lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (19)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Ondrej Halama (2)
Jozef Kleberc (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marián Porvažník (2)
Martin Hudec (1)
Roman Prochazka (1)
Gabriel Volšík (1)
Lucia Palková (1)
Martin Svoboda (1)
Marek Maslák (1)
Bystrik Bugan (1)
Matej Gera (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Matej Kurian (1)
Miriam Potočná (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Igor Krist (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Košalko (1)
Katarína Dudíková (1)
Zuzana Adamova (1)
Lucia Berdisová (1)
Jana Mitterpachova (1)
Emil Vaňko (1)
peter straka (1)
Peter Kubina (1)
Pavol Mlej (1)
Tibor Menyhért (1)
lukasmozola (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Estočák (1)
Bohumil Havel (1)
Natalia Janikova (1)
Nora Šajbidor (1)
lukas.kvokacka (1)
Vincent Lechman (1)
Róbert Černák (1)
Marcel Jurko (1)
Gabriel Závodský (1)
Dušan Rostáš (1)
Ladislav Pollák (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Marják (1)
Tomáš Ľalík (1)
David Halenák (1)
Ján Pirč (1)
Ivan Kormaník (1)
Paula Demianova (1)
I. Stiglitz (1)
Pavel Lacko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ivan Michalov (1)
Juraj Lukáč (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Marcin (1)
Radoslav Pálka (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Poloha (1)
Robert Vrablica (1)
Robert Šorl (1)
Petr Steiner (1)
David Horváth (1)
Peter K (1)
Peter Janík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Šrámek (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Investičné popáleniny bratov Lehmanových

Kristián Csach, 26. 06. 2009 v 11:01

Tak ako všetky cesty vedú do Ríma, tak sú po tieto týždne všetky oči právnikov, zaoberajúcich sa ochranou klientov pri obchodovaní s cennými papiermi orientované do Hamburgu. Miestne súdy sa už dlhšie zaoberajú nárokmi poškodených, ktorí „úspešne“ zainvestovali do dlhopisov bratov Lehmanových (Lehman Brothers sú dlhodobým terčom nemeckých súdov s rozpačitými výsledkami – kuk na zoznam aj fulltextových rozhodnutí). Koncom minulého roka vydal Amtsgericht Hamburg (sp. zn. 319 O 125/08) rozsudok pre uznanie, keď Dresdner Bank uznala nárok manželského páru na náhradu škody za zlé informovanie o investícii do dlhopisov LB. Pred niekoľkými dňami Amtsgericht Hamburg (23.06.2009, sp. zn. 310 O 4/09) v prvom stupni kladne rozhodol o nároku klienta na náhradu škody voči Hamburger Sparkasse (Haspa) z dôvodu porušenia povinností informovať klienta. Povinnosť informovať klienta sa síce nevzťahovala na prípadnú insolvenciu LB, lebo v roku 2006 bolo toto riziko pre žalovanú banku ešte nepredvídateľné. Banka však urobila chybu v tom, keď klienta neupozornila na fakt, že certifikáty Lehman Brothers nepodliehajú garančnej ochrane vkladov, a najmä mlčala o vlastnom záujme na predaji dlhopisov. Banka mala totiž na predaji dlhopisov eminentný záujem. Ak by ich nepredala, mohla by ich vrátiť iba s určitou stratou (teda v prípade nešlo o priamu províziu banky za predaj), čím existovala vyššia motivácia banky na ponúkanie práve tohto produktu. Súd tak z dôvodu osobitného záujmu na predaji založil informačnú povinnosť banky voči klientovi (preniesol doterajšiu koncepciu nemeckého Spolkového súdneho dvora k tzv. vnútorným províziám* aj na nepriamy tlak na predaj). Vzhľadom ku kauzalite súd uviedol, že v prípade, ak banka poruší informačné povinnosti, musí preukazovať, že investor by investíciu urobil aj pri správnom informovaní (pravdepodobne nadviazal na toto rozhodnutie BGH). Banka tak porušila povinnosť informovať o konflikte záujmov.

Kto vie, nakoľko zohrávali pri rozhodovaní sudcu morálne dôvody. Dotknutý poškodený bol učiteľ na dôchodku, ktorý bol dovtedy dlhoročný klient banky a explicitne hľadal bezpečnú investíciu.

V tejto súvislosti mi začali vŕtať hlavou myšlienky a rád sa nechám poučiť znalcami v obore, v ktorom nie som až tak doma:

1. Koncepcia tlaku na predaj sa mi nezdá ako dobrý základ pre konštrukciu informačnej povinnosti. Každý predávajúci má eminentný záujem na predaji svojho tovaru. Prečo by mala byť oblasť investovania iná?

2. Je zjavné, že kyvadlo zodpovednosti za riziko na kapitálovom trhu sa v súvislosti s krízou presúva na banky, investičných poradcov, atď. Kde to skončí? Podľa mňa musí nastať investičné vytriezvenie. Aj v rámci zodpovednosti za škodu predsa musí existovať niečo ako rozumné rozloženie rizika, zodpovedajúce všeobecnému ľudskému vzdelaniu (v poslednom haburskom prípade to bol učiteľ, koho sme chránili – ľudia, ktorí nepoznajú rizika investovania vychovávajú naše deti :) ). Nedostáva sa toto kyvadlo v kríze do hraničnej polohy, z ktorej sa musí vrátiť? Podľa mňa práve kríza musí viesť k všeobecnému ľudskému poznaniu, že s cennými papiermi je riziko všeobecne spojené. Načo osobitná informačná povinnosť? Nepripadá vám to už ako tá urban legend o horúcej káve v jednom fast-foodovom stravovacom zariadení?

*Nedávne rozhodnutie Spolkového súdneho dvora v tejto veci „kick-back“ je mimoriadne prešpekulované. Rozlišuje medzi sprostredkovaním investovania a investičným poradenstvom. Iba pri prvom má platiť prax, podľa ktorej sa provízie do 15 % nemusia zverejňovať. Pri druhom majú platiť omnoho prísnejšie pravidlá a investor musí byť informovaný o každej výhode banky, keďže investor môže vychádzať z toho, že sa mu odporúča vhodný produkt, a nie ten, na ktorom banka najviac zarobí (pozri aj toto, predchádzajúce rozhodnutie BGH).

Disclaimer: rozsudok hamburského súdu ešte nie je zverejnený v plnom texte, Haspa sa plánuje odvolať a preto podstatná časť informácií v tomto poste je zlepencom teraz prístupných informácii. Možno sa ale Haspa namiesto odvolania pokúša o mimosúdnu dohodu, keďže nateraz podľa mediálnych údajov dobrovoľne odškodnila už cca tisíc klientov LB, údajne ich má niečo menej ako štyri tisíc.


Názory k článku Investičné popáleniny bratov Lehmanových:


  Branislav Gvozdiak, 26. 06. 2009 v 13:09 - Kristian...

Pravo kapitaloveho trhu tu mame v prvom rade preto, aby boli chraneni investori. Preto mame smernicu o kapitalovom trhu MIFID (v polsku stale neimplementovana "vdaka" vetu prezidenta). Nemozes ocakavat, ze kazdy bude vediet ocenit riziko, ake podstupuje investujuc do institutov kapitaloveho trhu. Suhlasim ale s tym, ze ak niekto vylozi na stol 40000 euro, tak uz to nie je blbec a mozeme sa k nemu spravat viac "profesionalne".

A preco ma byt oblast investovania ina ako ine formy predaja? 1. ide o velke peniaze. 2. aj v "beznom" sukromnom prave mas ochranu spotrebitelov. 3. pripad z praxe:

mam klientku (ktoru zastupujeme bezplatne, co normalne naozaj nerobime), ktora svoje celozivotne uspory (priblizne 100000 euro) vlozila do, ako to opisala banka kde ich kupovala, "strukturizovanych cennych papierov". Strukturizacia spocivala v tom, ze za 100% sumy boli kupene cenne papiere Lehman Brothers. Je to stara pani, ktora naozaj netusila co kupila, uverila banke, ked jej povedali ze tam budu jej peniazky v bezpeci.

Upozornujem, ze banky nie su pre beznych ludi normalne subjekty sukromneho prava, nie je to firma od ktorej kupujem ojazdene auto - vtedy si dam pozor, ci mi nepredavaju nejaky srot. Ale banka je pre beznych ludi instituciou, ktorej doveruju. Nazval by som ju "instituciou verejnej dovery"...

Preto ochrana investorov. Osobne mozem na tuto temu debatovat hodiny, tak uvidime kam sa to posunie. Kazdopadne dakujem za dobry clanok... a vitam v time :)

  Kristián Csach, 26. 06. 2009 v 13:42 - myslel som to trochu inak

ďakujem za privítanie aj za reakciu.

Beriem, že ochrana investorov je akousi nevyhnutnou základňou práva kapitálového trhu, a dokonca aj MIFID poznám ;). Asi som to v snahe o vyvolanie diskusie (keď už je to moja prvotina, nech je revolučná) nenapísal úplne zrozumiteľne. Ide iba o to, na ktorú stranu mince sa právna argumentácia pretočí:
a) povinnosť informovať a zodpovednosť za jej porušenie
b) zodpovednosť za klamstvo a zodpovednosť za jej porušenie (+/-)

Aj tvoj prípad s babičkou, a myslím, že aj ten prípad hamburského učiteľa sú skôr prípady sub b). Neviem len to, či na posilnenie b) treba posilňovať a). Uvedomujem si, že posilňovanie informačnej povinnosti je rozumný ex ante vehikel + podstatne zľahčuje dôkaznú situáciu (to ale rieši aj presun dôkazného bremena a lá BGH). Ale je skutočne rozumný (viď oznamy o možnosti popáliť sa horúcou kávou)? Nie je po kríze už každému jasné, že niektorý druh biznisu je rizikový a preto treba tento mechanizmus ochrany odstrániť ako neefektívny? (viem, tie prípady sú z minulosti).

Rovnako, ako emitent, sprostredkovateľ, etc. sa vieš zabezpečiť pred zodpovednosťou sub b), ale rozsah povinnosti sub a), za predpokladu jej tak razantného vývoja, nedokážeš predpokladať ani náznakom.

Ďalej ide o odôvodnenie tých rozhodnutí. Ak rozširujú povinnosť informovať takým tempom s poukazom na nejaké zvláštne princípy (typicky ten konflikt záujmov), za chvíľu sa dostanú do situácie, že budú musieť použiť tento mechanizmus aj pri iných vzťahoch (lebo vyťahujú princíp). A tu chcel byť hlavný odkaz postu.

To že banky sú inštitúciou verejnej dôvery nemyslím. Na Slovensku máme pád bánk v živej pamäti.

Či ide skutočne o veľké peniaze neviem. Z pohľadu emitenta určite, z pohľadu spotrebiteľa nie vždy (napríklad v porovnaní s realitným trhom, kde informačné povinnosti sú klasické kúpno-zmluvné). Neviem ako ty, ale ja by som pád mojich kapitálových investícii prežil, tých do bytu asi nie.:)

Myslíš si, že spotrebiteľ vie inokedy zhodnotiť riziko, ktoré podstupuje? Nemyslím. ;) Je to podmienka niečoho? Neni. ;)

  Branislav Gvozdiak, 26. 06. 2009 v 14:36 - ochrana investorov

Kriza nas - aj pravnikov, aj beznych ludi - urcite naucila jednu vec... prehnana ochrana vobec nie je efektivna. Tu s tebou suhlasim. Informacny prospekt, ktory na to, aby splnal vsetky nalezitosti, musi mat viac nez 100 stran, njebude nikto citat - cize regulacie, ake vsetky informacie musi mat investor predtym, nez sa rozhodne ci kupi akcie spolocnosti debutujucej na trhu cennych papierov su na skodu, pretoze pre to mnozstvo informacii nebude mat ani tie zakladne. Skratene informacne prospekty nepomohli, lebo niekto nepochopil, co to znamena skratene, a musia v nich byt v podstate vsetky informacie co v uplnom informacnom prospekte. To je len jeden priklad za vsetky.

Pravo kapitaloveho trhu musi podla mna prejst uplne zakladnou prestavbou. Otazka je, ktorym smerom sa tato prestavba uberie. Ja osobne informacne povinnosti upravene MiFIDom beriem a pacia sa mi. Neimplementacia MiFIDu v Polsku mi dava dalsiu moznost - zalovat stat za porusenie tejto povinnosti, "vdaka" comu som v banke nebol informovany...

Osobne by som urcite pad mojich kapitalovych investicii prezil celkom pokojne. Ale porovnanie ku kupe domu (a to som prave kupil byt a asi by som si vytrhal vsetky vlasy, kebyze ho nedostanem, hipoteku budem splacat este 30 rokov...) - aj pri kupe nehnutelnosti na nas pravny poriadok naklada urcite specialne povinnosti, a kataster tu zmluvu ma skontrolovat. Kupa niektorych instrumentov kapitaloveho trhu je k tomu omnoho zlozitejsia ako kupa nehnutelnosti. Niektore instrumenty totiz pravdepodobne nechapu ani ludia co ich vytvorili... Co je to opcia call a put, rozdiely medzi nimi a riziko spojene s kupou jednej a otvorenim druhej ti vysvetli urcite ovela mensie percento ludi, ako nalezitosti pravneho ukonu ktorym chces nadobudnut nehnutelnost. Preto je informacna povinnost per se dobry napad. Horsie to je z jeho realizaciou. Ako som spominal vyssie, privelke mnozstvo informacii znehodnocuje tie, ktore su naozaj dolezite.

Co sa tyka institucii verejnej dovery... to je ako s pravnikmi. Ludia nam veria, veria ze to co im poradis je naozaj tak. Nevedia aky je rozdiel medzi "pozicat" a "vypozicat", ale veria ze ked ti daju urobit zmluvu, tak ich ochrani a nikto nebude napadat jej platnost, a k tomu v nej budu prava a povinnosti a vsetky z toho vyplyvajuce nasledky upravene tak, ako chceli. Tak isto ako ked prides do banky, a "financny poradca" ti povie "tu dajte peniaze a budu bezpecne a este aj nieco zarobite"... tak mu vacsina ludi na slovo uveri, a za tym si stojim.

S tym spotrebitelom som to skor myslel tak, ze aj jeho postavenie, ako "slebsej strany", je v sukromnom prave specialne upravene...

  Branislav Gvozdiak, 26. 06. 2009 v 14:40 - hypo sem, hipo tam

za vsetky gramaticke chyby sa vsetkym, a predovsetkym ujovi slovencinovi nasledne aj vopred ospravedlnujem...

  Kristián Csach, 26. 06. 2009 v 14:55 - myslím že s nárokom voči štátu nepochodíš

Niečo mi vraví, že s nárokom voči štátu na náhradu škody spôsobenú MIFIDom nepochodíš. Ak by to išlo cez prejudiciálnu otázku na ESD (čo by teda určite išlo), asi by to dopadlo ako C 222/02, Peter Paul, teda, že smernica nemá za účel založiť práva jednotlivcovi (alebo je iný judikát k MIFIDu o ktorom neviem?)

  Kristián Csach, 26. 06. 2009 v 14:57 - ...

Teda s nárokom na náhradu škody spôsobenej netransponovaním MIFID-u....

  Branislav Gvozdiak, 26. 06. 2009 v 15:33 - preco nie?

Zodpovednost statu za netransponovanie MiFIDu som mal na mysli nie v suvislosti s pripadom vyssie spominanej babicky, ale v suvislosti s este nedavno aj na Slovensku rozoberanou temou opcnych zmluv, ktore tu v Polsku narobili mnohym firmam velke problemy. Inac dakujem za link, skoda len ze nefunguje, ked chcem prejst k textu (rozhodnutie si samozrejme najdem, a najblizsi moj clanok bude o tom, ako ma stvu webove stranky EU, najma EP). Fakt ze je to moznost ktoru berieme do uvahy ako jednu z poslednych, ale nevidim v tom teoreticky problem, aspon z toho co som sa naucil o europskom prave - MIFID mal byt implementovany do 21.1.2007. V polsku bol prijaty zakon implementujuci tuto smernicu v septembri 2008, a prezident ho poslal na preskumanie Ustavnemu Sudu v suvislosti na pochybnosti tykajuce sa kompetencii Narodnej Banky (NBP). Cize stale nemame MiFID implementovany.

Netransponovanie smernice v urcenom termine moze byt pricinou zodpovednosti statu voci jednotlivcom, ktorym vznikla skoda v dosledku netransponovanie prislusnej smernice nacas (cize vertikalna zodpovednost ano, horizontalna nie - medzi jednotlivcami). Je mozne ze niektore zmluvy by neboli uzavrete, keby existovali informacne povinnosti tak, ako ich upravuje MiFID. To je podla mna jediny dokazovy problem (ze by sa skode predislo v pripade implementacie).

  Branislav Gvozdiak, 26. 06. 2009 v 15:34 - mifid

a samozrejme implementovany do 31.1.07. Obycajny preklep.

  Kristián Csach, 26. 06. 2009 v 15:55 - Francovich/Brasserie

Vo všetkom máš pravdu (ten link ale sem tam funguje :) - kto kliká, dokliká sa). Pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú vadnou transpozíciou potrebuješ ale aj to, aby smernica cielila na zabezpečenie práv jednotlivca (zjednodušene povedané). Ak by ESD stál pred tým, že by mal priznať gigantický nárok voči štátu, dám ruku do ohňa, že by povedal nie. Vysvetlil by to napríklad veľkým počtom aktívne legitimovaných, alebo iným argumentom, ktorí už sem tam použil (predpokladám, že by použil niečo na štýl obmedzenia aktívnej legitimácie pri žalobách o neplatnosť normatívnych aktov Spoločenstva).

Presne rovnaký osud by podľa mňa postihol prípady zlého vzorca RPMN pri spotrebiteľských úveroch podľa nášho pôvodného zákona o spotrebiteľských úveroch, ale tu už zabieham od témy (to by bola ale mega žaloba :)).

  Branislav Gvozdiak, 26. 06. 2009 v 16:15 - zaujimave

Rozumiem tomu dobre, ze cim vacsiu skodu stat napacha netransponovanim smernice, tym vacsiu ma sancu na to, ze mu to prejde na sucho?

  Juraj Gyarfas, 26. 06. 2009 v 23:49 - zodpovednosť štátu

Mne sa tiež zdá, že tu chýba prvok "conferring rights on individuals". Takto narýchlo som k tomu nič nenašiel. Problematická je väčšinou sufficient seriousness of breach, ale tá v tomto prípade nie je problém, keďže netransponovanie smernice je myslím vždy dostatočne vážne porušenie. Ale tie individuálne práva v tomto prípade podľa mňa nie sú celkom jednoznačné.

A ešte mi tu trochu hýba aj priamy kauzálny nexus. Áno, štát mal prinútiť inštitúcie, aby poskytli viac informácií a ak by som mal viac informácií, možno by som sa rozhodol investovať inak. To je ale dosť dlhý a neistý kauzálny reťazec.

  Branislav Gvozdiak, 27. 06. 2009 v 09:32 - ad zodpovednost

No mne sa nezda, ze chyba prvok "conferring rights on individuals". Kazdopadne aj v texte som pisal, ze je to jedna z poslednych moznosti, ktoru treba brat do uvahy, a to prave z toho dovodu, ze by mohol byt problem s preukazanim priameho kauzalneho nexusu. Preto som vyssie napisal, ze "niektore" zmluvy by "mozno" neboli uzavrete.

Kazdopadne tento napad vznikol v casoch, ked sme viedli dlhe debaty co by sa tu dalo urobit, aby boli zmluvy tykajuce sa opcii neplatne, a ako to v takych diskusiach a potom aj v praxi byva, ked nic nie je samostatne dostatocne silny dovod, tak zbieras co najviec "brokov", ktore ked vystrelis vsetky, tak niektory moze trafit do cierneho...

ale fakt ze ak by na opcnych obchodoch neprerobil majetok (mnoho firiem je tu z toho dovodu v likvidacii, uznavam ze cast z nich opravnene, ked uz sa chceli bavit hazardom a opcne zmluvy nemali ziadny zaklad v realneh hospodarskej cinnosti, ale niektore pripady uz nie su z daleka take jednoznacne a sam by som bol za zneplatnenie niektorych zmluv) - cize stare zname, za vsetko moze samozrejme kriza :)

  Juraj Alexander, 27. 06. 2009 v 17:26 - čo riešia

súdy, keď rozhodnú, že nezverejnením nejakej informácie banka porušila svoju povinnosť? Podľa mňa nehovoria pravdu, tj. predstierajú iný dôvod rozhodnutia, ako je skutočnosť. V danom prípade proste súd hovorí - vy ste mali vedieť, že ten produkt je nebezpečný a nemali ste ho tomu chudákovi učiteľovi predať. Tj. ochrana spotrebiteľa, ale natvrdo - podnikateľ, staraj sa o klienta.

Tento ochranársky prístup by mohol byť aj sympatický a samozrejme možno aj efektívny. Je? V makro hľadisku? Tj. ak sa pozrieme na odstrašujúci efekt, ktorý by opačný výsledok toho sporu (teoreticky) mal na ľudí/investorov? A na náklady spojené s vedením biznisu investičného poradenstva (alebo čohokoľvek podobného)?

Neviem, zdá sa mi, že v ojedinelých prípadoch je samozrejme takýto prístup oprávnený, najmä ak šlo o vyslovene bezočivý prístup zo strany banky. Ale o to viac by bolo vhodné, aby súd skutočne priznal pravé dôvody svojho rozhodnutia a detailne ich analyzoval, aby sa biznis dal viesť ďalej. Ináč len v budúcnosti znova vymyslí inú informačnú povinnosť, balík papiera zas narastie, ale miera rizika v podnikaní ani miera skutočnej ochrany investorov sa nezmení. Čo myslíte?

  Juraj Gyarfas, 20. 01. 2010 v 17:34 - Odškodnenie za investíce do Lehman Brothers

V Hamburgu sa dnes začalo pojednávanie v odvolacom konaní vo veci odškodnenia klientov Hamburger Sparkasse za straty súvisiace s investíciami do certifikátov Lehman Brothers. Viac info tu http://www.ndr.de/wirtschaft/lehmanprozess102.html. Na rozhodnutie si ešte trochu počkáme. Ale podľa NDR je celkom možné, že odvolací súd prvostupňové rozhodnutia zruší.

  Juraj Gyarfas, 02. 05. 2010 v 18:27 - Podobne aj LG Frankfurt

Jurabilis: LG Frankfurt konkretisiert Kickback-Rechtsprechung

  Juraj Gyarfas, 23. 03. 2011 v 17:32 - Spolkový súd

Z dnešného Trendu:

Najväcšia nemecká banka Deutsche Bank musí zaplatit svojmu klientovi odškodné 541-tisíc EUR za to, že ho nedostatocne informovala o rizikách spojených s investovaním do tzv. úrokových swapov. Rozhodol o tom
Spolkový súdny dvor, najvyšší odvolací súd v krajine. Na zozname banky sú dalšie stovky klientov, ktorí na jej odporúcanie kupovali financné deriváty, s ktorých pomocou chceli ušetrit pri splácaní úverov.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím