Autori:

Dnes ma veľmi zaujal §23 ods. 6 zákona 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1.

Na základe tohto zákona nemôže vzniknúť právnym úkonom alebo rozhodnutím súdu pozemok menší ako si vymienil zákonodarca. Notárom však poskytol možnosť ako "naložiť" s dedičmi, ktorí sa nevedia medzi sebou dohodnúť a častokrát úmyslene spôsobujú prieťahy v konaní. Tento zákon im ukladá možnosť, ak sa dedičia nedohodnú a nevysporiadjú spôsobom, aký im určuje tento zákon, notár ako súdny komisár rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie a zároveň rozhodne o povinnosti nadobúdateľa vysporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva sa premlčujú v lehote desiatich rokov a podľa písm. a) na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku. Zákonodarca zároveň dochádza tak ďaleko, že podľa druhej vety tohto písmena prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije a záložnému veriteľovi patrí predkupné právo k pozemku, ku ktorému sa viaže záložné právo. !!!

Modelová situácia: Máme 10 dedičov, ktorí sa nevedia dohodnúť na deľbe. Rozhodne notár tak, že nehnuteľnosti uznesením priklepne jednému z dedičov, povedzme tomu, ktorý sa o pozemky stará so starostlivosťou riadneho hospodára. Zároveň ho zaviaže,aby v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti vyplatil ostatných spoludedičov.

Šťastný dedič, teraz už vlastník, do troch dní vyplatí 8 dedičov, na toho deviateho zabudne.

Príslušná správa katastra zapíše vlastnícke právo záznamom. Samozrejme, že v 162/1995- ke nie je ustanovenie, ba ani zmienka o tom, že osvedčenie , v ktorom sa takto rozhodne má byť zapísané už priamo so zákonným záložným právom a s vyznačením predkupného práva k nehnuteľnosti. Toto sa dá zapísať až na návrh neuspokojeného dediča po márnom uplytnurí lehoty na vyplatenie z jeho podnetu (Už vidím tie šťastné tváre všetkých vkladárov...:-) )

Šťastný dedič po 5 rokoch od vyplatenia ôsmych spoludedičov sa rozhodne predať svoju nehnuteľnosť. Dobromyseľný kupujúci zaplatí kúpnu cenu a stáva sa radostným vlastníkom.

Po zavkladovaní VP sa ozve dedič číslo 9 a preukáže, že naozaj nebol vyplatený. Šťastný dedič má peniaze, kupujúci má problém a nechcenú ťarchu na nehnuteľnosti.

1 .Dobromyseľný nadobúdateľ naozaj nemohol urobiť nič preto, aby zistil, že je tu osoba, ktorá má zákonné predkupné právo k nehnuteľnosti a ešte aj zákonné záložné právo?

2. Je táto kúpna zmluva neplatná absolútne alebo len relatívne, alebo to zakladá právo na odstúpenie od zmluvy a následne vydanie bezdôvodného obohatenia?

3. Zákonné záložné právo má charakter in rem- prechádza na ďaľšieho nadobúdateľa...

A ešte niečo k tomuto zákonu: Podľa môjho skromného názoru rozdelením ideálneho spoluvlastníckeho podielu nedochádza k drobeniu pozemkov.

§3 ods. 1 katastrálneho zákona:

Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou.

Podľa ods. 3 parcelou sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami a ich definovanie v zobrazovacom systéme a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape s vyznačením jej parcelného čísla. Odsek 7 hovorí o výmere parcely, nie pozemku: Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach
Spoluvlastnícky podiel vyjadruje predsa mieru, akou sa podieloví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k veci. Nadobudnutím spoluvlastníctva k pozemku ako veci reálne jestvujúcej, časti krajiny, predsa nezmenším plochu ani na mape ani v skutočnosti. Drobením pozemku skôr rozumiem jeho reálne delenie cez geometrické plány. Tento zákaz drobenia mi príde veľmi nelogický, obmedzujúci vlastníka pri vykonávaní právnych úkonov a navyše aj možno protiústavný...

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím