lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Michal Krajčírovič (3)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Jiří Remeš (2)
Maroš Macko (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Michal Hamar (2)
Lucia Palková (1)
David Halenák (1)
Dušan Marják (1)
Vladislav Pečík (1)
David Horváth (1)
Róbert Černák (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Janík (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
Tomáš Ľalík (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavel Lacko (1)
Miriam Potočná (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Rostáš (1)
Ján Pirč (1)
Ivan Kormaník (1)
peter straka (1)
Tomáš Demo (1)
lukas.kvokacka (1)
lukasmozola (1)
Marek Maslák (1)
Gabriel Volšík (1)
Igor Krist (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Marcin (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Berdisová (1)
Gabriel Závodský (1)
Bohumil Havel (1)
Juraj Lukáč (1)
Natalia Janikova (1)
Nora Šajbidor (1)
Roman Prochazka (1)
Katarína Dudíková (1)
Emil Vaňko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Hudec (1)
Tibor Menyhért (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter K (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Gera (1)
Matej Košalko (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Galgoczy (1)
I. Stiglitz (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Jurišta (1)
Robert Šorl (1)
Martin Estočák (1)
Ondrej Halama (1)
Ladislav Pollák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Adamova (1)
Viliam Vaňko (1)
Michal Ďubek (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Nevypovedateľná zmluva o nájme nebytového priestoru

Emil Vaňko, 20. 10. 2011 v 22:06

Dostala sa mi do ruky zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania kancelárie. Zmluva, zdá sa, že platná, však obsahuje dva dôležité momenty. Prvým je skutočnosť, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Druhým, o to zaujímavejším momentom, je zakotvenie taxatívnych dôvodov, z ktorých sú nájomca aj prenajímateľ oprávnení zmluvu vypovedať. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany, z ktorých žiadna nedisponuje inými než základnými právnymi znalosťami, si zmluvu vykonštruovali sami, neprekvapí, že do textu ako taxatívne vymedzené dôvody výpovede korporovali doslova prepísané ustanovenie § 9 ods. 2 a ods. 3 z.č. 116/1990 Zb.

Ako to už v živote býva, prišlo k tomu, že cesty nájomcu a prenajímateľa sa mali rozísť. Nájomca, v rámci svojich právnych znalostí o možnosti ukončenia nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, dal prenajímateľovi výpoveď (bez uvedenia dôvodu) a čakal na uplynutie svojej 3-mesačnej lehoty. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď mu prenajímateľ obratom odpovedal, že výpoveď považuje za nulitnú.

Prenajímateľ vo svojej odpovedi dôvodil § 10 z.č. 116/1990 Zb.: "Ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak."

Preto, podľa uzatvorenej zmluvy, túto môže nájomca písomne vypovedať ak:

a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
(zákona č. 116/1990 Zb.)

A práve tu je pes zakopaný. Nájomca nemá záujem vzdať sa svojej podnikateľskej činnosti, prenajímateľ sa zas o prenajaté kancelárie riadne stará, svoje povinnosti si plní a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť, ani tomu, že by sa mal priestor v najbližších rokoch stať nespôsobilým na dohovorené užívanie. Lenže lepšia ponuka je lepšia ponuka a nájomca má svoju hlavu. A keby aj nie, možno platne uzatvoriť nájomnú zmluvu tak, že ju za bežných okolností nemožno nikdy vypovedať?

Zaoberajúc sa touto problematikou som sa stretol s názorom, že na danú situáciu by sa mohlo aplikovať ustanovenie § 677 OZ. Tento názor som však zavrhol. Podľa môjho názoru je vzťah zákonov 40/1964Zb. k 116/1990Zb. vo vzťahu všeobecného k špeciálnemu. Keďže však zákon 116/1990 Zb. ako zákon špeciálny ukončenie zmluvy výpoveďou rieši a to navyše rozširujúco, nemožno, podľa môjho názoru, všeobecnú, užšiu úpravu, použiť.

Na prvý pohľad v bezvýchodiskovej situácii som zahliadol iskierku nádeje jednak v ustanovení § 39 OZ. v spojitosti s §265 ObZ. a vychádzajúc zo zásad právneho štátu (čl.1 ods.1 ÚSR), no tiež v ustanovení §266 ObZ a to najmä v spojitosti s už spomínaným článkom I. ods. 1 ÚSR. Ani tu však nevidím jednoznačnú odpoveď na otázku, ako sa nájomca môže zbaviť svojho "jarma".

Myšlienka zaoberať sa výkladom skutočnej vôle nájomcu vyplynula z myšlienkového pochodu, že žiadny racionálne uvažujúci subjekt by nemohol mať záujem na pripútaní sa k nikdy nekončiacom záväzku, resp. na záväzku, ktorého koniec je podmienený výlučne porušením povinností prenajímateľa (je len pochopiteľné, že prenajímateľ s takto formulovanou pohľadávkou urobí všetko pre to, aby svoje povinnosti neporušil). Stratou spôsobilosti nájomcu prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal som sa vzhľadom na § 36 ods. 4 OZ. vôbec nezaoberal. Z toho dôvodu vôľa nájomcu, súc onakvejšie formulovaná v nájomnej zmluve, nemôže zahŕňať vôľu nikdy sa svojho záväzku nezbaviť (snáď iba v prípade konania osoby s duševnou poruchou; to však podľa § 38 OZ. robí taký úkon celkom neplatným :-) ).

Druhá myšlienka, týkajúca sa práve neplatnosti právneho úkonu, vyplýva z toho, že uzavretie "vazalskej" nájomnej zmluvy, ak na jej bezpodmienečnom a nekonečnom plynutí prenajímateľ trvá, znamená, že "vazalský" úmysel musel mať prenajímateľ už pri uzatváraní nájomnej zmluvy a to, podľa môjho názoru, nezodpovedá, ani náznakom, konaniu, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. A ak sa prenajímateľ napriek všetkému, trvaniu nájomnej zmluvy domáha, takýto postup (výkon práva) prenajímateľa nepovažujem za konanie v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. To celé, najmä skutočnosť, že táto nešťastná eventualita nie je platným právom nijako krytá, mi niekde v pozadí môjho podvedomia našepkáva, že takto sa nenapĺňa úmysel otcov ústavodarcov, zabezpečiť nám právny štát.

Bohužiaľ, na žiadne rozumnejšie zdôvodnenie ochrany nájomcu som neprišiel. Príspevok by som však uzavrel tým, že nevypovedateľné zmluvy, ktorá elegantne obchádza aj nové ustanovenie § 582a OZ existujú a sú medzi nami. Bude už len na aplikačnej praxi súdov, ako sa s týmito zmluvami vysporiadajú. Rovnaký hlas, aký mi napovedal v predchádzajúcom odseku mi napovedá aj teraz, že to nebude v duchu horeuvedeného.

Odstúpenie od zmluvy som na tomto mieste nerozoberal, pretože to bolo ponechané len na zákonné dôvody.


Názory k článku Nevypovedateľná zmluva o nájme nebytového priestoru:


  Jaroslav Čollák, 21. 10. 2011 v 15:45 - súhlas

Pre podporu nájomcu a jeho snahy skončiť nájom by som dôvodil(možno scestne :) ) nasledovný konštrukt :

Vzhľadom na obsah zákonného znenia § 10 z.č 116/1990 vypovedal nájomca zmluvu v súlade so zákonom, pretože

-( v prvom rade a to hlavne) zmluvne ustanovené dôvody vypovedania zmluvy a tým pádom skončenia nájmu, ktoré inak zakladajú nemožnosť skončenia zmluvného vzťahu pri ich nenaplnení sa nemôžu vykladať ako skutočnosti, ktoré by ako výsledok kontraktačného procesu vylúčili možnosť písomne vypovedať zmluvu bez udania dôvodu.

- v zmluve boli ako jediné použité inak dôvody skončenia nájmu uzavretého na dobu určitú.

- a( po druhé) : že ju vypovedal oprávnene by som tvrdil aj vzhľadom na neexistenciu explicitného zmluvného ustanovenia vylučujúceho možnosť vypovedať zmluvu bez udania dôvodu. – aj keby to kontrahenti do zmluvy zaviedli - § 39 OZ)

  Juraj Gyarfas, 24. 10. 2011 v 21:11 - 100 ročný nájom

Ďakujem za zaujímavý príspevok a som rád, že môžeme privítať ďalšieho prispievateľa.

A k samotnej veci - páči sa mi riešenie cez výklad vôle strán, ale to asi závisí od konkrétnych skutkových okolností. Podľa mňa by sa však dali použiť aj argumenty postavené na tom, že pojmovým znakom nájmu je dočasnosť. Akonáhle sa nájom stáva v podstate večným, ide v spojení s § 680 v podstate o vecné právo. Inými slovami, asi by som skúsil argumentovať podobne, ako sme so Zuzkou Kolenovou argumentovali v článku o 100 ročnom nájme tu.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím