lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Michal Krajčírovič (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Marián Porvažník (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Jozef Kleberc (2)
Emil Vaňko (1)
Bystrik Bugan (1)
Tibor Menyhért (1)
Ondrej Halama (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Svoboda (1)
Paula Demianova (1)
Bohumil Havel (1)
Radoslav Pálka (1)
David Horváth (1)
Dušan Marják (1)
Ivan Michalov (1)
Róbert Černák (1)
Martin Galgoczy (1)
Ivan Kormaník (1)
peter straka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Matej Kurian (1)
Tomas Kovac (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Košalko (1)
Igor Krist (1)
David Halenák (1)
Pavel Lacko (1)
Pavol Mlej (1)
Natalia Janikova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Hudec (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
lukas.kvokacka (1)
Ladislav Pollák (1)
Matej Gera (1)
Miriam Potočná (1)
Petr Steiner (1)
Peter Janík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Marcin (1)
Gabriel Volšík (1)
Roman Prochazka (1)
Vincent Lechman (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter K (1)
Zuzana Adamova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Robert Šorl (1)
Robert Vrablica (1)
Vladislav Pečík (1)
Marek Maslák (1)
Juraj Lukáč (1)
Gabriel Závodský (1)
lukasmozola (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Šrámek (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Dušan Rostáš (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter Kubina (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Estočák (1)
Lucia Palková (1)
Petr Kavan (1)
Marcel Jurko (1)
Ján Pirč (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Vojna kódexov (diel II): Zmluva o budúcej zmluve o absolútnom obchode

Juraj Gyarfas, 25. 06. 2010 v 01:18

O zmluve o budúcej zmluve o absolútnom neobchode medzi podnikateľmi sme na tomto mieste už raz diskutovali (viď diskusia tu a tam citovaná judikatúra). A celkom rýchlo sme sa zhodli, že zmluva o budúcej zmluve o kúpe nehnuteľnosti alebo o nájomnej zmluve (teda o absolútnom neobchode) by sa mala spravovať § 289 ObZ a nasl. Aj keď viem, že existujú aj protichodné názory (ak sa nemýlim, napr. prof. Vojčík), zástancovia týchto názorov sa do diskusie žiaľ nezapojili.

V tomto poste by som chcel načrtnúť opačnú situáciu. Ktorým kódexom by sa mala spravovať zmluva o budúcej zmluve o absolútnom obchode (napr. o kúpnej zmluve na cenné papiere) medzi nepodnikateľmi? A na okraj by som sa rád spýtal, načo je nám vlastne dichotómia záväzkového práva.

Zmluva o budúcej zmluve o absolútnom obchode medzi nepodnikateľmi

K tejto otázke ma inšpiroval Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 25 Cdo 916/2008, 25. 2. 2010, judikoval, že "občanskoprávní režim budoucí smlouvy (tzv. absolutní neobchod) nevylučuje obchodněprávní režim smlouvy o smlouvě budoucí, na druhé straně jde-li o „další vztahy podřízené úpravě obchodního zákoníku“ (včetně tzv. absolutních obchodů [...]), je na místě i smlouvu o takové smlouvě budoucí podřídit ustanovení § 289 obch. zákoníku." V kontexte judikovaného prípadu tento záver nie je prekvapujúci. Išlo o zmluvu o budúcej zmluve o prevode zmeniek [podľa § 261 ods. 3 písm. c) ObZ absolútny obchod] uzatvorenú medzi podnikateľmi. V tomto kontexte asi niet pochýb, že pôjde o obchodnoprávnu zmluvu o budúcej zmluve podľa § 289 ObZ.

V tejto súvislosti mi však napadla iná otázka. Čo keď ja so susedom podpíšem zmluvu o budúcej zmluve o prevode zmeniek alebo akcií, ktoré suším v nočnom stolíku. Bude sa táto zmluva o budúcej zmluve spravovať Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom?

Osobne som zmluvu o budúcej zmluve vždy považoval za samostatný zmluvný typ (aj keď zaradený medzi Všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Všeobecnými ustanoveniami Obchodných záväzkových vzťahov Obchodného zákonníka). Preto si myslím, že posúdenie aplikovateľného kódexu v intenciách § 261 ObZ by sa malo týkať len okolností "prípravnej zmluvy" a nie charakteru "ostrej zmluvy". Zmluva o budúcej nájomnej zmluve medzi podnikateľmi by teda mala byť relatívnym obchodom a zmluva o budúcej zmluve o prevode akcií medzi mnou a susedom by mala byť "relatívnym neobchodom".

Najvyšší súd sa k tejto otázke priamo nevyjadril. Cituje však prof. Pelikánovú, ktorá "má-li být v budoucnu uzavřena smlouva podle § 261 odst. 3 obch. zák., považuje za nespornou aplikaci obchodního zákoníku (srov. Pelikánová, I. Komentář k obchodnímu zákoníku, 3. díl, Praha, Linde, 1996, s. 548)". Citovaný komentár žiaľ nemám momentálne k dispozícii a neviem si preto overiť, v akom kontexte sa táto veta nachádza. Vytrhnutá z kontextu však môže naznačovať, že zmluva o budúcej zmluve o absolútnom obchode by sa mala spravovať § 289 ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov.

Načo je nám dichotómia záväzkového práva?

Otázka prezentovaná v tomto poste nemá príliš veľký praktický význam. Nepredpokladám, že v C2C vzťahoch často narážame na zmluvy o budúcich zmluvách o absolútnom obchode. V B2C vzťahoch je podľa mňa pomerne veľa absolútnych obchodov (napr. úverové zmluvy, zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte, cestovné šeky), nepredpokladám však, že im často predchádza zmluva o budúcej zmluve. A aj v týchto prípadoch bude regulácia spotrebiteľským právom zväčša tak prísna, že použiteľnosť jedného alebo druhého kódexu nebude kľúčovou otázkou.

Táto otázka však priamočiaro vedie k zásadnejšej otázke. Načo je nám vlastne dichotómia záväzkového práva? Posúdenie obchodnoprávnosti, resp. občianskoprávnosti konkrétneho vzťahu je často nejasné a mimoriadne prácne. Zároveň mi však stále nie je jasné, aký je význam tohto posúdenia. Aké zásadné praktické rozdiely existujú medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou povedzme zmluvy o dielo alebo kúpnej zmluvy, ktoré by odôvodňovali komplikovanosť dvojkolajnej úpravy? Obchodné právo je údajne liberálnejšie, dravejšie a kladie menší dôraz na ochranu subjektov (podnikateľ, ochráň sa sám). Ale prečo má potom dlhšiu premlčaciu dobu a prečo až donedávna občianske právo nepoznalo moderáciu zmluvnej pokuty? A ak bol zmysel tejto dichotómie v ochrane slabších strán, nestratil sa uzákonením spotrebiteľského práva?

Viem, že napr. prof Mamojka je zástancom tejto dvojkoľajnosti. Zaujímalo by ma, aký je názor čitateľov tohto blogu. A českých čitateľov by som sa rád osobitne spýtal, či v Čechách existuje (existovala) v súvislosti s návrhom nového Občianskeho zákonníka výrazná opozícia voči zjednoteniu záväzkového práva.


Názory k článku Vojna kódexov (diel II): Zmluva o budúcej zmluve o absolútnom obchode:


  Martin Prokeš, 25. 06. 2010 v 10:48 - Stanovisko prof. Pelikánové v ASPI

"I v případě smlouvy o budoucí smlouvě nutno zodpovědět otázku, kdy se použije úprava uvedená v obchodním zákoníku a kdy úprava v občanském zákoníku. Aplikace obchodního zákoníku je nepochybná v případě vztahů podle § 261 odst.1, resp. odst. 2 ObchZ. Má-li být v budoucnu uzavřena smlouva podle § 261 odst. 3 ObchZ, považuji za nespornou rovněž aplikaci obchodního zákoníku. I v případě, že se bude jednat o vztah podle prvého odstavce, ale o smluvní typ upravený jenom v občanském zákoníku, vyplyne jednoznačně z § 261 odst. 6, že na smlouvu o budoucí smlouvě nutno použít obchodní zákoník. Tomu odpovídá i stanovisko L.Kopáče (cit. dílo s.57), přestože odstavec šestý v době, kdy tento autor psal své stanovisko, byl méně jasný." (ASPI LIT28987CZ, 2007)

  Juraj Gyarfas, 25. 06. 2010 v 19:43 - Ad: prof. Pelikánová

Ďakujem za okopírovanie tejto state. Nie je to povedané úplne na rovinu, ale podľa mňa z toho implicitne vyplýva, že v prípade zmluvy o budúcej zmluve o absolútnom obchode by sa mal aplikovať § 289 a nasl. ObZ bez ohľadu na povahu subjektov. S tým nesúhlasím z dôvodov uvedených vyššie.

  Kristián Csach, 26. 06. 2010 v 00:30 - Retrospektívny argument

Ak by som chcel vyzerať múdro, tak poviem, že zmluva o prevode cenného papiera je bez ohľadu na povahu subjektov obchodnoprávna a (spätne) otvára aplikáciu celej danej časti Obchodného zákonníka, vrátane ustanovenia o zmluve o budúcej zmluve. Teda zákonodarca umožnil režim zmluvy o budúcej zmluve v prípadoch obchodnoprávnych zmlúv. Uviedol taktiež, čo považuje za obchodnoprávne zmluvy ( § 261 je iba akýmsi pred-ustanovením pred základné ustanovenie o konkrétnych zmluvách).

Uvažovanie o zmluve o budúcej zmluve ako o typovej zmluve na účely § 261 je podľa mňa cesta do pekla (a bolo to už aj v tej poslednej diskusii). Napríklad, ako by si potom posúdil zmluvy (ObZ) v prospech tretej osoby? Tu sa asi zhodneme, že to osobitný typ nie je...

Myslím si ale, že § 261/262 a jeho následky sa nedajú rozumne formalisticky vysvetľovať. Pozrime sa na to preto zo strany subjektov: Subjekty "vedia", že na ich definitívnu zmluvu sa použije obchodnoprávny režim aj napr. so štvorročnou premlčacou lehotou. Malo by zmysel, aby sme na ich zmluvu o budúcej zmluve použili niečo iné? Podľa mňa nie.

Všeobecne o dichotómii: Ako vravíš, v súčasnosti už existuje skôr trichotómia: spotrebiteľské právo s jeho mechanizmom na jednej strane, obchodné na strane druhej a občan niekde vstrede ako všeobecný model regulácie. Súčasný stav je neudržateľný a akýkoľvek komplikovanejší prípad kolízie OZ / ObchZ už nie je riešiteľný na dennodennej aplikačnej báze ale žiada takmer filozofické traktáry (vid debata o premlčaní bezdôvodného obohatenia, alebo ten nezmysel o úrokoch z omeškania).

  Michal Novotný, 26. 06. 2010 v 23:05 - Ako vždy

rád vyjadrím svoj názor, aj keď nikoho nezaujíma :-)

Myslím, že problém zmluvy o budúcej zmluve veľmi dobre a jasne vystihol Kristian. Ani podľa mňa tu nejde o zmluvný typ, ide prosto o určitú špecifickú úpravu kontraktačného procesu - namiesto zákonnej úpravy offerty a akcepty (a možnosti zmluvu uzavrieť alebo neuzavrieť) sa strany dohodnú na tom, že za istých okolností sú povinné zmluvu uzavrieť. Preto si tiež myslím, že celý tento kontraktačný proces sa spravuje tým režimom, ktorým sa spravuje zmluva, ktorá sa má vo finále uzavrieť (v tomto prípade zmluva o prevode CP).

Všeobecne k dichotómii: Podľa mňa je vo výsledku jedno, či budú dva kódexy, alebo jeden, ak ich usporiadanie bude rozumné (rozumej: určite iné ako dnes). Pretože aj pri modeli jedného Obč.zák. v ňom pravdepodobne budú musieť byť ustanovenia platné len pre podnikateľské vzťahy (resp. pre podnikateľov) a tiež osobitné platné len pre spotrebiteľské vzťahy (pre spotrebiteľov). Je len otázkou vkusu, či to dáme do jedného zákona alebo dvoch. Ale samozrejme, Obch. zák. v dnešnej podobe (keď dupluje 40% ustanovení Obč. zák., ale často inak) a hlavne s jeho § 262, ktorý ich v podstate robí zbytočnými, nemôže fungovať naďalej, pretože z tohto komplikovaného vzťahu nemá úžitok nikto iný než "sládkovičovská dynastia", ako prof. MM a jeho potomka, doc. MM nazval jeden známy (ktorý si želá zostať v anonymite), a im podobní právni "pseudovedci a pseudopraktici".

  Juraj Gyarfas, 29. 06. 2010 v 18:56 - ZBZ ako osobitný zmluvný typ

Ok, asi máte pravdu v tom, že nie je správne označovať ZBZ ako osobitný zmluvný typ. Napriek tomu si myslím, že ZBZ by sa na účely § 261 mala posudzovať ako samostatný "záväzkový vzťah".

Po prvé by sa to dalo odôvodniť gramatickýcm výkladom. § 261 ods. 3 hovorí o "záväzkovom vzťahu zo zmluvy o predaji podniku". V štádiu ZBZ ešte neexistuje zmluva o predaji podniku.

Z gramatického výkladu je to podľa mňa logické aj v tom, že ZBZ je iný závázkový vzťah ako ostrá zmluva. Vyplývajú z nej iné práva a povinnosti ako z ostrej zmluvy. Nemyslím si, že je to len osobitný typ oferty a akceptácie.

Po druhé to má podľa mňa aj teleologickú logiku. Zmyslom § 261 je v zásade podľa subjektov a ich činnosti rozdeliť vzťahy na obchodnoprávne a občianskoprávne. Absolútne obchody, resp. neobchody, sú výnimka z tohto pravidla. Pri niektorých zmluvách je charakter zmluvy dôležitejší ako charakter subjektov. Ale keďže ide o výnimku, mala by sa vykladať reštriktívne. Čiže nerozširovať výnimku, ktorú zákon dáva ostrým zmluvám, aj na ZBZ. Ak sa dvaja podnikatelia pri nájomnej zmluve musia podriadiť OZ, nemá podľa mňa význam túto výnimku rozširovať aj na ZBZ. Ak sa dvaja susedia pri predaji akcií musia podriadiť ObZ nemá podľa mňa význam ťahať pod ObZ aj ich prípravnú zmluvu.

  Juraj Gyarfas, 12. 07. 2018 v 16:29 - NS ČR k náležitostiam ZBZ o predaji bytu

"Platí-li obecně (pro všechny závazky), že pro závěr o platnosti smlouvy o smlouvě budoucí postačí, dohodly-li se strany o podstatných náležitostech budoucí smlouvy, a že na smlouvu o smlouvě budoucí nelze klást stejné nároky na splnění zákonem stanovených podmínek pro uzavření realizační smlouvy, není důvod, aby pro smlouvy a smlouvy o smlouvě budoucí o převodu vlastnického práva k jednotce platila jiná pravidla (jak vyplývá i z odůvodnění výše citovaného rozsudku sp. zn. 33 Cdo 4404/2008).

Považoval-li v minulosti Nejvyšší soud v některých svých ojedinělých rozhodnutích (na rozdíl od výše citované judikatury) za obligatorní náležitost smlouvy o smlouvě budoucí o převodu jednotky i vymezení převáděných spoluvlastnických podílů ke společným částem domu (viz usnesení Nejvyššího soudu ze dne 9. 1. 2013, sp. zn. 28 Cdo 1556/2012), pak tuto jeho rozhodovací praxi usměrnil nálezem Ústavní soud sp. zn. II. ÚS 2124/14 ze dne 26. 1. 2016 (N 13/80 SbNU 163). V něm zdůraznil, že není důvod jakkoliv zpochybňovat účel požadavku na vymezení převáděných spoluvlastnických podílů ke společným částem domu coby obligatorní náležitosti smlouvy o převodu bytu, který spočívá především v potřebě určení rozsahu, v jakém se vlastník bytové jednotky bude podílet jak na správě, tak i na nákladech údržby společných částí domu. Současně nelze přisvědčit závěru, že uvedené podmínky (splnění obligatorních náležitostí dle zákona o vlastnictví bytů) je třeba stejnou měrou klást jak na samotnou smlouvu o převodu bytu, tak i na smlouvu o smlouvě budoucí, v níž teprve smluvní strany vyjadřují svou vůli v budoucnu uzavřít kupní smlouvu (smlouvu o převodu bytu), přičemž považují za vhodné a žádoucí již nyní vymezit její některé klíčové parametry a podmínky. Ostatně v praxi se tento kontraktační postup vyskytuje relativně často právě v souvislosti s prodejem bytů v plánovaných či již započatých, nicméně zdaleka nedokončených projektech výstavby nových bytových domů či komplexů, kdy již v průběhu realizace stavby dochází k uzavírání příslušných smluv týkajících se převodu jednotlivých bytových jednotek. Často by tak bylo objektivně téměř nemožné v době uzavírání smlouvy o smlouvě budoucí vždy dostát požadavku na bližší a specifičtější konkretizaci v budoucnu převáděných spoluvlastnických podílů ke společným částem domu .

Koneckonců při uzavírání smlouvy o převodu vlastnického práva k jednotce podle zákona o vlastnictví bytů se nemohly strany smlouvy při ujednání o převodu spoluvlastnického podílu společně s převodem nebo přechodem vlastnictví jednotky a o velikosti spoluvlastnických podílů na společných částech domu odchýlit od ustanovení § 8 zákona o vlastnictví bytů. Bylo-li ze smlouvy o smlouvě budoucí zřejmé, jaká jednotka má být předmětem budoucí smlouvy o převodu vlastnictví, bylo zároveň zřejmé, že spolu s ní má dojít i k převodu spoluvlastnického podílu na společných částech domu a že velikost tohoto spoluvlastnického podílu se bude řídit vzájemným poměrem velikosti podlahové plochy jednotek k celkové ploše všech jednotek v domě ( § 8 odst. 2 zákona o vlastnictví bytů).
"

NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 2147/2016

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím