lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (35)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ján Lazur (4)
Michal Krajčírovič (4)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Marek Maslák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Ondrej Halama (2)
Maroš Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Jozef Kleberc (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Jiří Remeš (2)
Gabriel Volšík (2)
Dušan Rostáš (1)
Róbert Černák (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Estočák (1)
Petr Kavan (1)
Marcel Jurko (1)
Ján Pirč (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Michalov (1)
Ivan Priadka (1)
Katarína Dudíková (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Klincová (1)
peter straka (1)
lukasmozola (1)
Ladislav Pollák (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Jurišta (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Peter Marcin (1)
lukas.kvokacka (1)
Natalia Janikova (1)
Roman Prochazka (1)
Peter Janík (1)
Nora Šajbidor (1)
Vincent Lechman (1)
Ivan Kormaník (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Hudec (1)
Miriam Potočná (1)
Michal Ďubek (1)
Juraj Lukáč (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Demo (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Svoboda (1)
Eduard Pekarovič (1)
jaroslav čollák (1)
Tomáš Korman (1)
Radoslav Pálka (1)
David Horváth (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Gera (1)
Igor Krist (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Matej Košalko (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomas Kovac (1)
Pavol Mlej (1)
Paula Demianova (1)
Bohumil Havel (1)
Tomáš Ľalík (1)
Dušan Marják (1)
Jakub Mandelík (1)
Martin Galgoczy (1)
Robert Šorl (1)
Jana Mitterpachova (1)
David Halenák (1)
Viliam Vaňko (1)
Peter Kubina (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Poloha (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Palková (1)
Peter K (1)
Richard Macko (1)
Gabriel Závodský (1)
Tibor Menyhért (1)
Lucia Berdisová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Prečo sa sudcovia nepodpisujú pod rozsudky?

Xénia Petrovičová, 19. 01. 2012 v 14:37

PODPIS A PRÁVNA LISTINA

Podpis je dôležitou súčasťou právnych listín. Osvedčuje sa ním, že listina obsahuje vôľu podpísanej osoby, prípadne sa podpisom vyjadruje súhlas s listinou. Podpisom sa teda zakladá určitý vzťah medzi listinou a osobou, ktorá listinu podpísala. V bežnej reči môžeme povedať, že podpisom preberá podpisujúci zodpovednosť za obsah listiny.

Dôležitosť podpisu vyplýva aj z občianskeho zákonníka, ktorý na platnosť písomného právneho úkonu vyžaduje podpis konajúcej osoby ( § 40 ods. 3).

Rovnako aj rozhodnutia správnych orgánov musia byť takmer vždy podpísané. Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku musí písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahovať podpis oprávnenej osoby, jej meno, priezvisko a funkciu. Rozhodnutie teda musí podpísať osoba (úradník), ktorá je oprávnená konať v mene správneho orgánu v uvedených záležitostiach.

PODPIS A ROZSUDKY SÚDOV SR

V prípade, ak sa občan obráti na súdy Slovenskej republiky, čaká ho nepríjemné prekvapenie: Rozsudok, ktorý mu príde domov neobsahuje podpis sudcu. Na konci rozsudku je uvedené iba meno sudcu, slová „za správnosť vyhotovenia“, meno akejsi osoby (pravidlom je, že sa neoznačí funkcia tejto osoby) a podpis tejto osoby (väčšinou v tvare dvoch vlnoviek). V praxi sme sa stretli dokonca s rozsudkom kde je uvedené len meno, priezvisko, titul sudcu, slová „za správnosť vyhotovenia“ a nečitateľný podpis pravdepodobne zamestnanca súdu, pričom jeho meno sa nedalo nijako určiť.

Pri takomto rozsudku si občan oprávnene kladie otázky:

Je rozsudok zákonný, ak v jeho rovnopise nie je podpis sudcu v zmysle § 158 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku (OSP)? Môžem ho napadnúť z tohto dôvodu odvolaním?Čo znamenajú slová „za správnosť vyhotovenia“? Že za rozsudok, ktorý mi bol zaslaný nezodpovedá sudca, ale iný zamestnanec súdu? Je to v súlade s právom na zákonného sudcu podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy SR?Je to vôbec zamestnanec súdu? Aká je jeho funkcia? Prečo sa nepodpísal sudca? Videl sudca vôbec toto rozhodnutie?

Týmto postupom, ktorý je v súlade s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. ( § 61), sa de facto prenáša zodpovednosť za písomné znenie rozsudku zo sudcu na asistenta senátu. Sudca teda môže vyhlásiť rozsudok, ale nezodpovedá už za jeho písomné znenie zaslané účastníkom? Takýto stav vyhotovovania rozsudkov nezodpovedá úlohe súdov v spoločnosti, resp. v právnom štáte. Zároveň ide o vážny zásah do právnej istoty účastníkov konania, pretože týmto postupom sa účastníkovi dáva najavo, že on nevlastní originál, ale len akýsi „prepis“ rozsudku.

Podľa § 158 OSP:
(1) Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

(2) Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

Je treba podotknúť, že tento stav je v rozpore so zákonom, konkrétne § 158 ods. 1 a 2 OSP. Táto nezákonná „obyčaj“ vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávnym pochopením zmyslu slova „rovnopis“ a jeho stotožnením so slovom „druhopis“. Tento spôsob výkladu sa stal neprekonateľným módnym hitom a už dlho panuje v Čechách aj na Slovensku. Časť právnickej verejnosti dokonca začala rozlišovať medzi „rovnopisom“ v zmysle OSP, a medzi „rovnopisom“ mimo OSP (http://iuridictum.pecina.cz/w/Listina). V tomto prípade sa teda nenovelizoval zákon, ale aplikovaním tejto „obyčaje“ (podľa nás nezákonnej) došlo k vytvoreniu ďalšieho významu slova rovnopis. Veď prečo by mali ľudia zákonom rozumieť?! Pri stovkách noviel zákonov ročne nie je čas ujasňovať takéto drobnosti... A napokon – veď je to v zákone dobre! Treba to len správne aplikovať!

Dokonca aj v rámci OSP dochádza u súdov k rozdielnej aplikácii toho istého pojmu. Pojem rovnopis súdy chápu inak v ustanovení § 42 ods. 3 OSP a inak v ustanovení § 158 OSP.

Nesprávne chápanie pojmu „rovnopis“ je naplno rozvinuté vo vyhláške č. 543/2005 Z. z., avšak tá by nemala byť, ako právny predpis nižšej právnej sily, v dotknutých častiach aplikovaná sudcami. Sme toho názoru, že rozsudky súdov zaslané účastníkom by mali byť podľa súčasnej právnej úpravy podpísané sudcom.

ROVNOPIS, PRVOPIS, DRUHOPIS

Rovnopis je jeden z viacerých kusov tej istej listiny, ktorý má všetky náležitosti ako ostatné kusy. Príkladom sú kúpne zmluvy, alebo iné zmluvy, ktoré občania medzi sebou uzavierajú – jeden rovnopis dostane kupujúci, druhý predávajúci. Správne orgány zasielajú bez väčších problémov účastníkom konania rovnopisy. Rovnopis môže byť fotokópia, ale aj originál, je to vlastne len ďalší kus. V takomto zmysle je slovo „rovnopis“ použité aj v mnohých slovenských zákonoch.

Prvopis je originál, teda listina, tak ako bola prvýkrát vyhotovená. Prvopis môže byť (nemusí) vyhotovený vo viacerých rovnopisoch (kusoch).

Druhopis je obsahovo totožný s prvopisom, ale jeho pravosť nie je autentický overená (pečiatkou, podpisom), ale overená inak, napríklad notárom. Druhopismi sú spravidla fotokópie opatrené osvedčovacou doložkou (napr. úradne overená kópia u notára). Druhopismi sú aj rozsudky, ktoré súdy SR zasielajú účastníkom konania.

ZÁVER

Podľa nášho názoru je tu na mieste zmena právnej úpravy, najmä vykonávacej vyhlášky č. 543/2005 Z. z.. Rozsudok je jedna z najvýznamnejších právnych listín, ktorá svojimi dôsledkami môže výrazne zmeniť kvalitu života občana. Bolo by viac ako vhodné, aby sa pod rozsudok podpísal sudca, ktorý za jeho vyhotovenie zodpovedá. Súčasné „odpisy“ rozsudkov zasielané účastníkom sú možno vyjadrením stavu súdnictva v Slovenskej republike, ale určite nie vyjadrením prijateľného stavu súdnictva.

Zdroje:

  1. http://slovnik.juls.savba.sk/?w=rovnopis&s=exact&c=D8a1&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8
  2. http://iuridictum.pecina.cz/w/Listina
  3. http://sk.wikipedia.org/wiki/Podpis
  4. http://aa.ecn.cz/img_upload/29dff5e48113b54e609a817a04fe36a4/rozsudek_tabor.pdf




Názory k článku Prečo sa sudcovia nepodpisujú pod rozsudky?:


  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2012 v 12:31 - privítanie

Ďakujeme za zaujímavý príspevok a radi vítame nového prispievateľa.

Čo sa týka samotnej problematiky. So záverom asi v zásade súhlasím, ale nie som si istý, či by vlastnoručné podpisovanie rovnopisu, ktorý sa doručuje stranám, naozaj materiálne zlepšil ochranu práv občanov. Inými slovami - existuje príklad, kedy bol občan naozaj materiálne ukrátený na svojich právach, lebo doručený rozsudok nebol vlasnoručne podpísaný sudcom?

  Xénia Petrovičová, 22. 01. 2012 v 13:24 - ad Juraj Gyarfas

Dakujem za privitanie.
Zrozumitelnost pravnej upravy a dodrziavanie zakonov sudcami, to su veci, ktore mozu zasadne ovplyvnit vztah obcana k sudom, zakonom, jeho pravnu istotu. Podpis je vec, ktora dokaze ovplyvnit vztah sudcu k tomu co vydá. V praxi mohlo dojst (a s najvacsou pravdepodobnostou doslo) k napadnutiu rozsudku len pre tuto formalnu chybu, co mohlo oddialit vyriesenie sporu... Dakujem mimochodom za nazor, lebo viem pochopit ze k takymto skameneninam sa tazko vyjadruje.

  andrew12, 23. 01. 2012 v 18:07 - Hanbia sa za svoj podpis.......

Dalo by sa k tejto problematike napísať viac, ale niekedy menej je viac. Na Slovensko ešte tá skutočná kultúra nedorazila. Sme niekde na úrovni I. stupňa základnej školy. Vidíme ako sa prezentuje kultúra na tej najvyššej politickej úrovni. Aj tí vzdelanejší sú obrazom slovenskej politiky. Je tu systém čohosi "padajúceho" na nás nižšie alebo celkom dole. Primitivizmus, vulgarizmy a iné nízke "podprahové" hodnoty nás zasypávajú. Nechcem nikoho obhajovať, ale ako sa dá dobre vyžadovať úroveň od radového sudcu, keď jeho "najvyšší" je to čo je ! Učiteľ je vzorom pre svojho žiaka. Na Slovensku sú tí akože naši "učitelia" hotoví grobiani a primitívi. Keď hore máme to čo máme, ťažko sa vychová lepšie niečo tu dole. Ten svet nejako rýchlo pred nami uteká.... Jednoducho nízka úroveň, skoro podprahová !

  Xénia Petrovičová, 18. 05. 2012 v 13:56 - Stanovisko NSSR k chybajucemu podpisu

Našla som rozsudok kde sa Najvyssi súd SR vysporiadaval s nepodpisanym rozsudkom (rozpor s § 158 OSP.) Rozsudok sa tyka zriadenia vecneho bremena obcou.

Sud (JUDR Eva Babiakova CSc) sa alibisticky odvolava len na ustanovenia vyhlasky, ktora odporuje zakonu. Ustanovenie § 158 OSP vobec nespomina.


http://www.supcourt.gov.sk/data/att/12873_subor.pdf

  Eve Kab, 31. 01. 2016 v 16:38 - PODPIS na dokumentoch zo súdov prokuratúr, ,,,,,,,,

PODPIS na dokumentoch súdov prokuratúr a pod. sudcu, samosudcu, predsedu senátu, prokurátora atď - zaslaných účastníkom konania BY MAL BYŤ PODĽA SÚČASNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY
Toto základný etický postulát, že zodpovední pracovníci v organizácii podpisujú externé dokumenty.. V následnom styku by to mohol byť zasielaný aj zoskenovaný rovnopis s podpisom, čo by zreteľne dokumentovalo, že danéýdokument napr. sudca. prokurátor videl, teta sa nemôže zbaviť zákonnej zodpovednosti.
Pozn.: Prečo potom občan-podávateľ musí osobne alebo elektronický podpísať návrh a teda je diskriminovaný voči sudcom alebo prokurátorom.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím