lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Michal Krajčírovič (6)
Ondrej Halama (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Andrej Kostroš (2)
Peter Zeleňák (2)
Bob Matuška (2)
Michal Hamar (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Ladislav Pollák (2)
Jiří Remeš (2)
Richard Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Marek Maslák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Gabriel Volšík (2)
Dávid Tluščák (2)
Tomáš Plško (2)
Lukáš Peško (2)
Lucia Berdisová (1)
Róbert Černák (1)
Peter Marcin (1)
Jana Mitterpachova (1)
Vladimir Trojak (1)
Viliam Vaňko (1)
Dušan Marják (1)
Petr Steiner (1)
Robert Šorl (1)
Zuzana Klincová (1)
Natalia Janikova (1)
Paula Demianova (1)
Adam Glasnák (1)
Martin Bránik (1)
Ondrej Jurišta (1)
Adam Pauček (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Kavan (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Janík (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Kubina (1)
Radoslav Pálka (1)
Matej Kurian (1)
Martin Hudec (1)
Dušan Rostáš (1)
Nora Šajbidor (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Michaela Stessl (1)
David Horváth (1)
Marcel Jurko (1)
Petr Novotný (1)
Pavel Lacko (1)
Tomas Kovac (1)
jaroslav čollák (1)
Tomáš Korman (1)
Pavol Mlej (1)
Zuzana Kohútová (1)
Eduard Pekarovič (1)
Dávid Kozák (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomas Pavelka (1)
Ivan Kormaník (1)
Ivan Priadka (1)
Jakub Mandelík (1)
Matej Gera (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ivan Michalov (1)
Mikuláš Lévai (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomáš Pavlo (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Košalko (1)
Martin Svoboda (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Michal Ďubek (1)
Patrik Patáč (1)
Lucia Palková (1)
Roman Prochazka (1)
Robert Vrablica (1)
Katarína Dudíková (1)
Zuzana Adamova (1)
Ján Pirč (1)
Igor Krist (1)
Emil Vaňko (1)
Pavol Chrenko (1)
Vincent Lechman (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Bystrik Bugan (1)
Andrej Majerník (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter K (1)
Martin Estočák (1)
Miriam Potočná (1)
Gabriel Závodský (1)
Bohumil Havel (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Poloha (1)
Patrik Pupík (1)
David Halenák (1)
Michal Jediný (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Galgoczy (1)
peter straka (1)
lukasmozola (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Tehotná členka predstavenstva a stieranie hraníc medzi obchodným a pracovným právom

Juraj Gyarfas, 18. 11. 2010 v 18:25

Možno odvolať tehotnú členku predstavenstva? Kto je jej šéfom? A aký je vlastne ešte rozdiel medzi obchodnoprávnym a pracovnoprávnym vzťahom?

Na všetky tieto zaujímavé otázky, ktoré mi doteraz nikdy nenapadlo riešiť, dáva odpoveď (alebo skôr vyvoláva ešte viac otázok) rozhodnutie ESD vo veci C-232/09 Danosa.

Skutkový stav

Spor vznikol v Lotyšsku, kde bola pani Danosa vymenovaná ako jediná členka predstavenstva akciovej spoločnosti LKB Lizings SIA. Právny rámec jej vzťahu so spoločnosťou je nejasný. Podľa lotyšského pracovného práva má byť s členmi štatutárnych orgánov kapitálových spoločností uzatvorená pracovná zmluva, ak sa ich vzťah nespravuje civilnou zmluvou. Podľa obchodného práva majú nárok na odmenu určenú dozornou radou. Otázka či nejaká zmluva existovala bola sporná (pani Danosa tvrdila, že žiadna civilná zmluva neexistovala, spoločnosť LKB tvrdila, že existovala mandátna zmluva).

Valné zhromaždenie ju jedného dňa v súlade s obchodným zákonníkom odvolalo z funkcie. Pani Danosa však namietala, že v tom čase bola v 11 týždni tehotenstva a nakoľko za svoju prácu dostávala odmenu a mala nárok na dovolenku, jej vzťah so spoločnosťou by sa mal považovať za pracovnoprávny a jej odvolanie je teda v rozpore s ochrannými dobami podľa pracovného práva.

Alebo ešte konkrétnejšie a nad rámec lotyšského práva, že by mala byť považovaná za pracovníčku v zmysle práva EÚ a jej odvolanie je preto v rozpore s čl. 10 Smernice 92/85/EHS (na Slovensku implementovanej do Zákonníka práce, zákona o sociálnom poistení, zákona o štátnej službe a zákona o Hasičskom a záchrannom zbore).

S tým si nevedel rady lotyšský Augståkås tiesas Senåts a tak sa na ESD obrátil s nasledovnými otázkami:

"‘(1) Are the members of the directorial body of a capital company to be regarded as covered by the concept of “worker” within the meaning of Community law?

(2) Is Article 224(4) of the Latvian Commercial Code, under which a member of the Board of Directors of a capital company may be dismissed without any restriction, no account being taken specifically of the fact that she is pregnant, incompatible with Article 10 of Directive 92/85 … and the case-law of the Court of Justice?’
"

Rozhodnutie ESD

Druhej otázke sa nebudem venovať, pretože ESD tu konkrétne riešil, či spoločnosť v čase odvolávania pani Danosa vedela, že je tehotná a či náhodou nešlo o všeobecnú diskrimináciu na základe pohlavia. Pre stieranie hraníc medzi obchodným právom a pracovným právom má však veľký význam všeobecný záver ESD vo vzťahu k prvej otázke.

ESD samozrejme začal s tým, že pojem pracovník (worker) je autonómny koncept práva EÚ a s odkazom na judikatúru upresnil, aké sú pojmové znaky (bod 39). Následne judikoval, že "pani Danosa poskytuje spoločnosti LKB služby a to pravidelne za odmenu a výkonom úloh, ktoré sú jej zverené podľa stanov spoločnosti a podľa procesných pravidiel predstavenstva ako jediný člen predstavenstva ... je irelevantné, že pani Danosa je sama poverená vytváraním týchto pravidiel." (bod 43) Otázne však ostáva, či pani Danosa bola vo vzťahu podriadenosti. Toto ESD vyriešil tým, že musela podávať správy dozornej rade (bod 49) a podľa lotyšského práva môže byť člen predstavenstva odvolaný rozhodnutím akcionárov (bod 50). Podľa ESD teda v jej prípade išlo o naplnenie pojmu pracovník (zhrnutie pojmových znakov je v bode 51).

A záver, čuduj sa svete, je, že "člen predstavenstva kapitálovej spoločnosti, ktorý tejto spoločnosti poskytuje služby a je jej integrálnou súčasťou, musí byť považovaný za pracovníka na účely Smernice 92/85, ak je táto činnosť vykonávaná na určitý čas, pod vedením alebo dohľadom iného orgánu spoločnosti a ak, ako protihodnotu za výkon služieb, člen predstavenstva dostáva odmenu".

A pre istotu ešte aj kompletná odpoveď na obe otázky:

" 1. A member of a capital company’s Board of Directors who provides services to that company and is an integral part of it must be regarded as having the status of worker for the purposes of Council Directive 92/85/EEC of 19 October 1992 on the introduction of measures to encourage improvements in the safety and health at work of pregnant workers and workers who have recently given birth or are breastfeeding (tenth individual Directive within the meaning of Article 16(1) of Directive 89/391/EEC), if that activity is carried out, for some time, under the direction or supervision of another body of that company and if, in return for those activities, the Board Member receives remuneration. It is for the national court to undertake the assessments of fact necessary to determine whether that is so in the case pending before it.

2. Article 10 of Directive 92/85 is to be interpreted as precluding national legislation, such as that at issue in the main proceedings, which permits a member of a capital company’s Board of Directors to be removed from that post without restriction, where the person concerned is a ‘pregnant worker’ within the meaning of that directive and the decision to remove her was taken essentially on account of her pregnancy. Even if the Board Member concerned is not a ‘pregnant worker’ within the meaning of Directive 92/85, the fact remains that the removal, on account of pregnancy or essentially on account of pregnancy, of a member of a Board of Directors who performs duties such as those described in the main proceedings can affect only women and therefore constitutes direct discrimination on grounds of sex, contrary to Article 2(1) and (7) and Article 3(1)(c) of Council Directive 76/207/EEC of 9 February 1976 on the implementation of the principle of equal treatment for men and women as regards access to employment, vocational training and promotion, and working conditions, as amended by Directive 2002/73/EC of the European Parliament and of the Council of 23 September 2002.
"

Záver

Absolútne súhlasím s tým, aby právo chránilo tehotné ženy pred výpoveďou. Rovnako rozumiem a schvaľujem tendenciu súdov a zákonodarcov ochraňovať pokladníčky v Tescu, ktorým zamestnávateľ de facto nanútil živnosť a tým pádom vzdanie sa pracovnoprávnej ochrany. Ale zdá sa mi, že v tomto rozhodnutí ESD zašiel zbytočne ďaleko.

Možno mal ESD tendenciu rozhodnúť v prospech pani Danosa, pretože v skutočnosti bola odvolaná nie navzdory tehotenstvu, ale z dôvodu tehotenstva. Spôsob formulovania záverov však naznačuje, že sa dá aplikovať na akékoľvek dôvody odvolania počas tehotenstva. Nezdá sa mi, že jediná členka predstavenstva potrebuje takúto právnu ochranu. Taktiež si nemyslím, že na základe kontroly vykonávanej dozornou radou a akcionármi je vo vzťahu podriadenosti.

A hlavne ma desia praktické dôsledky. Po prvé, toto rozhodnutie znamená, že niektoré pracovnoprávne nástroje ochrany by sa mali implementovať do obchodného práva (napr. do § 194 ObZ). Po druhé možno identickú argumentáciu aplikovať aj na niektoré mandátne zmluvy (zákaz vypovedať mandátnu zmluvu s tehotnou mandatárkou?). A po tretie som skeptický voči nesystémovému súdnemu roztieraniu hraníc medzi obchodným právom a pracovnoprávnou ochranou.


Názory k článku Tehotná členka predstavenstva a stieranie hraníc medzi obchodným a pracovným právom:


  ^ez^, 18. 11. 2010 v 19:30 - no...

preco potrebuje nutena zivnostnicka ochranu pracovneho prava a preco ju clenka predstavenstva nepotrebuje?

preco by mal sud chranit nutene zivnosticky ale nie clenky predstavenstiev? aky je tam podla teba rozdiel, ze jedna potrebuje ochranu a je spravne ze ju sudy chrania ale druha ochranu nepotrebuje?

  Juraj Gyarfas, 18. 11. 2010 v 19:47 - Juraj Gyarfas

Rozdiel vidím v podriadenosti. Myslím si, že celé pracovné právo vzniklo ako ochrana ľudí pracujúcich v podriadenej závislej práci (ak nechceš spochybniť zmysel celej pracovnoprávnej ochrany).

Pri pokladníčke v Tescu je jasné, že ide o obchádzanie zákona. Pri jedinej členke predstavenstva (inými slovami šéfke firmy) nemá podľa mňa osobitná pracovnoprávna ochrana zmysel a malo by sa zostať pri klasickej civilnej rovnosti zmluvných strán.

  ^ez^, 18. 11. 2010 v 20:18 - podriadenosť

aky je rozdiel v podriadenosti zivnostnicky-podkladnicky, ktora pride o 6 na zmenu a robi pracu pokladnicky a ide domov (t.j. de facto vykonava cinnost kde nepotrebuje ziadne pokyny zhora)

vs.

podriadenost napriklad uctovnicky, ktora pracuje na zivnost a riadi sa pokynmi toho, kto ju najal (to davam ako priklad povolania ktore sa vykonava na zivnost, je tam isty stupen podriadenosti, len sa casto nepovazuje za "nutenu zivnost" a obchadzanie zakona)

vs.

clenka predstavenstva, ktora je v istom vztahu podriadnenosti ako to opisal ESD.

  Juraj Gyarfas, 18. 11. 2010 v 23:51 - máš pravdu

Neexistuje podľa mňa rozdiel, ktorý by sa dal jednoznačne sformulovať do pravidla, ktoré by bolo vždy aplikovateľné. Ale myslím si, že to je osud všetkých právnych noriem s neurčitou hypotézou. Ich interpretácia sa do istej miery zredukuje na vymedzenie určitého pojmu (závislá práca, podriadenosť, dobré mravy). Zároveň však vždy ide o pojmy, ktoré sa dajú ilustrovať na jednoznačných príkladoch, ale vždy sa dajú nájsť príklady (hard cases), v ktorých aplikácia týchto pojmov nie je jednoznačná.

Podľa mňa východzí bod je klasická civilná zmluvná sloboda. Potom musí existovať nejaký dôvod, aby sa táto zásada prelomila. Pracovnoprávna ochrana takýto dôvod podľa môjho názoru má. Môžeme ho hľadať v chápaní spravodlivosti (ochrana slabšej strany), ale asi aj v ekonómii - dalo by sa argumentovať väzňovou dilemou a problémom kolektívnej akcie (je celospoločensky prospešné, aby zamestnanci mali určitú ochranu, ale trh ju pravdepodobne nedosiahne, pretože každý jednotlivý zamestnávateľ, ktorý by takúto ochranu dobrovoľne zaviedol by bol v konkurenčnej nevýhode).

A keď už máme zdôvodnené prelomenie pôvodnej zásady, treba sa len rozhodnúť, na ktoré prípady túto ochranu aplikovať.

Z Tvojich troch príkladov sa mi zdá pocitovo jasné, že pokladníčka v Tescu ochranu potrebuje a jediná členka predstavenstva ju v zásade nepotrebuje. Účtovníčka je niekde na pol ceste a vraciame sa k vymedzeniu pojmov závislej práce a podriadenosti. Myslím si, že jednoznačné pravidlo sa naformulovať nedá.

  Matej Kukura, 19. 11. 2010 v 10:37 - Nerozumiem...

Pri šéfoch firiem sme sa akosi aj v pracovnom práve dohodli, že špeciálnu ochranu nepotrebujú. Dôvody sú jasné: majú iné postavenie, iné možnosti a v neposlednom rade iné príjmy. Práve vzhľadom k tomu, že majiteľ musí mať osobitnú dôveru v takéto osoby, naše právo umožňuje (doteraz umožňovalo) bez väčších okolkov skončenie pracovnoprávnych vzťahov takýchto osôb, nehovoriac o tom, že tu pre výkon takejto funkcie ani pracovnoprávny vzťah nemôže byť založený. No aj v prípadoch, kedy členovia štatutárnych orgánov môžu byť v pracovnom pomere, takéto bezbolestné skončenie pracovného pomeru je možné. Ale európske koncepty sú celé autonómne a pozitívne ovplyvňujú úspešné smerovanie celej našej Európy.

Je jasné, že čochvíľu už nebude možné skončiť právny vzťah s tehotnou advokátkou, ale si ju mandant bude musieť platiť bez ohľadu na poskytovanie služieb.

Ako povedal aj náš minister - treba znížiť ochranu zamestnancov, lebo ich už nikto nie je ochotný zamestnávať. Navrhujem teda riešenie, že SR príjme takú úpravu, súladnú s právom Únie, podľa ktorej vlastne aj obchodné vzťahy (vrátane tých medzi spoločnosťami) budú v plnom rozsahu podliehať pracovnoprávnej úprave zameranej na ochranu dodávateľa tovaru, resp. poskytovateľa služieb. Potom nebude problém riešiť, či na základe pocitov alebo iných rovnako pregnantných úvah, kto ešte pod čosi spadať má a kto už nie. Odpadne tým aj akákoľvek diskriminácia. Nehovoriac o tom, že sa konečne vyriešia aj problémy verejných rozpočtov, pretože zo všetkého sa bude platiť daň z príjmu zo závislej činnosti, ako aj poistné na sociálne poistenie a na verejné zdravotné poistenie.

  Kristián Csach, 19. 11. 2010 v 11:35 - a preto

nikdy nebude ESD najvyšším súdom EÚ. Tiež som túto kauzu sledoval už dlhšie a pokojnejšie spím hlavne kvôli tomu, že podľa bodu 1, je posúdenie splnenia znakov závislej práce na vnútroštátnom súde a podľa bodu 2) nie vždy platí, že člen predstavenstva = pracovník.

Zmiešavajú sa tu dva prístupy: právo obchodných spoločností a pracovné právo s úplne inou logikou fungovania, tak ako sa aj na vnútroštátnej úrovni miešajú v súvislosti s (ne-)možnosťou pracovnoprávneho vzťahu člena predstavenstva k spoločnosti.

Právo obchodných spoločností je založené na dôvere (fidúcii), správe a zastúpení a tak ďalej. Myslím, že aj následok tohto rozhodnutia bude (ak vôbec) takpovediac Bohušovský (odkaz na nedávnu knihu Bohuša Havla o obchodních korporacích). Rozlíšime pracovnoprávnu rovinu, kde v rámci pracovnoprávneho vzťahu budeme chrániť každého, kto vykonáva závislú prácu, ale zároveň budeme korporátne umožňovať odňať takejto osobe jej štatutárne postavenie.

  Bohumil.havel, 19. 11. 2010 v 19:56 - ???

Moc nerozumím té diskusi. Celá corporate governance stojí na tom, že člen statutára není pracovník, proto funguje odpovědnostní motivace. Pokud to tak není, je to kvalitativní změna - které se ale NEBRÁNÍ - je věcí členského státu jak to chce. Volba pracovního práva je možná, ale je ex ante nákladná zejména pro limitaci některých předpokladů fiducie a pro "sociální rovinu pracka".

Také spím klidně, protože to rozhodnutí je mimoběžné - neříká nic o tom, že člen statutára je vždy "worker" - pokud to tak mají Lotyši, Bůh s nimi. Jinak ano, co píše Kito, je možná cesta - parafráze na korporační masku - bude to zaměstnanec, ale s maskou statutára, nebo vice versa (radši ne).

A dotaz, jaksi beckerosko-posnerovský, s odkazem na Uncommon sense, v čem je problém? Odvolat těhotnou ženu je vždy složité - že je těhotná jistě věděli, mohli reagovat dříve, pokud to tajila, porušila pečlivost a informační povinnost. Vadí to rozhodnutí tolik??

  Juraj Gyarfas, 19. 11. 2010 v 20:35 - Ad: Kristián a Bohuš

Súhlasím, že naplnenie pojmových znakov pracovníka bude v konečnom dôsledku posudzovať národný súd a súhlasím, že člen BoD nie je vždy pracovník. Ale nech si akokoľvek čítam prvý bod enunciátu ESD, stále mi to vychádza tak, že to nie je len lotyšský problém, ale kľudne by sa to dalo aplikovať aj na členov predstavenstva podľa českého a slovenského obchodného práva

  Bohumil.havel, 19. 11. 2010 v 20:46 - Bohumil.havel

Nastesti ta posledni veta je dost otevrena:).

Nicmene obecne aplikace pravidel o pracovnicich nevadi, protoze se tim ten samy nezbavuje povinnosti statutara a odpovednosti - tedy ochrana tehotne zeny neni to same jako rici, ze se z ni stava zamestnanec mimo regulaci statutara. Tedy se opet vracime k becker-posner dotazu...


  Eliška Mančíková, 19. 11. 2010 v 22:23 - z iného uhla

Súhlasím s Bohumilom Havlom, že i v prípade aplikácie pravidiel týkajúcich sa pracovníčok nie sú takéto ženy zbavené zodpovednosti vyplývajúcej z obchodno právnych predpisov a práv a povinností štatutára.

Myslím, že otázka, ktorá sa vynára je otázkou hodnôt, ktoré spoločnosť chráni - v tomto konkrétnom prípade: do akej miery má byť tehotná žena, žena, ktorá práve porodila a kojaca žena chránená? V každom členskom štáte je chránená najmä pracovnoprávnymi inštitútmi, lebo tie jej zabezpečujú v súčasnosti asi najväčšiu ochranu, ale ak by nebola chránená týmito inštitútmi, určite by ich poskytla iná oblasť práva.

Európsky súd vyjadril všeobecne prevládajúci postoj spoločnosti k takýmto ženám a ich ochrane. Či je jeho názor správny, o tom môžeme polemizovať, ale tak ako to tu už bolo povedané je i mierne alibistický voči členským štátom a necháva im priestor na vlastné interpretácie, hoci v prípade potreby poskytuje i návod, ako postupovať;-)

  Kristián Csach, 19. 11. 2010 v 23:52 - Ad Juraj a Bohumil

Áno, nie je to len lotyšský problém. Povedzme si na rovinu, Súdny dvor asi ani nemal možnosť rozhodnúť inak. Povedal, že vzhľadom na materiálne kritériá pojmu pracovník sa vždy musí skúmať, či sú v konkrétnom prípade naplnené (nič nové pod slnkom). Ak áno, potom sa naň vzťahuje ochrana pracovníka (ale iba pred pracovnoprávnymi postihmi) bez ohľadu na to, ako z vnútroštátnej formálnej stránky (že vraj nejaké pobaltské company law) jeho pôsobenie vnímame. Ak by som bol vnútroštátny sudca, poviem, že nie sú splnené materiálne kritériá. A keby som už bol nútený povedať, že sú splnené, tak by som rozlišoval medzi jej zamestnaneckou pozíciou a jej štatutárnym postavením, dva rôzne štatúty, ktoré sa v zásade neprelínajú. Pripustil by som jej odvolanie z pozície štatutára, nie jej výpoveď z pracovného pomeru.

Ad Bohumil: Nemyslím, že by informovanie o tehotenstve (záľubách, obľúbenej farbe) spadalo pod riadnu starostlivosť člena štatutárneho orgánu.
Inak tomu dotazu na asi celkom nerozumiem... Náklady extrémneho čítania toho rozsudku sú značné (rozšírenie pracovnoprávnej diskriminácie na príkazné zmluvy tak, ako píše Juraj).

  Kristián Csach, 19. 11. 2010 v 23:53 - doplnenie

Mal tam byť aj odkaz na Uncommon sense (medzi "Inak tomu dotazu na UNCOMMON SENSE asi celkom..."), ale asi je už neskoro, a tak mi vypadol ...:
http://books.google.sk/books?id=x5QhsjI2JTYC&lpg=PP1&ots=7H0EUeIQXi&dq=becker%20posner%20Uncommon%20sense&pg=PP1#v=onepage&q&f=true

  Juraj Gyarfas, 20. 11. 2010 v 01:07 - Ad: Kristián

Súhlasím, že ESD musel pojem pracovník vymedziť materiálne a nie s odkazom na formálne vnútroštátne rozdiely medzi pracovným a obchodným právom. A viem si predstaviť, že jediná členka predstavenstva SPVčka, ktorá je ale de facto zamestnankyňou skupiny a má na starosti jeden projekt, by mohla požívať pracovnoprávnu ochranu.

Ale to ESD nepovedal. ESD podľa môjho názoru povedal, že pravidelné reportovanie dozornej rade a formálna podriadenosť valnému zhromaženiu stačí na naplnenie materiálneho znaku subordinácie a tým pádom na naplnenie definície pracovníka. A tu by sa Ti ako národnému sudcovi veľmi ťažko tvrdilo, že znaky neboli naplnené. Ak by si bol lotyšským sudcom, ktoré znaky podľa Teba teda neboli naplnené?

Potvrdiť odvolanie z pozície štatutára a ponechanie pracovného vzťahu je lákavé a asi aj spravodlivé riešenie. Ale ako si to konkrétne predstavuješ? Aká pozícia by jej po odvolaní z BoD mala ostať?

  Eliška Mančíková, 20. 11. 2010 v 11:05 - all

Bavíme sa tu o vymedzení pojmu pracovník, ale netreba prehliadať i bod 2 výroku rozsudku, ktorý vraví "Even if the Board Member concerned is not a ‘pregnant worker’ within the meaning of Directive 92/85, the fact remains that the removal, on account of pregnancy or essentially on account of pregnancy, of a member of a Board of Directors who performs duties such as those described in the main proceedings can affect only women and therefore constitutes direct discrimination on grounds of sex.", čo si myslím poskytuje väčšie a nebezpečnejšie možnosti na stieranie hraníc medzi pracovným a obchodným právom...Nehovorí náhodou tento výrok o tom, že i ak by nebolo možné aplikovať pracovnoprávnu ochranu, ešte stále je tu možné využiť ochranu pohľadu princípu rovnakého zaobchádzania so žanemai a mužmi, a to dokonca i v obchodnom práve, akokoľvek sa to zdá absurdné?

  Juraj Gyarfas, 20. 11. 2010 v 17:28 - Ad: Eliška

Bod 1 je podľa mňa problematickejší, pretože otvára cestu k úplnému zmazaniu hraníc medzi obchodným a pracovným právom a zavádzaniu aj iných pracovnoprávnych nástrojov ochrany do obchodného práva. Z tohto hľadiska môže perspektívne spôsobiť právnu neistotu v širšom spektre situácií.

Čo sa týka bodu 2, ten asi pokrýva relatívne málo situácii. Ak dôjde k vypovedaniu zmluvy nielen počas tehotenstva, ale priamo z dôvodu tehotenstva, nie je to nič milé. A pravdepodobne pôjde o málo situácií (aj keď procesne to môže byť problematické vzhľadom na obrátenie dôkazného bremena v antidiskriminačných veciach, ktoré - zdá sa mi - sa týka aj diskriminácie na základe pohlavia).

Argumentačne je to však zvláštne. Zdá sa totiž, že by sa ochrana dala aplikovať aj na iné obchodnoprávne vzťahy. Napr. by bolo zakázané vypovedať mandátnu zmluvu s advokátkou z dôvodu tehotenstva, pretože ide o diskrimináciu (holt, muž advokát asi tehotný nebude). Ochrana by sa však netýkala napr. výpovede z dôvodu choroby (ktorá môže postihnúť obe pohlavia). Takže ak advokátka otehotnie, nebolo by jej možné z tohto dôvodu vypovedať mandátnu zmluvu. Ale ak (nedajbože) vážne ochorie a potrebovala by možno ešte väčšiu ochranu, antidiskriminačná legislatíva jej nepomôže. A čo ak pôjde o chorobu, ktorá postihuje len jedno pohlavie?

  Kristián Csach, 23. 11. 2010 v 07:59 - slovenská verzia

Pre tých, ktorí cudzím jazykom neholdujú, pripájam link na rozhodnuie v eurlexe v C‑232/09 v slovenčine

  Anton Podracký, 24. 11. 2010 v 18:58 - outsourcing

Trocha off-topic: Dala by sa táto ochrana aplikovať aj na outsourcingové služby, ktoré sú poskytované živnostníčkami (v prípade, ak ide o SZČO bez zamestnancov)?

  Juraj Gyarfas, 25. 11. 2010 v 10:02 - Ad: Anton

Ja si myslím, že keď outsourcingová živnostníčka spĺňa materiálne podmienky pojmu "pracovník", tak by mala podliehať tejto ochrane.

  Juraj Gyarfas, 25. 11. 2010 v 10:03 - Ad: Anton

Ja si myslím, že keď outsourcingová živnostníčka spĺňa materiálne podmienky pojmu "pracovník", tak by mala podliehať tejto ochrane.

  Anton Podracký, 25. 11. 2010 v 22:34 - Ad: Juraj

A čo v prípade Chief executive officer outsourcing-u?

  Juraj Gyarfas, 26. 11. 2010 v 13:47 - Ad: Anton

Materiálne podmienky pojmu worker sa podľa mňa nedajú vyvodzovať len z názvu pozície. Takže by si to iste vyžadovalo podrobnejšiu analýzu toho, komu táto osoba reportuje, ako, čo, kedy, pre koho a za čo pracuje, atď. Ale obávam sa, že ak môže byť "pracovníkom" jediná členka predstavenstva, mohol by ňou byť aj CEO outsourcingu.

  Juraj Gyarfas, 18. 07. 2020 v 22:26 - k procesným aspektom témy

Barancová, H. Štatutárny orgán ako pracovník podľa práva EÚ a európske procesné právo. Právny obzor, 103, 2020, č. 3, s. 169 - 182. 

  Juraj Gyarfas, 23. 07. 2020 v 17:20 - NS ČR k právomoci v spore medzi konateľom a spoločnosťou

"I. Smluvní vztah mezi členem statutárního orgánu a společností zásadně nenaplňuje znaky individuální pracovní smlouvy ve smyslu nařízení Brusel I bis a nevztahuje se na něj jurisdikční ochrana dle článků 20 až 23 tohoto nařízení.

V poměrech projednávané věci se tak na vztah mezi žalobcem, v postavení jednatele společnosti s ručením omezeným, a společností úprava výlučné příslušnosti podle článku 22 nařízení Brusel I bis – i za existence smlouvy o výkonu funkce s odkazem na pracovněprávní předpisy – neuplatní.

II. Žaloba společnosti proti jejímu bývalému jednateli z důvodu údajného neplnění povinnosti řádně vykonávat funkci, která je mu uložena právem obchodních korporací, spadá pod pojem „nároky ze smlouvy“ ve smyslu článku 5 odst. 1 nařízení Brusel I (článku 7 odst. 1 nařízení Brusel I bis).
"

NS ČR, sp. zn. 27 Cdo 3456/2019, 15. 4. 2020

  Juraj Gyarfas, 29. 01. 2023 v 20:54 - ďalšie stieranie hraníc medzi pracovným pomerom a iným zmluvným vzťahom

"Article 3(1)(a) and (c) of Council Directive 2000/78/EC of 27 November 2000 establishing a general framework for equal treatment in employment and occupation
must be interpreted as precluding national legislation which has the effect of excluding, on the basis of the freedom of choice of contracting parties, from the protection against discrimination to be conferred by that directive, the refusal, based on the sexual orientation of a person, to conclude or renew with that person a contract concerning the performance of specific work by that person in the context of the pursuit of a self-employed activity.
"
Case C‑356/21, J.K. v TP S.A.


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím