Lexforum.sk - Tomáš Klinka: Nedeľa ako základné ľudské právo?

Tomáš Klinka, 21. 01. 2010 v 12:50

Áno, aj takéto milé predstavy môže mať o nedeli neprávnik. Pán poslanec Peter Gabura nedávno predložil do NR SR návrh novely ústavy, podľa ktorého by do katalógu základných ľudských práv a slobôd (Druhá hlava, druhý oddiel) mal pribudnúť nový článok v nasledovnom znení:

"1) Každý má právo, aby nedeľa a štátom uznané sviatky boli dňom pracovného pokoja a slúžili na duchovné povznesenie ľudí.

2) Podmienky výkonu práva podľa odseku 1 možno odmedziť iba zákonom, a to iba vo verejnom záujme a v nevyhnutnej miere."

Od tejto ústavnej zmeny si p. Gabura sľubuje "zastaviť komercializáciu nedelí" a naplnenie ústavných záruk "o ochrane manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých" (viď dôvodová správa). Odhliadnuc od predkladateľovho dobrého úmyslu, ktorý, ako všetci veríme, by mal stáť pri zrode každého legislatívnom návrhu, považujem tento návrh za 1.) ústavne nesystematický a 2.) neefektívny.

Ad 1.) Predkladateľ si zjavne neuvedomuje dôsledky zaradenia nového "práva na nedeľný pracovný pokoj" medzi základné ľudské práva a slobody. Nenavrhuje totiž jeho zaradenie medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva (Druhá hlava, piaty oddiel), kam by sa svojou povahou hypoteticky lepšie hodilo, ale vedome mu plánuje priznať punc základného ľudského práva. Poukaz na čl. 139 nemeckej ústavy nie je pritom úplne opodstatnený, keďže nedeľné pracovné voľno tam nie je formulované ako základné ľudské právo (viď nemecká ústava).

Ad 2.) Efektivita predkladanej novely ústavy v praxi je pochybná. Nedeľná práca s jednoznačným a slobodným súhlasom zamestnanca predsa nemôže zakladať porušenie jeho ústavného práva (analogicky nie je porušením listového tajomstva otvorenie súkromného listu so súhlasom adresáta). Na efektívne riešenie problému nedeľnej práce úplne postačuje racionálna zákonná úprava, nie je potrebné a ani vhodné ho prenášať do roviny ústavnej.

Poznámka na záver: Tento post som napísal len v záujme spestrenia debaty o aktivite poslancov NR SR a ich zákonodarnej iniciatíve (viď napr. komentár Rada Procházku). Som si vedomý toho, že tvorivá právnická diskusia k tomuto postu zrejme nevznikne :)

Názory k článku Nedeľa ako základné ľudské právo?:

Juraj Alexander, 23. 01. 2010 v 19:58 - ale nie

ja si myslím, že by k tomu odborná diskusia prebehnúť mala... aj keď samozrejme vôbec nie k patafyzickému návrhu pána poslanca, k tomu sa dá poznamenať len toľko, že je úžasné, že by chcel slovensko zapísať týmto spôsobom do dejín a posunúť hranice ľudských práv k novým svetlejším zajstrajškom...

Ale vážne. Zakazovať prácu v nedeľu môže mať zmysel z iného dôvodu - postavenie zamestnávateľov je naozaj veľmi dominantné a súhlas zamestnanca nie je možné považovať za celkom dobrovoľný, ak ide o zamestnanca, ktorý berie 2 eurá za hodinu a bojí sa o prácu (a naozaj o ňu môže v prípade nesúhlasu ľahko prísť). Ale podľa mňa je celkom dobrým riešením nariadiť zamestnávateľom, aby proste platili za prácu v nedeľu viac - čo v súčasnosti tak nie je, pretože podľa § 93 ods. 2 ZP môžu existovať zamestnanci, ktorí majú oficiálny víkend každý utorok a stredu, takže im zamestnávateľ nemusí za prácu cez víkend (normálny) platiť o 50% viac, ako by si človek podľa § 122 ZP myslel. Úplne by stačilo toto pravidlo zmeniť a nariadiť, aby sa každému platilo za prácu cez víkend viac - a potom by sme videli, ako je to s dobrovoľnosťou... netrúfam si veštiť, ale myslím, že niektoré obchody by v nedeľu zavreli a v niektorých by sa zamestnanci o tieto smeny pobili.

Michal Novotný, 25. 01. 2010 v 13:33 - Presne

toto som chcel napísať ja k problému "dobrovoľného" súhlasu s nedeľnou prácou. Inak, je fakt zvláštne, že Zákonník práce reguluje množstvo "blbostí", ale takúto relatívne zvláštnu vec nereguluje. Ďalším riešením by bolo napr. judikatórne riešiť ustanovenie § 122 ods. 5 ZP (detto § 121 ods. 2 ZP) tak, že mzda s prihliadnutím na prácu nadčas alebo vo sviatok je dohodnutá naozaj len vtedy, ak výška mzdy zodpovedá tomuto prihliadnutiu.

Dosť to súvisí s ochranou slabšej strany, pričom v našej diskusii sa často zabúda (ako prízvukuje napr. Eliáš), že slabšou stranou nie je len spotrebiteľ, ale aj zamestnanec, dieťa, starý, chorý a pod.

Aj keď ja osobne som zástancom úpravy otváracích časov v obchodoch tak, aby bolo v nedeľu povinne zavreté. Myslím, že 6 dní na nákupy nám bohato stačí.

Kristián Csach, 03. 02. 2010 v 15:57 - oprava odkazu na nemeckú ústavu

Odkaz na ústavu mal byť podľa všetkého na "Weimarskú" Ústavu

"Artikel 139: Der Sonntag und die staatlich anerkannten Feiertage bleiben als Tage der Arbeitsruhe und der seelischen Erhebung gesetzlich geschützt."

čo ale nič nemení na veci, že to skutočne nebolo formulované ako základné ľudské právo.

http://www.dhm.de/lemo/html/weimar/verfassung/index.html

Michal Novotný, 03. 02. 2010 v 16:37 - Podobné

skvosty prežili aj v Rakúsku - napríklad čl. 15 ods. 3 hornorakúskej krajinskej Ústavy hovorí ešte viac: "Das Land Oberösterreich bekennt sich zum Sonntag und zu den staatlich anerkannten Feiertagen als Tagen der Arbeitsruhe. ..." Ale tiež je faktom, že to považujú za tzv. Staatszielbestimmung, ktoré nezakladá individuálne právo na nedeľný pokoj.

Tomáš Klinka, 11. 02. 2010 v 12:09 - Návrh skončil v prvom čítaní

Včera, 10. februára 2010 sa v NR SR hlasovalo aj o tomto návrhu novely ústavy. Výsledok: návrh nebude prerokovaný v druhom čítaní, a teda skončil svoju púť legislatávnym procesom. Nadlho však ostane v parlamentnom archíve ako ilustrácia poslaneckej tvorivosti.

Peter K , 03. 03. 2010 v 10:43 - ad nedeľa : pramene práva

... sobota ako sviatok je uzákonená v Starom zákone (a tu sa možno mýlil p.Kelsen a Weyr, keď tvrdili, že materiálnym ohniskom právneho poriadku je Ústava...), predpokladám, že v Novom zákone je niečo obdobné o nedeli... otázka je, či Starý a Nový zákon majú prednosť pred Ústavou a zákonmi a z môjho pohľadu majú, pretože spĺňajú definíciu platne vydaných záväzných noriem... :)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím