lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Peter Pethő (3)
Lukáš Peško (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Martin Gedra (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Michal Hamar (2)
Martin Šrámek (1)
peter straka (1)
Vincent Lechman (1)
Robert Šorl (1)
Ján Pirč (1)
Lucia Palková (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Galgoczy (1)
Robert Vrablica (1)
Vladislav Pečík (1)
Martin Svoboda (1)
David Halenák (1)
Pavel Lacko (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Košalko (1)
Nora Šajbidor (1)
Bystrik Bugan (1)
Matej Gera (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter Marcin (1)
Gabriel Závodský (1)
lukas.kvokacka (1)
Ivan Michalov (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Adamova (1)
Tibor Menyhért (1)
Ivan Kormaník (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Emil Vaňko (1)
Michal Ďubek (1)
Marek Maslák (1)
Gabriel Volšík (1)
Petr Kavan (1)
Radoslav Pálka (1)
Róbert Černák (1)
lukasmozola (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Jurišta (1)
Vladimir Trojak (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Estočák (1)
Miriam Potočná (1)
Dušan Marják (1)
Igor Krist (1)
Tomas Kovac (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Hudec (1)
Viliam Vaňko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Janík (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomáš Ľalík (1)
David Horváth (1)
Juraj Lukáč (1)
Roman Prochazka (1)
Marcel Jurko (1)
Ladislav Pollák (1)
Bohumil Havel (1)
Paula Demianova (1)
Katarína Dudíková (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Manipulovanie zápasov je trestný čin : aféra „Calciopoli“ ukončená

Jaroslav Čollák, 13. 11. 2011 v 18:29

Taliansko ako bašta futbalových machinácii futbalových zápasov ukázala už viackrát v poslednom desaťročí, že nie je to krajina hodnotovo čistá ako ľalia. Príspevkom chcem poukázať na rozhodnutia neapolského prvostupňového súdu voči osobám športovej aféry „Calciopoli“ a na ich odcudzujúci obsah. Treba povedať, že o tom, ako majú byť v zápasoch akéhokoľvek športového odvetvia ochraňované inštitúty ako neistota ohľadne výsledku športových zápolení, neutrálnosť rozhodcov a mnohé iné hovorí množstvo právnych ale aj neprávnych dokumentov, medzi ktoré patrí v podmienkach Európskej únie napríklad aj Biela kniha o športe 2007, tzv. dokumenty „fair – play“ rôznych športových asociácií a mnohé iné .

Zaujímavým posunom v tejto problematike je prvostupňové rozhodnutie neapolského súdu, ktorý dňa 8.11 2011 vyriekol rozsudok nad bývalým prezidentom talianskeho futbalového klubu Juventus Turín Lucianom Moggim. Uvalil mu trest odňatia slobody na päť rokov a štyri mesiace. Z hľadiska prehľadu spomenutej kauzy, Moggi bol kľúčovou postavou v prípade ovplyvňovania výsledkov stretnutí dvoch najvyšších domácich súťaží, tzv. „Calciopoli“ v roku 2006 a teda ochrana fanúšikov a ich legitímna dôvera v nepredvídateľný výsledok športového podujatia, legitímny športový súboj, hra fair - play sú inštitúty, ktoré sa v talianskom futbale zatláčali na druhú koľaj. Samozrejme, netreba polemizovať o tom, že do tohto celého škandálu boli zapletené aj stávkové kancelárie ako subjekty, ktoré sa športom vedia nezvykle „zabávať“, no táto kauza ich akosi obchádza. Tu sa treba zamyslieť nad skutočnosťou, či by legislatívnou cestou nemala byť zakázaná generálna možnosť sponzorovať športové súťaže práve týmito subjektmi, keďže podstatou ich podnikania a sekundárne vytvárania zisku sú zisky na stávkach pri nepredvídateľných a nezvyklých výsledkoch. Vráťme sa však naspäť, ohľadne odsúdenia Luciana Moggiho a podotknime, že taliansky športový súd už pred piatimi rokmi usvedčil Moggiho na základe nahrávok odpočúvaných telefonických rozhovorov s rozhodcami a rozhodcovskou komisiou. Súd v jeho prípade rozhodoval o trestnom čine podvodu a defraudácie naplnených konšpiračnou skupinou – a rozhodol. Vinný.

Pre zosumarizovanie obsahu príspevku zasväťme do kauzy Calciopoli aj nezainteresovaného čitateľa, no pre presahy z tejto aféry na ktoré chcem upozorniť to veľký vplyv mať nebude. Aféra Calciopoli vyvrcholila pred piatimi rokmi odobratím dvoch titulov z rokov 2005 a 2006 turínskemu Juventusu. Potrestanie zašlo toho času aj ďalej, klub bol preradený do Serie B. V celej kauze boli zapletené aj ďalšie veľké tímy, za prehrešky svojich funkcionárov pykali AC Miláno, Lazio Rím, Fiorentina, Reggina a Arezzo. Súd navrhol niekoľkoročné tresty v podobe pobytu za mrežami aj pre funkcionárov spomenutých tímov - vlastníkom klubu z Florencie bratom Andreovi a Diegovi Della Valleovcom po dva roky a prezidentovi rímskeho Lazia Claudiovi Lotitovi rok a desať mesiacov. Spomedzi zainteresovaných rozhodcov navrhol prokurátor najviac Massimovi de Santisovi, ktorý by mal ísť do väzenia na tri roky, ďalším jeho kolegom hrozia tresty od jedného roka po dva roky a štyri mesiace. Bývalý športový riaditeľ Messiny Mariano Fabiani by mal ísť "sedieť" na tri roky a osem mesiacov, prezident Regginy Pasquale Foti na dva roky, riaditeľ AC Milano Leonardo Meani na rok a pol a riaditeľ Talianskej futbalovej federácie Innocenzo Mazzin na štyri roky. Väčšina trestov sa pohybuje v symbolickej rovine, keďže v Taliansku sa tresty do dvoch rokov automaticky menia na podmienečné a potrestaní nejdú do väzenia.

Záver :

Treba si uvedomiť, že ovplyvňovanie športových výsledkov sa od tohto momentu stáva de facto týmto rozsudkom trestným činom, na ktorý sa dá odvolávať. Prednedávnom som, ako väčšina z nás, zalamoval rukami, že aj keď je zjavné, že športové podujatie nie je rozhodované iba na ihrisku – čo s tým my ctihodní občania urobíme. Avšak právo ako jeden z najdôležitejších normatívnych systémov ukázalo svoju silu, odsúdilo subjekty, ktoré sa ako skupina starali o ovplyvňovanie športových výsledkov a urobilo tak veľmi razantne. Ďalšími presahmi tejto aféry je napríklad skutočnosť, že pánovi Moggimu už Talianska futbalová federácia zakázala doživotne akúkoľvek činnosť vo futbale, a taktiež navštevovať futbalové zápasy – tu je dokonca pod vplyvom jeho odsúdenia zasahované do jeho základného práva na voľný pohyb, ktorým disponuje každý z nás - diskutabilné. Je na škodu veci, že podstatu športu – zmeranie si síl športovcov pôsobiacich v jednotlivých športových odvetviach si musíme uvedomovať pod prizmou podobných, „právny stav“ napravujúcich rozsudkov, ktoré musia ísť dokonca tak ďaleko, že zasahujú do základných práv osôb.

V podmienkach Slovenskej republiky by sa ovplyvňovanie výsledkov športových výsledkov mohlo subsumovať pod trestný čin podvodu, upraveného v § 222 Trestného zákona. Uvedomenie si svetových a hlavne európskych tendencií, že šport v istých okamihoch spĺňa požiadavku hospodárskej činnosti, v istých momentoch dokonca spĺňa požiadavky činnosti s názvom podnikanie prichádza do úvahy pri konaní ovplyvňujúcom výsledky športových zápasov, ktorým sa logicky poškodzuje postavenie iných súťažiteľov aj trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži upravenej v § 250 Trestného zákona, a navyše, ak to subjekt tatko konajúci spácha v úzkej spolupráci s inými osobami, naplnil aj znaky § 37 Trestného Zákona a naplnil znaky skutočnosti, že spáchal trestný čin spomenutého podvodu alebo zneužitia účasti na hospodárskej súťaži ako organizátor.

Šport ako fenomén zvlášť pod prizmou toho, že na vrcholnej úrovni v istých momentoch predstavuje hospodársku činnosť, zapája do seba verejnosť prostredníctvom verejnej „prezentácie“ svojho obsahu na štadiónoch a to za odplatu), obsahuje požiadavku legitímnej ochrany dôvery v nestranný výsledok – všetky tieto skutočnosti hovoria o tom, že to nie je iba čistá súkromnoprávna aktivita a spomenuté konanie predstaviteľov konkrétnych klubov či v preberanom prípade dokonca rozhodcov a funkcionárov samotného športového odvetvia je zavrhnutiahodným činom, ktorý si zaslúži odsúdenie. Či v takom rozsahu, ako to urobil prvostupňový neapolský súd nechám na každého z Vás, subjektívne a zvlášť pod vplyvom osobných skúseností vyjadrujem potešenie nad každou aktivitou, ktorá šport očisťuje od bočných vplyvov, ktoré kvalitu športu ako fenoménu dnešnej spoločnosti znižujú na minimálnu úroveň. Vyslovme želanie, že odvolací súd potvrdí ustanovené tresty a neupustí od potreby potrestania vinníkov „znižovania hodnoty“ športu ako jednému z mála elementov dnešnej spoločnosti, ktorý dokáže vyvolať masovú emóciu.


Názory k článku Manipulovanie zápasov je trestný čin : aféra „Calciopoli“ ukončená:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím