lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (12)
Michal Krajčírovič (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Josef Kotásek (4)
Ivan Bojna (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Tomáš Plško (2)
Maroš Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Zsolt Varga (2)
Marek Maslák (2)
Richard Macko (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Zeleňák (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Gabriel Volšík (2)
Adam Glasnák (2)
Ladislav Pollák (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Michaela Stessl (1)
Lucia Berdisová (1)
Michal Ďubek (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Róbert Černák (1)
Jakub Petráš (1)
Nora Šajbidor (1)
Marcel Ružarovský (1)
Paula Demianova (1)
jaroslav čollák (1)
Eduard Pekarovič (1)
Michaela Vadkerti (1)
Bohumil Havel (1)
Zuzana Klincová (1)
Dávid Kozák (1)
Peter Janík (1)
Pavel Lacko (1)
Adam Pauček (1)
Roman Prochazka (1)
Petr Kavan (1)
Marcel Jurko (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Košalko (1)
Ondrej Jurišta (1)
I. Stiglitz (1)
Emil Vaňko (1)
Ján Štiavnický (1)
Juraj Vivoda (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Galgoczy (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Mikuláš Lévai (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Šrámek (1)
Dušan Rostáš (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Hudec (1)
Jana Mitterpachova (1)
Vladimir Trojak (1)
Dušan Marják (1)
Peter Marcin (1)
Andrej Majerník (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Peter Kubina (1)
Tomáš Ľalík (1)
David Halenák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Priadka (1)
Pavol Chrenko (1)
Martin Poloha (1)
Tibor Menyhért (1)
Juraj Lukáč (1)
Patrik Patáč (1)
Petr Steiner (1)
Jakub Stupka (1)
Peter K (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Demo (1)
Matej Kurian (1)
David Horváth (1)
Tomáš Korman (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Michal Jediný (1)
Miriam Potočná (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Gera (1)
Petr Novotný (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Svoboda (1)
Vladislav Pečík (1)
Robert Vrablica (1)
Bystrik Bugan (1)
Ján Pirč (1)
Tomas Pavelka (1)
Martin Estočák (1)
Viliam Vaňko (1)
Jakub Mandelík (1)
Robert Šorl (1)
Katarína Dudíková (1)
lukasmozola (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Bránik (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Lucia Palková (1)
Patrik Pupík (1)
peter straka (1)
Zuzana Adamova (1)
Igor Krist (1)
Ivan Kormaník (1)
Natalia Janikova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Rozprávajú sa spolu sudcovia Najvyššieho súdu?

Michal Novotný, 31. 01. 2011 v 11:18

Napriek názvu tohto postu nepôjde o rozmazávanie osobných vzťahov sudcov Najvyššieho súdu, keďže o nich nič neviem a môžem o nich súdiť len z druhej až tretej ruky. Niekedy sa však zamyslím, či sa sudcovia Najvyššieho súdu spolu aspoň pozdravia a rozprávajú, a ak áno, či predmetom ich rozpravy aspoň niekedy sú právne otázky týkajúce sa vecí, ktoré prejednávajú. Neviem, ale rozhodnutia NS SR, sp.zn. 2 Sžhpu 3/2008 a NS SR, sp.zn. 1 Sžhpu 1/2008 (obe prístupné na http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia) navodzujú dojem, že nikdy.

Obe rozhodnutia sa týkajú zaujímavého problému a relatívne horúcej politickej témy: Ide o dotácie poskytované zo štátneho rozpočtu – kapitoly Ministerstva kultúry pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky a ich (proti)súťažný vplyv. Obom prípadom je spoločný v podstate totožný skutkový stav: Ministerstvo kultúry ako správca rozpočtovej kapitoly uzavrelo vždy na jeden rozpočtový rok (v jednom prípade 2005, v druhom 2006) s TASR (štátnou príspevkovou organizáciou) zmluvu, na základe ktorej jej poskytlo dotáciu na činnosť. V zmluve bola dotácia rozpísaná na jednotlivé redakcie TASR bez špecifikácie konkrétnych výkonov a bez konkrétnej analýzy, či dotované sú len netrhové, alebo aj trhové služby, čím malo Ministerstvo kultúry umožniť v podstate krížovú dotáciu v rámci TASR. Keďže TASR pôsobí sčasti v konkurenčnom prostredí (napr. SITA, ale aj medzinárodné agentúry), začal vo veci konanie Protimonopolný úrad, ktorý využil § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže atď. Konanie Ministerstva kultúry, hoci v súlade s rozpočtovými pravidlami i metodikou rozpisovania výdavkov, posúdil PMÚ ako konanie štátneho orgánu obmedzujúce súťaž a podľa už citovaného § 39 uložil Ministerstvu kultúry (relatívne symbolické) pokuty. Pokuty za roky 2005 a 2006 sa dostali pred Krajský súd v Bratislave, ktorý („prekvapivo“) rozhodnutia PMÚ v oboch prípadoch zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vec vrátil PMÚ na ďalšie konanie. PMÚ sa v obidvoch prípadoch odvolal – a tu sa začína náš príbeh.

Ako prvé – paradoxne – prišlo na rozhodnutie odvolanie voči neskoršiemu rozhodnutiu PMÚ, t.j. týkajúce sa roku 2006 (sp. zn. 2 Sžhpu 3/2008). 3. júna 2009 senát Najvyššieho súdu pod vedením JUDr. Jany Henčekovej zrušujúci rozsudok krajského súdu potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil relatívne stručne, avšak z istého uhla pohľadu vcelku logicky: TASR bola zriadená zákonom na zabezpečovanie určitých verejných úloh ako príspevková organizácia; financovanie príspevkových organizácií upravuje zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý (žiaľ) umožňuje financovanie spôsobom narúšajúcim hospodársku súťaž; nápravu však treba hľadať v rovine legislatívnej (zmenou zákona), nie trestaním Ministerstva kultúry zo strany PMÚ.

Druhé odvolanie (sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008) týkajúce sa roku 2005 prejednal senát pod vedením JUDr. Igora Belka – a 15. decembra 2009 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu Ministerstva kultúry zamietol. V pomerne podrobnom odôvodnení sa vydal presne opačnou líniou ako druhý senát vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí: zákon o rozpočtových pravidlách, ani metodika neurčujú presne spôsob rozpísania dotácií pre príspevkovú organizáciu; Ministerstvu kultúry teda nič nebránilo, aby dotáciu rozpísalo podrobnejšie a presne určilo aj spôsob ich použitia tak, aby zabránilo krížovej dotácii služieb poskytovaných v konkurenčnom prostredí; ak tak neurobilo, umožnilo skreslenie hospodárskej súťaže, a tým je daná jeho zodpovednosť za porušenie § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Nie je mojím úmyslom hodnotiť obe rozhodnutia z hľadiska ich súladu s pravidlami ochrany hospodárskej súťaže, pretože sa v tom málo vyznám. Mám pochopenie pre obe rozhodnutia – pre prvé preto, lebo sa (možno alibisticky) snaží držať späť od riešenia v zásade politických otázok, teda či tu má byť štátom financovaná TASR alebo nie, a snaží sa presunúť ten problém tam, kam patrí – do Národnej rady SR, resp. na úroveň vládnej legislatívy. Druhé rozhodnutie je naopak sympatické svojou poctivou snahou vec odôvodniť právne, i keď za cenu mierneho aktivizmu proti štátnej podpore pre TASR.

Čo ma ale zaráža je, že v správnom kolégiu Najvyššieho súdu, ktoré t.č. číta okolo 20 sudcov, je možné, aby dva rozdielne senáty v priebehu cca. šiestich mesiacov vydali dve úplne protichodné rozhodnutia. Ešte zarážajúcejšie však je, že prvý senát (vydavší v poradí druhé rozhodnutie) nijako nespomenul existenciu skoršieho rozhodnutia a nijako sa s ním v odôvodnení svojho rozsudku nevyrovnal. Je to zarážajúcejšie o to viac, že tento senát už túto svoju schopnosť otvorene priznať odlišný právny názor prejavil – viď napr. rozsudok 1 Sžso 7/2009. Predpokladám, že aj na Najvyššom súde funguje systém lustrácií, takže minimálne jeden zo senátov už musel mať v čase, keď mu vec napadla, vedomosť o tom, že medzi tými istými účastníkmi tu prebieha(lo) podobné konanie pod inou spisovou značkou.

A keď už nijako inak – to sa naozaj sudcovia vôbec medzi sebou nerozprávajú? A ak áno, nemôžu sa porozprávať aj o zaujímavých právnych otázkach skôr než rozhodnú?


Názory k článku Rozprávajú sa spolu sudcovia Najvyššieho súdu?:


  Martin Husovec, 01. 02. 2011 v 17:47 - pekne

Dakujem za pekny clanok - postreh,

urcite to neskorsie rozhodnutie mohlo prist aspon stymm ze sa so skorsim argumentacne vysporiada.

  Ondrej Jurišta, 01. 02. 2011 v 21:00 - K rozsudkom

Ináč zaujímavé je aj to, že po tom prvom rozsudku Protimonopolný úrad zastavil ďalšie správne konania proti MK SR v rovnakej veci (len za iné roky) a potom prišiel druhý rozsudok:) Medzičasom sa právna úprava zmenila, aj keď je otázne, či dostatočne.

  Martin Maliar, 02. 02. 2011 v 08:11 - Právo EÚ

Ako si to narýchlo čítam, tak v preklade súd hovorí, že čo má s tým robiť, keď "zákondárca nedal návod na použitie" a teda k meritu sa nedá vyjadriť. Hmmm.... A právo EÚ zrejme opäť plače v kúte.

  Michal Novotný, 02. 02. 2011 v 08:44 - Právo EU

výnimočne neplače v kúte, pretože aj EK od tohto problému dala ruky preč s odôvodnením, že je to kóšer (alebo je to politicky príliš citlivé). Z tohto hľadiska rozumiem aj tomu prvému rozsudku - súd by chtiac-nechtiac vstúpil do politickej otázky (ako financovať TASR) a to nikdy nie je dobre.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím