Vážení, musím sa priznať, že okrem už (na tomto fóre) načrtnutých problematických otázok okolo zákona č. 304/2009 Z. z. som narazil aj na vskutku zaujímavý inštitút oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad. Ide o nový § 30 ods. 3 katastrálneho zákona. Prejdem rovno k nejasnostiam, ktoré mi tu vyvstali.

Nerozumiem tomu "hokeju", ktorý si zákonodarca zahral s účastníkmi konania v § 30 ods. 3. Napríklad veta prvá: "Pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania (...) podať oznámenie o zamýšľanom návrhu (...)“. Pred podaním návrhu na vklad totiž nie sú žiadny účastníci konania a nie je ani žiadne konanie, veď to sa predsa začína až podaním návrhu ( § 30 ods. 2). Pri podávaní oznámenia o zamýšľanom návrhu (zrejme to bude v čase, keď samotná zmluva ešte nie je uzatvorená) nie sú definitívne ustálení účastníci právneho úkonu a teda ani účastníci konania (snáď s výnimkou evidovaného vlastníka nehnuteľnosti, ktorý vždy bude účastníkom právneho úkonu a teda aj účastníkom konania).

Prečo zákonodarca vo vete prvej hovorí v množnom čísle „účastníci konania“ a v tretej vete použil jednotné číslo „účastník konania“ ? To, že návrh na vklad môže podať ktorýkoľvek účastník právneho úkonu je v poriadku. Z vety prvej § 30 ods. 3 nevyplýva, že by „účastníci konania“ (akého konania ?) mali oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad podávať spoločne. Zákonodarca účastníka konania v jednotnom čísle použil pre zmenu v čl. IV – novela zákona o správnych poplatkoch – položka 11 bod 3. – „ak účastník konania o vklade práva podal oznámenie podľa § 30 ods. 3. Vyvstáva mi otázka, či môže takéto oznámenie podať nádejný nadobúdateľ vlastníckeho práva (alebo iného vecného práva k nehnuteľnosti) sám, a teda bez vedomia, prípadne aj proti vôli vlastníka ? Takýto výklad mi však vzhľadom na zmysel a účel ust. § 30 ods. 3 nereže.

Čo v prípade, že vlastník ustúpi od úmyslu disponovať s nehnuteľnosťou ? Musí nevyhnutne čakať 90 dní na „automatický“ výmaz oznámenia z evidencie pre nepodanie návrhu na vklad ? Vlastník by mal mať predsa možnosť kedykoľvek dosiahnuť výmaz oznámenia z evidencie správy katastra.

Záverom musím povedať, že mi zavedenie inštitútu oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad pripadá úplne zbytočné. Ide iba o fakultatívnu možnosť, nie obligatórnu súčasť procesu povolenia vkladu, ktorá okrem zverejnenia zamýšľaného návrhu na vklad prostredníctvom internetovej stránky ÚGKK a evidencie SK nepriniesla nič. Verejnosť sa teda dozvie, že určitá nehnuteľnosť „je v hre“ a prípadný ďalší záujemca napr. o kúpu nehnuteľnosti sa bude mať na pozore. Nádejný kupujúci však môže kedykoľvek do uzatvorenia zmluvy zmeniť názor a ustúpiť od úmyslu niečo kupovať, predávajúcemu (vlastníkovi) ostane v evidencii a na internete zápis na ďalších maximálne 90 dní, čo mu rozhodne nepridá na vierohodnosti pri ponuke nehnuteľnosti ďalším záujemcom.

Snáď vykonávací prepis vydaný ÚGKK SR podľa § 80 ods. 1 písm. i) prinesie viac svetla.

V podstate súhlasím, len s tými účastníkmi by som z toho nerobil taký problém (jednoducho, účastníkmi sa myslia tí, ktorí by nimi boli v prípade konania o vklade).

Vzhľadom na to, že toto "oznámenie" má pomerne závažné účinky (a hlavne môže pôsobiť odstrašujúco na každého iného záujemcu o kúpu), prihováral by som sa za striktný výklad okruhu oprávnených osôb - podľa mňa by medzi nimi mal byť v každom prípade aktuálny vlastník a na druhej strane, keďže by sa nikomu nemali vnucovať nielen povinnosti, ale ani práva, malo by to oznámenie vychádzať aj od toho, kto tú nehnuteľnosť chce nadobudnúť. Čiže mali by to oznámenie podať účastníci toho budúceho úkonu, nielen niektorý z nich. Samozrejme sú výnimky (napr. vklad do základného imania zakladanej spoločnosti).

Detto by malo platiť pre výmaz - ja myslím, že ten výmaz by mal byť podaný spoločne, resp., že vlastník by si mal zabezpečiť postup súhlasu druhého účastníka s výmazom pre prípad, že pred uplynutím 90 dní sa rokovania o zmluve skončia neúspechom.

Záverom k významu - nemyslím, že ten inštitút je zbytočný, ale jeho význam je úplne úradnícky (kataster bude mať menej práce, lebo údaje si vyplníš sám elektronicky, a preto bude aj nižší poplatok). Vzor to má v inštitúte tzv. poznámky prednosti, ktorú poznal starý pozemkovoknižný poriadok (a pozná ju dodnes rakúske, slovinské, chorvátske, možno aj maďarské právo), lenže jej význam bol omnoho podstatnejší (zabezpečovala totiž poradie vkladu, čo je kľúčový pojem pozemkovoknižného práva) a tomu zodpovedala aj jej špecifická úprava. Náš zákonodarca prosto tento inštitút výrazne zjednodušil a tým vlastne degradoval.

V prvom rade ďakujem za príspevok a som rád, že môžem privítať ďalšieho autora. Vitaj! :-)

A ďakujem aj za upozornenie na zaujímvaý aspekt tejto novely, ktorý som zatiaľ neriešil. Z dôvodovej správy sa zdá, že zákonodarca to myslel len ako administratívne zjednodušenie a neriešil potenciálne "odstrašujúce" účinky na iných nádejných kupcov. Pri prvom čítaní som to pochopil tak, že by sa to malo podávať až po podpise zmluvy. Ale teraz som si uvedomil, že to z úpravy vlastne nevyplýva.

vlastne nebudú, pretože zámer predať (nehnuteľnosť bude možno prevedená) sa nebude nikde "publikovať", t.z. na výpise z LV (cez web portál alebo fyzicky prevzatý na správe katastra) nebude o takomto zámere žiadna zmienka. ide vlastne len o snahu navodiť postupne elektronizáciu podaní návrhov na vklad (čo je zaujímavá samostatná téma ohľadom nových možností podania návrhu na vklad) a zároveň mať elektronicky údaje, ktoré systém bude automaticky "preklápať" do rozhodnutia o vklade (bude menej práce pri vyhotovení rozhodnutia), pričom vraj samotné rozhodnutia o vklade budú v budúcnosti aj automaticky "tlačené" a posielané poštou!
k tejto téme je zaujímavostí oveľa viac :)

so zbytočnosťou oznamenia. Iné by to bolo v pripade, ak by takéto oznámenie malo charakter obmedzujúcej poznámky, ktoré bráni realizácii iného než avizovanému úkonu, a tým predišlo podvodnému (viacnásobnému) prevodu identických nehntueľností.