Autori:

Pri kúpe prázdneho CDčka platíme v cene 6 % , ktoré nenájdeme v cene iných bežných výrobkov. Podobných 6 % platíme z ceny iných prázdnych nosičov, 3 % z ceny prístrojov na vyhotovovanie rozmnoženín a 0,5 % z ceny osobných počítačov.

Ide o tzv. náhradu odmeny autorov ( § 24 ods. 6 AZ) za právo každej fyzickej osoby "vyhotoviť bez súhlasu autora [rozmnoženinu zverejneného diela] pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný" ( § 24 ods. 1 AZ, túto výnimku umožňuje čl. 5 ods. 2 b) smernice 2001/29/ES). Keďže v zmysle citovaného ustanovenia "za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu", majú autori nárok na tzv. náhradu odmeny ("fair compensation"), ktorá sa vypláca prostredníctvom organizácií kolektívnej správy a ktorú platíme v cene prázdnych CDčiek. A o súlade tohto systému s právom EÚ v súčasnosti rozhoduje ESD v konaní C-467/08. Minulý týždeň Generálna advokátka Verica Trstenjak dodala svoje stanovisko, podľa ktorého takýto systém vyberania náhrady odmeny má svoje európskoprávne limity.

Prípad Sociedad General de Autores y Editores (SGAE) v Padawan S. L.

V predmetnom konaní španielska organizácia kolektívnej správy (SGAE) žaluje spoločnosť Padawan, ktorá predáva prázdne CDčka a DVDčka, o vyplatenie náhrady odmeny. Španielsky systém vyberania náhrady odmeny (ako je opísaný v bode 15 stanoviska) sa zdá byť podobný ako slovenský. Náhradu odmeny odvádza výrobca, dovozca, veľkoobchod alebo maloobchod predávajúci uvedené nosiče. Predajcovia túto sumu premietajú do predajnej ceny a, ako píše pani Trstenjak, tým pádom ju ekonomicky prenášajú na spotrebiteľov (bod 76). Z ekonomického hľadiska toto síce podľa mojich vedomostí nie je celkom pravda - zdá sa mi, že takáto "daň" ekonomicky zaťažuje predajcov ako aj spotrebiteľov, pričom presné rozloženie ekonomického bremena závisí od elasticity ponuky a dopytu. Ale to v tomto kontexte nie je relevantné.

Španielsky súd sa rozhodol prerušiť konanie a obrátil sa na ESD so sériou predbežných otázok. Rád by som sa v tomto poste pristavil pri tretej, štvrtej a piatej otázke, ktoré sa týkajú toho, či je systém paušálnej náhrady odmeny uvalenej na všetky nosiče bez ohľadu na účel, na ktorý sú používané, v súlade s komunitárnym právom.

Stanovisko Generálnej advokátky, ktoré začína Gutenbergom a filozoficky odkazuje na Aristotelovu Etiku Nikomachovu, je skvelým čítaním. Podľa pani Trstenjak je podmienkou pre vyberanie náhrady "dostatočne blízky nexus medzi vyberaným poplatkom a využitím daného zariadenia alebo nosiča" (bod 89). Táto požiadavka však nemôže byť interpretovaná tak striktne, aby sa v praxi znemožnilo vyberanie týchto náhrady. Z tohto dôvodu je akceptovateľné, že náhrada odmeny sa nevyberá priamo od spotrebiteľov v závislosti od užívania konkrétnych nosičov, keďže vyberanie takéhoto priameho poplatku nie je možné z praktických dôvodov (bod 92). Podľa Generálnej advokátky je teda španielsky systém vyberania paušálnej náhrady, ktorý vychádza z predpokladaného využívania zariadení a nosičov (t.j. neskúma faktické využitie konkrétneho CDčka), je v zásade v poriadku (bod 93 a 94).

Tento systém však podľa pani Trstenjak nie je prijateľný úplne bez výhrad a práve táto výhrada je zaujímavá.

Výhradou Generálnej advokátky je, že systém paušálneho uplatňovania náhrady odmeny na cenu príslušných zariadení a nosičov sa uplatňuje bez ohľadu na to, kto tieto výrobky kupuje. Ak výrobky kupujú podnikatelia (vrátane podnikajúcich fyzických osôb), zjavne nejde o osobnú potrebu a preto toto užívanie výrobkov nespadá pod výnimku ustanovenú v čl. 5 ods. 2 b) smernice 2001/29/EC (resp. § 24 ods. 1 AZ) (bod 99). Zároveň systém paušálnej náhrady odmeny nemožno chápať ako všeobecnú náhradu za akékoľvek protiprávne kopírovanie (viď. bod 78, kde sú tiež zaujímavé postrehy o P2P kopírovaní), ale ako odmenu za využívanie autorských diel práve v súlade s výnimkou na osobnú potrebu (bod 79). Keďže podnikatelia prázdne CDčka v zásade nebudú používať na kopírovanie diel na osobnú potrebu, išla by náhrada odmeny vyberaná pri predaji týchto nosičov podnikateľom nad rámec "fair compensation" v zmysle smernice (bod 100). Takýto systém vyberania náhrady odmeny je preto v rozpore so smernicou (bod 111).

Implikácie pre Slovensko

Toto stanovisko ma zaujalo, pretože podľa môjho názoru môže mať aj zásadné implikácie pre slovenský systém vyberania náhrady odmeny a zaujímal by ma názor čitateľov zbehlejších v práve duševného vlastníctva.

Rozumiem, že slovenský systém v zmysle § 24 AZ funguje podobne ako španielsky. T.j. výrobca, príjemca, dovozca alebo iná osoba, ktorá prázdne CDčko prvýkrát umiestni na trh na Slovensku odvádza 6 % z predajnej (alebo dovoznej) ceny organizácii kolektívnej správy a týchto 6 % si samozrejme premieta do ceny, ktorú za nosič zaplatíme. Textuálne by sa § 24 ods. 6 AT dal vykladať aj tak, že táto povinnosť sa netýka CDčiek predaných podnikateľom (keďže nejde o nosič, "ktorý sa zvyčajne používa na rozmnožovanie podľa odseku 1"). Predpokladám, že v praxi sa týchto 6 % odvádza zo všetkých prázdnych nosičov na slovenskom trhu, bez ohľadu na to, či sa predávajú spotrebiteľom alebo podnikateľom (ale samozrejme budem rád, ak ma niekto znalý problematiky opraví). Ak je to takto, vyvoláva stanovisko Generálnej advokátky vážne pochybnosti o súlade tohto systému s právom EÚ. A ak si ESD osvojí jej názor, bude pravdepodobne potrebné meniť slovenský systém vyberania náhrady odmeny. A pravdepodobne aj systémy v iných európskych štátoch (krátky blog o situácii v Nemecku je napr. tu).

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím