lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Martin Friedrich (12)
Branislav Gvozdiak (12)
Michal Krajčírovič (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Ladislav Pollák (2)
Adam Glasnák (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Zeleňák (2)
Marek Maslák (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Serfozo (2)
Martin Gedra (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Richard Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Gabriel Volšík (2)
Andrej Kostroš (2)
Zsolt Varga (2)
Bob Matuška (2)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Dávid Kozák (1)
David Halenák (1)
Petr Novotný (1)
Igor Krist (1)
Zuzana Kohútová (1)
jaroslav čollák (1)
Andrej Majerník (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tibor Menyhért (1)
Rastislav Skovajsa (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Svoboda (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Gabriel Závodský (1)
Michaela Vadkerti (1)
Tomas Kovac (1)
Tomáš Ľalík (1)
Nora Šajbidor (1)
Ján Štiavnický (1)
Zuzana Klincová (1)
Pavol Chrenko (1)
Ivan Michalov (1)
Tomáš Pavlo (1)
Michal Ďubek (1)
Eduard Pekarovič (1)
Robert Vrablica (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
peter straka (1)
Patrik Patáč (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter Kubina (1)
Michaela Stessl (1)
Patrik Pupík (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Poloha (1)
Lucia Palková (1)
Matej Gera (1)
Pavol Mlej (1)
Michal Jediný (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Bránik (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Korman (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Estočák (1)
Peter Janík (1)
Natalia Janikova (1)
Bohumil Havel (1)
Ondrej Jurišta (1)
Róbert Černák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Jana Mitterpachova (1)
Jakub Petráš (1)
Emil Vaňko (1)
Jakub Mandelík (1)
Martin Šrámek (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter K (1)
Ivan Priadka (1)
lukasmozola (1)
Paula Demianova (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Katarína Dudíková (1)
Bystrik Bugan (1)
Robert Šorl (1)
Vladimir Trojak (1)
Roman Prochazka (1)
David Horváth (1)
Miriam Potočná (1)
Jakub Stupka (1)
Vincent Lechman (1)
Juraj Vivoda (1)
Matej Košalko (1)
Vladislav Pečík (1)
Mikuláš Lévai (1)
Viliam Vaňko (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Hudec (1)
Petr Steiner (1)
Peter Marcin (1)
Ivan Kormaník (1)
Pavel Lacko (1)
Petr Kavan (1)
Ján Pirč (1)
Adam Pauček (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomas Pavelka (1)
lukas.kvokacka (1)
Matej Kurian (1)
Radoslav Pálka (1)
Dušan Marják (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Rozprávajú sa spolu sudcovia Najvyššieho súdu?

Michal Novotný, 31. 01. 2011 v 11:18

Napriek názvu tohto postu nepôjde o rozmazávanie osobných vzťahov sudcov Najvyššieho súdu, keďže o nich nič neviem a môžem o nich súdiť len z druhej až tretej ruky. Niekedy sa však zamyslím, či sa sudcovia Najvyššieho súdu spolu aspoň pozdravia a rozprávajú, a ak áno, či predmetom ich rozpravy aspoň niekedy sú právne otázky týkajúce sa vecí, ktoré prejednávajú. Neviem, ale rozhodnutia NS SR, sp.zn. 2 Sžhpu 3/2008 a NS SR, sp.zn. 1 Sžhpu 1/2008 (obe prístupné na http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia) navodzujú dojem, že nikdy.

Obe rozhodnutia sa týkajú zaujímavého problému a relatívne horúcej politickej témy: Ide o dotácie poskytované zo štátneho rozpočtu – kapitoly Ministerstva kultúry pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky a ich (proti)súťažný vplyv. Obom prípadom je spoločný v podstate totožný skutkový stav: Ministerstvo kultúry ako správca rozpočtovej kapitoly uzavrelo vždy na jeden rozpočtový rok (v jednom prípade 2005, v druhom 2006) s TASR (štátnou príspevkovou organizáciou) zmluvu, na základe ktorej jej poskytlo dotáciu na činnosť. V zmluve bola dotácia rozpísaná na jednotlivé redakcie TASR bez špecifikácie konkrétnych výkonov a bez konkrétnej analýzy, či dotované sú len netrhové, alebo aj trhové služby, čím malo Ministerstvo kultúry umožniť v podstate krížovú dotáciu v rámci TASR. Keďže TASR pôsobí sčasti v konkurenčnom prostredí (napr. SITA, ale aj medzinárodné agentúry), začal vo veci konanie Protimonopolný úrad, ktorý využil § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže atď. Konanie Ministerstva kultúry, hoci v súlade s rozpočtovými pravidlami i metodikou rozpisovania výdavkov, posúdil PMÚ ako konanie štátneho orgánu obmedzujúce súťaž a podľa už citovaného § 39 uložil Ministerstvu kultúry (relatívne symbolické) pokuty. Pokuty za roky 2005 a 2006 sa dostali pred Krajský súd v Bratislave, ktorý („prekvapivo“) rozhodnutia PMÚ v oboch prípadoch zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vec vrátil PMÚ na ďalšie konanie. PMÚ sa v obidvoch prípadoch odvolal – a tu sa začína náš príbeh.

Ako prvé – paradoxne – prišlo na rozhodnutie odvolanie voči neskoršiemu rozhodnutiu PMÚ, t.j. týkajúce sa roku 2006 (sp. zn. 2 Sžhpu 3/2008). 3. júna 2009 senát Najvyššieho súdu pod vedením JUDr. Jany Henčekovej zrušujúci rozsudok krajského súdu potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil relatívne stručne, avšak z istého uhla pohľadu vcelku logicky: TASR bola zriadená zákonom na zabezpečovanie určitých verejných úloh ako príspevková organizácia; financovanie príspevkových organizácií upravuje zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý (žiaľ) umožňuje financovanie spôsobom narúšajúcim hospodársku súťaž; nápravu však treba hľadať v rovine legislatívnej (zmenou zákona), nie trestaním Ministerstva kultúry zo strany PMÚ.

Druhé odvolanie (sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008) týkajúce sa roku 2005 prejednal senát pod vedením JUDr. Igora Belka – a 15. decembra 2009 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu Ministerstva kultúry zamietol. V pomerne podrobnom odôvodnení sa vydal presne opačnou líniou ako druhý senát vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí: zákon o rozpočtových pravidlách, ani metodika neurčujú presne spôsob rozpísania dotácií pre príspevkovú organizáciu; Ministerstvu kultúry teda nič nebránilo, aby dotáciu rozpísalo podrobnejšie a presne určilo aj spôsob ich použitia tak, aby zabránilo krížovej dotácii služieb poskytovaných v konkurenčnom prostredí; ak tak neurobilo, umožnilo skreslenie hospodárskej súťaže, a tým je daná jeho zodpovednosť za porušenie § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Nie je mojím úmyslom hodnotiť obe rozhodnutia z hľadiska ich súladu s pravidlami ochrany hospodárskej súťaže, pretože sa v tom málo vyznám. Mám pochopenie pre obe rozhodnutia – pre prvé preto, lebo sa (možno alibisticky) snaží držať späť od riešenia v zásade politických otázok, teda či tu má byť štátom financovaná TASR alebo nie, a snaží sa presunúť ten problém tam, kam patrí – do Národnej rady SR, resp. na úroveň vládnej legislatívy. Druhé rozhodnutie je naopak sympatické svojou poctivou snahou vec odôvodniť právne, i keď za cenu mierneho aktivizmu proti štátnej podpore pre TASR.

Čo ma ale zaráža je, že v správnom kolégiu Najvyššieho súdu, ktoré t.č. číta okolo 20 sudcov, je možné, aby dva rozdielne senáty v priebehu cca. šiestich mesiacov vydali dve úplne protichodné rozhodnutia. Ešte zarážajúcejšie však je, že prvý senát (vydavší v poradí druhé rozhodnutie) nijako nespomenul existenciu skoršieho rozhodnutia a nijako sa s ním v odôvodnení svojho rozsudku nevyrovnal. Je to zarážajúcejšie o to viac, že tento senát už túto svoju schopnosť otvorene priznať odlišný právny názor prejavil – viď napr. rozsudok 1 Sžso 7/2009. Predpokladám, že aj na Najvyššom súde funguje systém lustrácií, takže minimálne jeden zo senátov už musel mať v čase, keď mu vec napadla, vedomosť o tom, že medzi tými istými účastníkmi tu prebieha(lo) podobné konanie pod inou spisovou značkou.

A keď už nijako inak – to sa naozaj sudcovia vôbec medzi sebou nerozprávajú? A ak áno, nemôžu sa porozprávať aj o zaujímavých právnych otázkach skôr než rozhodnú?


Názory k článku Rozprávajú sa spolu sudcovia Najvyššieho súdu?:


  Martin Husovec, 01. 02. 2011 v 17:47 - pekne

Dakujem za pekny clanok - postreh,

urcite to neskorsie rozhodnutie mohlo prist aspon stymm ze sa so skorsim argumentacne vysporiada.

  Ondrej Jurišta, 01. 02. 2011 v 21:00 - K rozsudkom

Ináč zaujímavé je aj to, že po tom prvom rozsudku Protimonopolný úrad zastavil ďalšie správne konania proti MK SR v rovnakej veci (len za iné roky) a potom prišiel druhý rozsudok:) Medzičasom sa právna úprava zmenila, aj keď je otázne, či dostatočne.

  Martin Maliar, 02. 02. 2011 v 08:11 - Právo EÚ

Ako si to narýchlo čítam, tak v preklade súd hovorí, že čo má s tým robiť, keď "zákondárca nedal návod na použitie" a teda k meritu sa nedá vyjadriť. Hmmm.... A právo EÚ zrejme opäť plače v kúte.

  Michal Novotný, 02. 02. 2011 v 08:44 - Právo EU

výnimočne neplače v kúte, pretože aj EK od tohto problému dala ruky preč s odôvodnením, že je to kóšer (alebo je to politicky príliš citlivé). Z tohto hľadiska rozumiem aj tomu prvému rozsudku - súd by chtiac-nechtiac vstúpil do politickej otázky (ako financovať TASR) a to nikdy nie je dobre.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím