsledky takéhoto svojho rozhodnutia v podobe povinnosti platiť penále.“.

V relatívne čerstvom rozhodnutí 6Sžf/18/2010 z 25.05.2011 NSSR uviedol „Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto rozsahu poskytovaná súdom by bola príliš úzka.

Legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením“ právneho stavu. Žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale častokrát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia. Na druhej stane to ale neznamená, že povolením odkladu vykonateľnosti sa pozastavujú všetky právne účinky správneho rozhodnutia.“

Na jednej strane ma teší postup najvyššieho súdu, ktorým sa poskytuje v správnom súdnictve kvalitná ochrana práv adresátom správnych rozhodnutí, na druhej strane sa obávam, že akceptovaním takéhoto názoru príde k stieraniu rozdielov medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia a následne aj medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami.


Nuž, to je zhrnutie dostupných názorov. Hoci pôvodne som si aj ja myslel, že odkladom vykonateľnosti sa posunie aj splatnosť pohľadávky, čím viacej sa nad tým zamýšľam, tým viac mám ,pocit že takýto názor stiera rozdiel medzi riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo nie je správne. Dovolil by som si teda požiadať vás o názor, či odklad vykonateľnosti spôsobuje aj odklad splatnosti pohľadávky priznanej napadnutým rozhodnutím alebo nie a prečo.

S pozdravom,

Pavol Kolesár

[1] ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S. a kol., Občiansky súdny poriadok . Komentár, 1. vydanie, C. H. Beck, Praha 2009, str. 423


Názory k článku Odklad vykonateľnosti a splatnosť pohľadávky:


  Juraj Gyarfas, 10. 04. 2012 v 11:19 - ...

Ďakujem za mimoriadne zaujímavú otázku a rád vítam nového prispievateľa.

Asi trochu tápam, ale na prvé prečítanie sa mi zdá, že je potrebné rozlišovať medzi civilnými pohľadávkami, ktoré súd len deklaratórne potvrdzuje a tým pádom úroky z omeškania bežia od prvého dňa omeškania. Právoplatnosť, resp. vykonateľnosť rozhodnutia by na tom asi nemala nič meniť (len autoritatívne potvrdzuje hmotnoprávny stav).

Na druhej strane, povinnosť zaplatiť pokutu uloženú správnym orgánom podľa verejnoprávnych predpisov (vrátane ZOHS) vzniká až právoplatnosťou správneho rozhodnutia. Názor najvyššieho súdu citovaný vyššie mi preto pripadá rozumný. Ak je pozastavená vykonateľnosť správneho rozhodnutia, mal by sa právny stav "zamraziť" spôsobom, že povinnosť zaplatiť pokutu je suspendovaná (dočasne ako keby neexistovala) a tým pádom by na ňu nemalo nabiehať ani penále. O úrokoch z omeškania by som tu nehovoril, lebo tie sa zrejme týkajú len súkromnoprávnych pohľadávok.

Zaujímavé je, že v dôsledku ostatnej novely ZOHS ( 387/2011 Z. z.) úprava penále ( § 38 ods. 9) úplne vypadla. Dôvodová správa k tomu uvádza nasledovné: "V prípade, že podnikateľ nezaplatí uloženú sankciu v lehote určenej v rozhodnutí úradu (a to aj v prípade, ak spolu so žalobou o prieskum zákonnosti rozhodnutia úradu podal na súd žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia úradu - ide totiž len o žiadosť, ktorej súd nemusí vyhovieť), hrozí podnikateľovi penále vo výške 0,1% z dlžnej sumy uloženej pokuty za každý deň omeškania. Tento nástroj v praxi nepôsobí preventívne - výchovne. Naopak, vzhľadom na výšku ukladaných sankcií v praxi predstavuje tzv. sekundárnu sankciu, ktorá môže byť navyše neúmerne vysoká."

V súťažnom práve je teda otázka zrejme vyriešená. Naďalej však ostáva ako zaujímavá teoretická otázka pre celé správne právo :-)

  Lukas Kralovic, 30. 11. 2016 v 16:33 - Lukas Kralovic

Analogicky je možné použiť aj záver z českej judikatúry vo vzťahuk zákazu činnosti:

Je-li sankčním správním rozhodnutím uložen trest zákazu činnosti, doba tohoto uloženého zákazu neběží v období, kdy byl soudem žalobě napadající toto rozhodnutí přiznán odkladný účinek ( § 73 odst. 3 s. ř. s.)

(Usnesení Nejvyššího správního soudu ze dne 25.9. 2008, čj. 2 As 60/2008-103)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím