lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Ján Lazur (4)
Lexforum (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Michal Krajčírovič (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Ivan Bojna (3)
Lukáš Peško (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Radoslav Pálka (1)
Gabriel Volšík (1)
Tomáš Ľalík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ján Pirč (1)
Robert Šorl (1)
Matej Košalko (1)
Pavel Lacko (1)
Peter K (1)
Pavol Mlej (1)
Bohumil Havel (1)
Tomáš Demo (1)
I. Stiglitz (1)
Vincent Lechman (1)
Vladislav Pečík (1)
Juraj Lukáč (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Galgoczy (1)
Robert Vrablica (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Michal Ďubek (1)
Jana Mitterpachova (1)
peter straka (1)
Natalia Janikova (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ladislav Pollák (1)
Tomas Kovac (1)
Marek Maslák (1)
Martin Šrámek (1)
Vladimir Trojak (1)
Paula Demianova (1)
Miriam Potočná (1)
Roman Prochazka (1)
Nora Šajbidor (1)
lukas.kvokacka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Róbert Černák (1)
Emil Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
Dušan Marják (1)
Lucia Palková (1)
Petr Kavan (1)
Peter Marcin (1)
Dušan Rostáš (1)
Peter Kubina (1)
Ivan Kormaník (1)
David Halenák (1)
Gabriel Závodský (1)
lukasmozola (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Estočák (1)
Peter Janík (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Kurian (1)
Lucia Berdisová (1)
Katarína Dudíková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Matej Gera (1)
Bystrik Bugan (1)
David Horváth (1)
Igor Krist (1)
Ondrej Halama (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Novela konkurzného práva: Bude podriadený aj daňový úrad?

Juraj Gyarfas, 30. 01. 2012 v 18:03

O novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa na tomto blogu pred prijatím zákona č. 348/2011 Z. z. diskutovalo tu, tu a ešte dávnejšie tu. Od prijatia novely sa však akosi žiadny z miestnych insolvenčných expertov nepodujal na podrobné zhodnotenie.

Na takéto podrobné zhodnotenie sa necítim. Ale keď už sa k tomu Juraj A., Martin ani nikto iný nerozhýbal, rád by som aspoň načal diskusiu na jednu z obzvlášť kurióznych otázok novely - ako to vlastne zákonodarca myslel s tou automatickou podriadenosťou pohľadávok spriaznených veriteľov. A či vôbec ešte ostane niečo nepodriadené.

Kľúčovým ustanovením je nový § 95 ods. 3 ZKR, podľa ktorého "Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada."

Podľa dôvodovej správy spriaznení veritelia "negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevylučuje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť, čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia, mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto možnosť nemali. Nová trieda [podriadených veriteľov] zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v Nemeckej právnej úprave, príp. Anglosaských právnych úpravách."

Zákonodarca teda zrejme chcel zabrániť tomu, aby konkurzné konanie efektívne ovládli spriaznení veritelia. Novelizované znenie však podľa mňa zašlo oveľa ďalej.

Kľúčový problém je totiž v širokej definícii spriaznenej osoby, ktorej sa novela nedotkla (aj keď možno, aspoň na účely podriadených pohľadávok, mala). Podľa § 9 ZKR sú spriaznenými osobami najmä fyzické osoby vo vedení právnickej osoby (štatutári, vedúci zamestnanci, atď.), ich blízke osoby a všetky materské, sesterské a dokonca sesternicovské spoločnosti prepojené 5% účasťou.

Čo to teda v praxi znamená?

Podľa mňa to v prvom rade znamená, že podriadené môže byť takmer všetko. Nielen, že všetci sme viac alebo menej spriaznení cez Adama a Evu, ale v praktickom živote je hranica 5% tak nízka, že môže zasiahnuť aj osoby, ktoré vôbec nekonajú ako spriaznené a na svoje rozhodovanie nemajú žiadny vplyv. Problémom je tiež, že podriadenosť zasahuje aj pohľadávky, ktoré boli v rukách spriaznených osôb v minulosti a to dokonca aj osôb, ktoré boli v spriaznené v minulosti. Takže napríklad pohľadávky, ktoré v rámci faktoringu prešli cez ruky banky, ktorej materská spoločnosť zhodou okolností vlastní 5% akcií materskej spoločnosti dlžníka. Alebo pohľadávky vzniknuté pri delení koncernov (v súvislosti s predajom časti koncernu). Alebo - pri obzvlášť formalistickom výklade - pohľadávky osoby A voči osobe B, ak tieto osoby boli kedysi v minulosti, dávno pred vznikom pohľadávky, súčasťou jednej skupiny.

Podobne absurdných príkladov by sa asi dali vymyslieť desiatky. Zaujímali by ma však dve konkrétne otázky.

Po prvé, pri absencii prechodných ustanovení, podriadi táto úprava aj pohľadávky, pri ktorých rozhodujúca skutočnosť (t.j. spriaznenosť veriteľa a dlžníka) nastali ešte pred účinnosťou zákona?

A po druhé, ako sa na tento účel budú interpretovať pohľadávky štátu a spriaznenosť cez štát? Budú napríklad podriadené všetky pohľadávky medzi dvoma štátnymi firmami? Budú automaticky podriadené všetky pohľadávky medzi dvoma súkromnými firmami, ktoré v minulosti boli štátne? A bonusová otázka na záver - budú automaticky podriadené všetky pohľadávky daňového úradu voči firmám, v ktorých štát priamo alebo nepriamo vlastní 5% akcií?


Názory k článku Novela konkurzného práva: Bude podriadený aj daňový úrad?:


  Martin Maliar, 01. 02. 2012 v 14:52 - "Equitable Subordination"

Ako pri všetkom, aj tu treba povedať, že sa uvídi, kam sa to celé posunie. Úvahou za úpravou týchto pravidiel je koncept "eqitable subordination" a presadzovanie absolute priority rule.
Zrejme nebudeš ďaleko od pravdy, že sa to môže týkať v niektorých veciach aj pohľadávok štátu.


  Juraj Gyarfas, 09. 02. 2012 v 14:51 - štátna pomoc?

Možno to ťahám príliš ďaleko, ale nedalo by sa pri trochu extenzívnom výklade povedať, že takáto úprava predstavuje štátnu pomoc. Ak budú pohľadávky štátu (daňového úradu, Sociálnej poisťovne, štátnych firiem) voči napr. privatizovaným bankám naozaj podriadené, štát sa v podstate bez akéhokoľvek pochopiteľného ekonomického dôvodu "vzdáva" svojich pohľadávok. To by malo po prvé pomôcť samotným dlžníkom (znížením nákladov na ich financovanie, ak sa súkromní veritelia nemusia v prípadnom konkurze deliť so štátom) a zároveň, po druhé, to v prípade konkurzu zvýhodňuje aj týchto súkromných veriteľov.

Áno, viem, je to trochu pritiahnuté za vlasy. Ale teoreticky tam určité zvýhodnenie za štátne prostriedky možno identifikovať. Čo myslíš?

  Martin Maliar, 13. 02. 2012 v 18:37 - Štátna pomoc

Vidím, že kreativita ťa neopustila a to je fajn. V poslednom čase sa mi stáva tiež, že neoprávnenú štátnu pomoc vidím na každom kroku. Napr. Obec prenajala pozemok podnikateľovi za nie práve trhovú cenu na XY rokov. Asi si tiež nemyslí, že môže ísť o neoprávnenú štátnu pomoc. Štát predal hnuteľné veci podnikateľovi za nie práve trhovú cenu. Asi veľa ľudí nenapadne, že ´taktiež môže ísť o neoprávnenú štátnu pomoc.

A k tej tvojej konkrétnej situácii - ak sa štát správa v súkromnej spoločnosti ako osoba, ktorá sa svojou majetkovou účasťou zúčastňuje na jej podnikaní, tak zrejme je dosť dobrých dôvodov, aby uspokojenie jej pohľadávok v konkurze nebolo "pari passau", ale presadilo sa v tomto ohľade pravidlo absolútnej priority.

http://financial-dictionary.thefreedictionary.com/Rule+of+Absolute+Priority



Je však možno na úvahu, či sa v nejakom ohľade v nejakej dobe netreba vrátiť k "triedam" pohľadávok a zaradiť pohľadávky štátu, ktoré majú pôvod vo verejnom práve do prioritného postavenia na uspokojenie ("dajte najprv cisárovi, čo je jeho").
Nateraz by som sa v týchto veciach nebál, že by niekto judikoval, že ide o nejakú neprípustnú zákonnú schému štátnej pomoci.


  Juraj Gyarfas, 26. 02. 2012 v 16:15 - Martin

Samozrejme, štátna pomoc je fantóm, ktorý sa naozaj môže skrývať za každým rohom :-). Ale Komisia týmto spôsobom často nerozhoduje (ak na to nie sú politické dôvody).

Nechcel som tým povedať, že novelu zákona o konkurze by mala preskúmať Komisia. Skôr som chcel použiť toto prirovnanie na ilustráciu ekonomickej nezmyselnosti niektorých dôsledkov novej úpravy podriadenosti.

Ak sa štát de facto vzdáva daňových pohľadávok voči subjektu, ktorý kedysi bol z 5% vlastnený Fondom národného majetku, nemožno podľa mňa nájsť racionálne odôvodnenie.

Nemyslím si tiež, že to vyplýva z pravidla absolútnej priority. Podľa pravidla absolútnej priority by mal existovať určitý rebríček, ktorý by mal platiť absolútne (t.j. aj v reštrukturalizácii). Ale toto pravidlo nehovorí o subordinácii pohľadávok bez racionálneho ekonomického alebo policy dôvodu.

Nemyslíš si, že subordinácia niektorých pohľadávok by mohla byť protiústavná, keďže bez racionálneho dôvodu niektorých veriteľov v podstate pozbavuje ich pohľadávok?

  Martin Maliar, 29. 02. 2012 v 18:32 - Protiústavnosť?

K otázjke protiústavnosti pokiaľ ide o "nové pravidlá hry" by mohla byť samozrejme dosť dobrá a dlhá diskusia. Ale takých pointov v ZKR na ústavnú diskusiu je viacero.
Nemyslím, že "in abstracto" je to ústavne problematické.

Z koncepčného hľadiska (t.j. čisto teoreticky, t.j. v inom svete) si viem predstaviť situáciu normálne fungujúceho súdu, ktorý urobí riadne prieskumné pojednávanie (ktoré nemáme), vie ako sa veci majú nielen z pohľadu práva, ale aj z pohľadu ekonómie, má od správcu riadne správy (t.j iné ako že poslal 10 listov tam tam tam a nemá odpovede) o stave a vývoji majetku a záväzkov dlžníka a presadzuje eqitable subordination v konkurze a rule of absolute priority v reštrukturalizácie, inak pari passau, nie v zmysle formálnych zákonných pravidiel, ale na základe súladu s dobrými mravmi.

Ja aj tak stále považujem za "veľkú zmenu" vôbec čo i len pripustenie toho, že to čo sa v účtovníctve dlžníka a tvári štandardne ako cudzí zdroj krytia jeho majetku, na účely distribúcie v stave, keď sa majú z obmedzenej majetkovej podstaty uspokojovať nároky veriteľov, sa prekvalifikuje na vlastný zdroj krytia majetku.

Ak samozrejme v kontinentálnom systéme dosť formalizovanej zákonnej úpravy chceš niečo takéto regulovať, sem tam to začne pôsobiť ako "buldozér".

Verím však súdom,že "nové pravidlá" budú aplikovať rozumne.

Keďže nemáme normálny kapitálový trh, málokedy sa presadzuje zodpovednosť za porušenie fiduciárnych povinností štatutárov, na veľa vecí sa treba pozerať inak.

Mám taký pocit, že ÚS sa do insolvenčných konaní v minulosti nezvykol nejako zásadnejšie púšťať, aj keď v poslednom čase, čo sledujem, sa sem tam nejaká "lastovička" začína objavovať. Zaujímavé sú napr. úvahy vo vzťahu k reštrukturalizáciám. Bližšie mi to však komentovať teraz neprináleží.

K postaveniu štátu v týchto konaniach. To je inak celkom zaujímavá téma na porovnávaciu štúdiu. Naša úprava, pokiaľ ide o tento uhol pohľadu, mi pripadá značne "proveriteľská".


  Juraj Gyarfas, 03. 03. 2012 v 18:48 - protiústavnosť

Myslel som to s tou protiústavnosťou trochu inak ako len zmenu pravidiel počas hry.

Ak si predstavíme, že dvaja veritelia A a B majú voči úpadcovi pohľadávky z bežného obchodného styku a pohľadávka osoby B by bola zákonom vyhlásená za podriadenú (teda de facto vyvlastnená, pretože podriadení veritelia asi málokedy niečo dostanú), išlo by zrejme o protiústavnú úpravu. To by samozrejme neplatilo, ak by na to boli legitímne dôvody, resp. ak by osoba B bola v inom postavení ako osoba A a tento rozdiel by legitímne odôvodňoval odlišný prístup.

V tomto smere samozrejme súhlasím, že equitable subordination (povedzme v nemeckom chápaní) nie je protiústavná, pretože veriteľ-akcionár mohol úverom len nahrádzať základné imanie, ktoré by aj tak bolo super-podriadené. Okrem toho tento veriteľ-akcionár mohol vykonávať rozhodujúci vplyv na podnikanie úpadcu a preto pravdepodobne nesie istú mieru zodpovednosti za jeho úpadok.

Avšak nová slovenská úprava, okrem toho, že ustanovuje equitable subordination, ustanovuje podriadenosť aj pre množstvo iných situácií, kedy sa podriadenie nejaví zrovna equitable.

Ak pohľadávky osoby B prešla niekedy v minulosti v rámci factoringu cez ruky spoločnosti, ktorá bola cez 5%ného akcionára spriaznená s úpadcom, nevidím žiadny dôvod na faktické "zrušenie" pohľadávky veriteľa B. Veriteľ B nikdy nemal vplyv na podnikanie úpadcu, jeho pohľadávka nie je náhradou za základné imanie a celkovo nie je v inej situácii, ako veriteľ A. Napriek tomu ho zákon stavia do iného postavenia. V tomto by som asi videl potenciálnu protiústavnosť.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím